Život sv.Otílie bol ťažký,trnistý,bolestný...narodila sa ako slepá...jej otec chcel syna a nie slepé slabé dievčatko...chcel ju dať zabiť...ale Boh si podivuhodnými cestami malé,nevinné dievčatko chránil...Jej matka jej našla útočište v kláštore...a nesmela ju vidieť...Bola to veľká bolesť a trauma,keď matka nesmie mať svoje dieťatko pri sebe a malá Otilka nesmela poznať svoju matku a ani otca...Do 12 rokov nebola ani pokrstená...žila v kláštore len z milosti...lebo nič nevidela a museli sa mníšky o ňu starať...Pri návšteve kláštora sa o nej dozvedel misijný biskup Erhard a pripravil ju na krst a potom aj pokrstil...ako lial krstnú vodu na dievčatko a odriekal posvätné slová krstu...tá voda ju namočila aj slepé oči a ona naraz uvidela...vykríkla...už vidím...Mladučká Otília mocou posvätnej sviatosti -krstu dostala nielen duchovné svetlo...ale i telesné svetlo slepých očí...Nemala ani meno...biskup jej dal meno...Veľa si ešte musela prežiť a vytrpieť a Boh jej dal milosť stretnúť sa s rodičmi a bratom...Svojmu krutému otcovi odpustila donebavolajúci hriech a starala sa o neho v jeho chorobe príkladne až do smrti a vzorne ho opatrovala.Po smrti otca jej umiera za 9 dní aj drahá matka Bervinda a tak sa vracia do kláštora a stavia nový kláštor a stáva sa aj opátkou...Uchoval sa j zázračný očný prameň,ktorý našla a vznikol vpichnutím palice Otíliou do štrbiny skaly...Je patrónkou Alsaska...záp.Nemecka na hraniciach s Francúzskom...

Jedna z najväčších svätíc raného stredoveku z pohraničia Nemecka a Francúzska...Prežila strašné útrapy ako slepé dieťa,nenávidená svojím pyšným otcom,ktorý ju rozkázal zavraždiť...ale jej hlboká láska ku Kristovi premohla aj desivé,mocné okovy pekla a vystúpila do najvyšších duchovných výšok svätosti a nazerania sa Boha,ako je vôbec človek v svojom pozemskom živote schopný...Láskou,modlitbou,obetou premohla aj kruté a ľadové srdce svojho pyšného,surového,cynického otca...až ho priviedla k veľkej kajúcnosti,ľutosti a oplakávania jeho zločinov až k zmiereniu s Bohom...Jej dramatický,bolestný,dojemný život mnohé oči rozplakal...Je aj patrónkou na očné choroby a slepotu a je známy aj jej zázračný očný prameň,ktorý sa zachoval už 1300 rokov...
narodená ako slepá r.662-umiera 13.decembra r.720
Život sv.Otílie bol ťažký,trnistý,bolestný...narodila sa ako slepá...jej otec chcel syna a nie slepé slabé dievčatko...chcel ju dať zabiť...ale Boh si podivuhodnými cestami malé,nevinné dievčatko chránil...Jej matka jej našla útočište v kláštore...a nesmela ju vidieť...Bola to veľká bolesť a trauma,keď matka nesmie mať svoje dieťatko pri sebe a malá Otilka nesmela poznať svoju matku a ani otca...Do 12 rokov nebola ani pokrstená...žila v kláštore len z milosti...lebo nič nevidela a museli sa mníšky o ňu starať...Pri návšteve kláštora sa o nej dozvedel misijný biskup Erhard a pripravil ju na krst a potom aj pokrstil...ako lial krstnú vodu na dievčatko a odriekal posvätné slová krstu...tá voda ju namočila aj slepé oči a ona naraz uvidela...vykríkla...už vidím...Mladučká Otília mocou posvätnej sviatosti -krstu dostala nielen duchovné svetlo...ale i telesné svetlo slepých očí...Nemala ani meno...biskup jej dal meno...Veľa si ešte musela prežiť a vytrpieť a Boh jej dal milosť stretnúť sa s rodičmi a bratom...Svojmu krutému otcovi odpustila donebavolajúci hriech a starala sa o neho v jeho chorobe príkladne až do smrti a vzorne ho opatrovala.Po smrti otca jej umiera za 9 dní aj drahá matka Bervinda a tak sa vracia do kláštora a stavia nový kláštor a stáva sa aj opátkou...Uchoval sa j zázračný očný prameň,ktorý našla a vznikol vpichnutím palice Otíliou do štrbiny skaly...Je patrónkou Alsaska...záp.Nemecka na hraniciach s Francúzskom...

