Konšpirácia?
Toto je oficiálny videoklip skupiny Linkin Park keď ešte Chester Bennington žil, pozri si ho a aký dojem máš z toho klipu asi? youtube.com/watch?v=GgxcvmkPD-I
Konšpirácia?
Štyri hviezdy šoubiznisu mali v krátkom čase po sebe spáchať v rokoch 2017 až 2018 samovraždu. Vraj mali pracovať na dokumente The SIlent Children, Tiché deti o zneužívaní detí a obchodovaní s nimi. Preto mnohí sa domnievajú, že išlo o vraždu, nie samovraždu, lenže neexistujú žiadné dôkazy o tom, že by takýto dokument pripravovali.
Konšpirácia?
Zvlášť ten spevák Chester Bennington bol v detstve sexuálne zneužívaný. A o tej vojenskej základni Lincoln Park hovoriť názov skupiny Linkin Park.
Konšpirácia?
Hej, len je to také, že nie veľmi isté, keďže som zisťoval, že o tomto dokumente Tiché deti neboli žiadne dôkazy, že v skutočnosti na ňom pracovali, tak či onak, v krátkom čase po sebe spáchali samovraždu vtedy, boli to roky 2017 a 2018 štyri veľké celebrity šoubiznisu. Oficiálne sa hovorí, že všetci trpeli ťažkou depresiou a vo svojich textoch a videách o tom mali hovoriť.
Bishop Schneider told Michael Matt that the Vatican recently sabotaged a Latin Mass parish of a …
Biskup by si to pokašľal vo Vatikáne, keby dal na to uznanie a samotný biskup Schneider je na Slovensku persona non grata.
Naléhavé: Co se stalo mezi papežem Lvem a Carlem Mariou Viganò? V tomto videu pochopíte rostoucí …
Aha, to sú tie umelou inteligenciou generované videá. Neprikladal by som im veľkú váhu. Treba si to najprv overiť. No bolo by pekné, keby bol Vigano prijatý späť, ale očividne svoj postoj stále nezmenil.
Moe Maria
Opakujem popis aj tu v komentári: V Japonsku konvertitka do Katolíckej Cirkvi Haruhi Aisaka kreslí obrázky Panny Márie Lurdskej a iné v štýle anime. Tie u Japoncov začali byť obľúbené. Kresťania v Japonsku tvoria výraznú menšinu, na rozdiel od takej Južnej Kórei, je väčšina Japoncov stále budhistov alebo šintoistov. Nájde si takáto Panna Mária cestu do srdca Japoncov? Prinajmenšom ich upúta. Chcem len upozorniť na takýto počin v Japonsku, ktoré vytrvalo vzdoruje úsiliu pokresťančenia.
Poľskí biskupi nabádajú veriacich, aby navštívili synagógu, varujú pred antisemitizmom a informujú …
Dúfam, že sa tí naši inšpirujú a napíšu podobný list...
Chuck Norris
Martin, treba pochopiť, že v USA je to iné, tam majú kresťania vymytý mozog s podporou Izraela, keď to Chuck robil, zrejme to robil v nevedomosti. Súčasný Izrael je Katolícka Cirkev.
Fotografia rúk Jima Caviezela, keď sa modlil ruženec počas natáčania filmu Umučenie Krista
To je pekné vždy, keď sa chlap modlí modlitbu pre "staré babky"...
Výber z pôstnej kázne
Ide o knihu La riforma liturgica (1948–1975). Vyšla po jeho smrti v taliančine v roku 1983 a neskôr aj po anglicky ako The Reform of the Liturgy, 1948–1975 v roku 1990. Ide o obrovskú dokumentáciu reformy liturgie od rokov 1948 do 1975. V prvom rade obhajuje samotnú myšlienku, že liturgická reforma bola legitímna, potrebná a cirkevne nariadená, nie svojvoľný experiment pár liturgistov. To veľmi sedí aj s textom Sacrosanctum Concilium: koncil hovorí o „všeobecnej obnove“ liturgie, rozlišuje medzi nemennými a meniteľnými prvkami, žiada revíziu liturgických kníh a výslovne tvrdí, že liturgiu nemožno meniť svojvoľne zdola, ale pod autoritou Cirkvi. Bugnini teda v zásade obhajuje tézu: nerobili sme prevrat proti Cirkvi, ale vykonávali sme to, čo koncil a Apoštolská stolica nariadili.
Druhý veľký pilier je aktívna účasť veriacich. Toto je asi najdôležitejšie slovo celej reformy. Koncil hovorí, že „plná, vedomá a aktívna účasť“ veriacich je cieľ, ktorý treba pri obnove liturgie brať „predovšetkým“ do úvahy. Bugnini bol týmto princípom silno formovaný už skôr; aj životopisné spracovania jeho práce zdôrazňujú, že ho hlboko ovplyvnila skúsenosť s tým, ako zapojiť ľud do slávenia. Preto v jeho obhajobe reforma nesmeruje len k tomu, aby kňaz niečo odslúžil „správne“, ale aby ľud naozaj vedel, čo sa deje, odpovedal, spieval, počúval Božie slovo a participoval ako zhromaždenie Cirkvi.
