pravda zvíťazi

Svätý...S A B B A S -mních,pustovník,opát -sviatok 5.decembra

5. DECEMBRA.

Svätý Sabbas, opát a vyznávač.

Narodený
439
Caesarea Mazaca , Kappadokia , Východorímska ríša
Zomrel
5. decembra 532
Jeruzalem , Palaestina Prima , Východorímska ríša
Jeden z najslávnejších mníhov-pustovníkov v Cirkvi...

Dramatický a smutný príbeh veľkého svätca Východu prelomu 5-6.st. -veľkého východného mnícha,opáta -Svätého Sabbasa...
Pochádzal z mestečka Mutalasia,pri Cesareji v strednom Turecku,ktoré bolo súčasťou veľkej Byzantskej ríše...Jeho otec Ján bol vojakom a slúžil vo vojsku a matka Sophia...Keď mal Sabbas 5 rokov dostal jeho otec preloženie s vojskom do Egypta...ako vojak si nesmel vziať so sebou svoje deti,čo bol prísny zákaz,len svoju manželku...Veľmi ťažko sa nešťastní rodičia lúčili so svojím malým synom...Otec Ján mal ešte 2 bratov,ktorí tam žili a rozhodol sa dohodnúť s bratom Hermiasom,ktorý tam bol ženatý,aby vzali k sebe do rodiny malého 5 ročného Sabbasa...Ján dal svojmu bratovi Hermiasovi aj rodičovský majetok a peniaze,aby sa staral o ich Sabbasa.Hermias sľúbil všetko smutnému Jánovi,ktorý musel opustiť svojho malého syna...Ale Hermias mal veľmi zlú ženu,vzali všetko majetok a peniaze a začali malého chlapca týrať,biť,vyháňali ho do zimy,dažďa,musel ťažko pracovať na poli a starať sa o statok...Nedávali mu jesť,ani oblečenie,chodil otrhaný,špinavý,vo vlasoch mal plno vší a blch...spával v chlieve pri statku...Márne plakal prosil,nič nepomohlo...jeho zlý strýko Hermias a jeho zlostná,krutá žena chceli,aby chlapec umrel a tak získali celý majetok pre seba...Keď neumieral,trak ho hrozne bili ...uplakaný,vystrašený chlapec utiekol cez hory a vrchy do blízkeho mestečka,kde žil jeho druhý strýko Gregor...ten sa chlapca ujal a opatroval u seba ...Potom šiel za svojím bratom Hermiasom a urobil poriadok s ním aj jeho ženou a žiadal,aby vydali majetok a peniaze nazad...lebo sa o chlapca nestaral,ale ho mučil a týral...Hermias odmietol vrátiť majetok...tak sa to muselo riešiť súdom a nastali zvady a rozbroje v rodine...Nešťastný chlapec to už nemohol znášať...neústalé vojny v rodine,kvôli nemu...Tak ušiel preč a zaklopal na dvere neďalekého kláštora sv.Bazila - Flavínia a prosil mníchov,aby ho prijali do kláštora,lebo už nemohol žiť vo svete a u rozvadenej rodine...Nakoniec sa mníchom uľutostilo plačúceho 8 ročného chlapca a prijali ho do kláštora.A tak malý Sabbas sa stal najmladším mníchom kláštora...tu žil až do 18 rokov.Potom sa vydal ako pútnik na púť do Svätej zeme r.456 a ponavštevoval všetky posvätné miesta a spoznal sa s mníchmi pustovníkmi...a zatúžil žiť ako pustovník v samote s Bohom...a tak začína jeho slávna životná cesta k Bohu...



Relikvie svätého Sabbása Posväteného v katolikone (hlavnom kostole) východného pravoslávneho kláštora Mar Saba v Palestíne

Príbeh svätého Sabbása

Svätý Sabas, narodený v Kappadokii, je jedným z najuznávanejších patriarchov medzi mníchmi Palestíny a je považovaný za jedného zo zakladateľov východného mníšstva.


Po nešťastnom detstve, v ktorom bol zneužívaný a niekoľkokrát utiekol, svätý Sabas nakoniec vyhľadal útočisko v kláštore. Zatiaľ čo sa ho členovia rodiny snažili presvedčiť, aby sa vrátil domov, mladý chlapec cítil príťažlivosť k mníšskemu životu. Hoci bol najmladším mníchom v dome, vynikal cnosťou.


Vo veku 18 rokov cestoval do Jeruzalema, aby sa dozvedel viac o živote v samote. Čoskoro požiadal o prijatie za žiaka známeho miestneho samotársky kláštora, hoci spočiatku bol považovaný za príliš mladého na to, aby žil úplne ako pustovník.