svätá Otília pochádzala z rodu franzských ,merovejských kráľov a z veľmi významnej rodiny...Jej matka Bervinda bola sestrou sv. biskupa Leodegera a otec Udalrich z bohatej šľachtickej rodiny....Jej krutý otec gróf Udalrich znenávidel malú,slepú dcérku...nedal ju ani pokrstiť a nemala ani meno a chcel ju dať zabiť...až do 12 rokoch keď ju v kláštore pokrstil biskup Ekhard...Nakoniec jej pyšný,krutý otec Udalrich ťažko ochorel...Otília ho starostlivo opatrovala až do smrti...všetko zlo mu odpustila...aj donebavolajúci hriech,ktorým ju zavrhol a chcel zabiť...Trpezlivou láskou a obetou priviedla svojho otca k veľkému pokániu...ruky bozkal Otílii...že jej tak hrozne ublížil,ako žiaden otec neurobí svojmu dieťaťu...Udalrich po dlhej chorobe umiera zmierený s Bohom a ľuďmi a cez veľké,očistné a bolestné pokánie našiel aj vďaka svojej zavrhnutej dcéry milosť u Boha...
Otília sa narodila sa ako slepá,nechcené,nenávidené dieťa svojim otcom.Jej otec ju chcel dať zabiť...ale božie cesty sú nepochopiteľné,tajomné a nepoznateľné...a tak Boh rozhodol,že maličké slepé dievčatko sa stane veľkou sväticou prelomu 7. a 8.storočia a udalosti zariadil tak,aby sa aj cez utrpenie,bolesť a kríž všetko naplnilo a došlo k spáse...

Svätá Otília pochádzala z rodu franzských ,merovejských kráľov a z veľmi významnej rodiny...Jej matka Bervinda bola sestrou sv. biskupa Leodegera a otec Udalrich z bohatej šľachtickej rodiny....Jej krutý otec gróf Udalrich znenávidel malú,slepú dcérku...nedal ju ani pokrstiť a nemala ani meno a chcel ju dať zabiť...až do 12 rokoch keď ju v kláštore pokrstil biskup Ekhard...Nakoniec jej pyšný,krutý otec Udalrich ťažko ochorel...Otília ho starostlivo opatrovala až do smrti...všetko zlo mu odpustila...aj donebavolajúci hriech,ktorým ju zavrhol a chcel zabiť...Trpezlivou láskou a obetou priviedla svojho otca k veľkému pokániu...ruky bozkal Otílii...že jej tak hrozne ublížil,ako žiaden otec neurobí svojmu dieťaťu...Udalrich po dlhej chorobe umiera zmierený s Bohom a ľuďmi a cez veľké,očistné a bolestné pokánie našiel aj vďaka svojej zavrhnutej dcéry milosť u Boha...
Otília sa narodila sa ako slepá,nechcené,nenávidené dieťa svojim otcom.Jej otec ju chcel dať zabiť...ale božie cesty sú nepochopiteľné,tajomné a nepoznateľné...a tak Boh rozhodol,že maličké slepé dievčatko sa stane veľkou sväticou prelomu 7. a 8.storočia a udalosti zariadil tak,aby sa aj cez utrpenie,bolesť a kríž všetko naplnilo a došlo k spáse...