Tretí pilier je zrozumiteľnosť a pastoračná účinnosť obradov. Koncil žiada, aby obrady mali „ušľachtilú jednoduchosť“, aby boli krátke, jasné, bez zbytočných opakovaní a v možnostiach chápania ľudu. Tiež pripúšťa rozšírenie používania ľudového jazyka, keď je to pre veriacich na osoh. A presne toto vidno aj v obsahu Bugniniho knihy: samostatne sleduje prechod k vernakuláru, zmeny v misáli, preklady, konferencie biskupov, experimenty aj adaptácie. Inými slovami, obhajuje predstavu, že liturgia nemá byť nezrozumiteľná pevnosť, ale živé slávenie, ktorému veriaci reálne rozumejú.
Štvrtý pilier je návrat k starším prameňom a odstránenie neskorších nánosov. Koncil výslovne hovorí, že niektoré prvky sa majú zjednodušiť, niektoré duplicity odstrániť a niektoré staršie prvky znovu obnoviť, ak je to užitočné. Pri omši dokonca žiada, aby sa jasnejšie ukázal vnútorný zmysel jednotlivých častí, a aby sa veriacim otvorili „poklady Písma“ omnoho štedrejšie. To zodpovedá tomu, čo Bugnini v knihe detailne rozoberá: nový poriadok omše, nový Rímsky misál, lekcionár, eucharistické modlitby, modlitbu veriacich a ďalšie obnovované prvky. Čiže jeho obhajoba znie približne takto: nejde o ničenie tradície, ale o jej prečistenie, preusporiadanie a čiastočné obnovenie starších vrstiev.
Piaty pilier: Bugnini neobhajuje iba „novú omšu“ v úzkom zmysle. Podľa obsahu knihy ide omnoho širšie: kalendár, Liturgia hodín, sviatosti, iniciačné obrady, krst detí, birmovanie, pokánie, pomazanie chorých, manželstvo, posvätný rád, pohreby, požehnania, pontifikálne obrady, mariánska úcta, hudba a dokonca vzťah laikov k liturgii. To je dôležité, lebo jeho vízia nebola: „trochu opravme misál“. Skôr: „celý liturgický život latinskej Cirkvi treba po koncile prepracovať podľa nových princípov“.
Šiesty pilier je riadená, ale aj praktická reforma v reálnych podmienkach sveta. V obsahu knihy sú celé časti o pozorovateľoch pri Consiliu, listoch biskupským konferenciám, prekladoch, experimentoch, adaptáciách a opozícii. To ukazuje, že Bugnini neobhajuje iba teóriu, ale aj konkrétny proces: konzultácie, skúšky, napätia, kompromisy a postupné zavádzanie zmien. Aj sekundárne zdroje o tejto knihe ju opisujú ako obrovský zásobník dokumentácie o tom, ako sa reforma robila a prečo sa robila práve takto.
Zhrnuté jednou vetou: Bugnini v tej knihe obhajuje celú povatikánsku liturgickú reformu ako legitímne, pastorálne potrebné a teologicky odôvodnené „sprítomnenie“ liturgie pre moderného veriaceho — s väčším dôrazom na aktívnu účasť, zrozumiteľnosť, Písmo, jednoduchšie obrady, širšie použitie národných jazykov a obnovu niektorých starších prvkov tradície. Bugnini pri nových eucharistických modlitbách neobhajuje najprv „novotu pre novotu“, ale rozhodnutie neprepisovať priamo starý Rímsky kánon, lebo ten bol vnímaný ako príliš citlivý a vážny text na hrubý zásah. Vo svojom podaní bol Rímsky kánon „najnežnejší a najzložitejší problém“ celej reformy: na jednej strane k nemu panovala veľká úcta, na druhej strane sa ozývali hlasy, že keď sa bude hovoriť nahlas a v národných jazykoch, jeho pevná nemennosť, zoznamy svätých a celková kompozícia budú pastoračne ťažkopádne. Preto sa napokon nešlo cestou: „rozrežme starý kánon a prestavajme ho“, ale skôr: starý kánon nechajme a pridajme alternatívy. Dokonca aj Pavol VI. spočiatku brzdil priame zásahy do samotného Kánonu a žiadal veľkú opatrnosť.
Čiže Bugniniho obrana stojí hlavne na tomto: nové eucharistické modlitby mali podľa neho lepšie ukázať vnútornú stavbu eucharistickej modlitby a tým pomôcť tomu, čo koncil žiadal všeobecne — aby sa obrady revidovali „vo svetle zdravej tradície“, aby dostali novú silu pre potreby doby, aby sa jasnejšie ukázala povaha jednotlivých častí omše a aby bola ľahšia vedomá a aktívna účasť veriacich. Aj dnešné Všeobecné smernice k Rímskemu misálu hovoria o eucharistickej modlitbe ako o „strede a vrchole“ celej slávnosti a veľmi presne rozkladajú jej štruktúru: prefácia, Sanctus, epikléza, ustanovenie a konsekrácia, anamnéza, obeta, príhovory, doxológia. To je presne ten typ „jasnejšie čitateľnej štruktúry“, ktorý reforma chcela dostať viac do popredia.
Pri II. Eucharistickej modlitbe teda Bugnini obhajuje najmä jej stručnosť a starobylý ráz. V reformnom prostredí 60. rokov sa vnímala ako text stojaci blízko veľmi starej anafore spájanej s Apoštolskou tradíciou; zároveň bola vhodná ako kratšia modlitba pre bežnejšie slávenia. To sa odráža aj v dnešných rubrikách: GIRM ju stále odporúča skôr na všedné dni alebo osobitné okolnosti. Inými slovami, Bugnini ju nepredáva ako „lepší Rímsky kánon“, ale ako kratšiu, jednoduchšiu a zdanlivo starobylú alternatívu.
Pri III. Eucharistickej modlitbe ide zas o modlitbu, ktorá mala byť všeobecne použiteľnou rímskou alternatívou — nie tak krátkou ako II, ale pružnejšou a praktickejšou než starý Kánon. Dnešné smernice hovoria, že sa môže používať s akoukoľvek prefáciou a že sa má uprednostniť na nedele a sviatky. Preto sa dá povedať, že Bugnini tu obhajuje modlitbu, ktorá má niesť „rímskeho génia“ v novšej, prehľadnejšej a pastorálne univerzálnejšej forme.
Pri IV. Eucharistickej modlitbe obhajuje najmä jej veľký oblúk dejín spásy. GIRM ju opisuje priamo tak, že má nemennú prefáciu a podáva širšie zhrnutie dejín spásy. To je dôležité, lebo tu už nejde len o praktickú alternatívu, ale o takmer katechetickú anaforu: od stvorenia cez dejiny spásy až po Krista. Preto má aj pevné prefácium a preto sa nepoužíva hocikedy. Toto veľmi dobre ukazuje, že Bugnini nechcel iba „viac možností“, ale rôzne typy eucharistických modlitieb s rôznym dôrazom.
Výber z pôstnej kázne
Len ide o to, že diablovi nemožno veriť nijak, áno, exorcista ho môže prinútiť povedať pravdu, ale exorcista by sa nemal s diablom nijako baviť, lebo tým živí svoju zvedavosť a to démoni zneužijú. Diabol ti povie aj relatívne dobrú vec, ak ťa to nejako odkloní od pravej cesty, možno smerom k neposlušnosti. Preto si myslím, že spoliehať sa na nejakú výpoveď diabla pri exorcisme je hlúposť. Najmä ak tam je ešte ten predsudok, že sa to stalo u tradičného kňaza, ktorému tak niečo akože diabol potvrdil.
Výber z pôstnej kázne
Je to text zo súkromnej, silno polemickej exorcistickej literatúry, nie z Magistéria Cirkvi. A aj keby išlo o údajné súkromné zjavenia, Katechizmus výslovne hovorí, že súkromné zjavenia nepatria do pokladu viery a neslúžia na to, aby dopĺňali alebo opravovali definitívne Zjavenie v Kristovi.
Navyše samotná katolícka náuka ide proti časti obsahu toho citátu. Katechizmus učí, že tajomstvo Krista nemožno vyčerpať jedinou liturgickou tradíciou a že všetky zákonne uznané obrady majú „rovnaké právo a dôstojnosť“. Preto veta, že Lefebvrova liturgia je „jedine správna“, sa nedá brať ako záväzná katolícka náuka.
Aj pri exorcizmoch Cirkev prikazuje opatrnosť a rozlišovanie; exorcizmus je sviatostina vykonávaná pod autoritou Cirkvi, ale z toho samo osebe ešte nevyplýva, že každá veta pripisovaná démonovi je spoľahlivý teologický zdroj. Súčasné normy DDF navyše zdôrazňujú dohľad nad šírením takýchto „posolstiev“ a potrebu ich rozlišovania.
Výber z pôstnej kázne
Tak tento kňaz slúži aj starú omšu, ale hovorí, že Annibale Bugnini napísal prekrásnu knihu o novej liturgii. Len som odpovedal Hermenegildovi, že keby si možno aj on prečítal Bugniniho knihu, tak by bol NOM nadšený.