Sabas spočiatku žil v kláštore, kde cez deň pracoval a väčšinu noci trávil modlitbou. Vo veku 30 rokov dostal povolenie tráviť päť dní v týždni v neďalekej odľahlej jaskyni, kde sa venoval modlitbe a manuálnej práci v podobe pletenia košíkov.


Po smrti svojho mentora, svätého Euthymia, sa svätý Sabas presťahoval hlbšie do púšte blízko Jericha. Tam žil niekoľko rokov v jaskyni pri potoku Cedron. Jeho prístupom bolo lano. Jeho potravou boli divo rastúce byliny medzi skalami. Občas mu ľudia prinášali iné jedlo a predmety, zatiaľ čo pre vodu musel prejsť dlhú vzdialenosť.


Niektorí z týchto mužov za ním prišli s túžbou pridať sa k nemu v jeho samote. Najprv odmietol. Ale krátko po tom, čo ustúpil, sa počet jeho nasledovníkov rozrástol na viac ako 150, všetci žili v jednotlivých chatrčiach zoskupených okolo kostola, nazývaného laura .

Biskup presvedčil váhavého Sabasa, vtedy už len po päťdesiatke, aby sa pripravil na kňazstvo, aby mohol lepšie slúžiť svojej mníšskej komunite vo vedení. Počas pôsobenia ako opát vo veľkej komunite mníchov cítil neustále povolanie žiť život pustovníka. Počas každého roka – dôsledne aj v pôste – opúšťal svojich mníchov na dlhší čas, často k ich žiaľu. Skupina 60 mužov opustila kláštor a usadila sa v neďalekom zničenom zariadení. Keď sa Sabas dozvedel o ťažkostiach, ktorým čelia, štedro im dal zásoby a pomohol s opravou ich kostola.




V priebehu rokov svätý Sabas cestoval po celej Palestíne, kázal pravú vieru a úspešne privádzal mnohých späť do Cirkvi. Vo veku 91 rokov, v reakcii na prosbu jeruzalemského patriarchu, Sabas podnikol cestu do Konštantínopolu v súvislosti so Samaritánskym povstaním a jeho násilným potlačením. Ochorel a krátko po návrate zomrel v kláštore v Mar Saba.

Dnes je kláštor stále obývaný mníchmi východnej pravoslávnej cirkvi a svätý Sabas je považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv raného mníšstva.


Odkaz

Len málo z nás zdieľa Sabasovu túžbu po jaskyni v púšti, ale väčšina z nás sa niekedy hnevá na požiadavky, ktoré ostatní kladú na náš čas. Sabas to chápe. Keď konečne získal samotu, po ktorej túžil, okamžite sa okolo neho začala zhromažďovať komunita a on bol nútený prevziať vedúcu úlohu. Je vzorom trpezlivej štedrosti pre každého, koho čas a energiu potrebujú iní – teda pre nás všetkých.

Svätý Sabbas-mních,pustovník ,opát-vyznavač -sviatok 5.december

Vo Svätej Zemi (Palestíne) žilo v piatom a šiestom storočí mnoho zbožných pustovníkov a mníchov. A jeden z najslávnejších týchto mužov Božích je sv. Sabbas. Sv. Sabbas narodil sa roku 438 v Mutalasii blízko mesta Cesarei v Kappadócii, v krajine maloasijskej, z kresťanských rodičov. Otec jeho bol vojakom a menoval sa Ján, matka Sofia (Žofia). Keď mal Sabbas päť rokov, odišiel jeho otec podľa svojho povolania i s matkou do mesta Alexandrie v Egypte. I odovzdali synka svojho opatere ujcovi, menom Hermiasovi, ktorému sverili i majetok.

Manželka Hermiasova zachádzala nemilosrdne s malým, opusteným Sabbasom.


O krátky čas ušiel chlapček z domu ujcovho k strýcovi Gregorovi, ktorý rád prijal milého chlapčoka. Gregor, nahnevaný na Hermiasa, žiadal, aby vydal majetok Sabbassov; lebo chcel ho vynakladať na dobrú výchovu vnukovu.


Hermias vzdoroval, nastali roztržky medzi rodinou, a po mnohom vyjednávaní a svade prišla nemilá vec až k súdu. Keď to videl Sabbas, ktorý v dome rodičovskom naučený bol na poriadok, jednomyseľnosť a svätý pokoj, pohoršil sa nad sebeckými svadami a uzavrel v nevinnej mladej mysli svojej, že odriekne sa márnych vecí a vyvolí si tichý život v niektorom kláštore.


Bolo mu osem rokov, keď zaklopal na bránu blízkeho kláštora, menom Flavinia, a prosil otcov rádu sv. Basilea, aby ho láskavé prijali k sebe.




Opát kláštora privítal s radosťou zbožného a vtipného chlapca a dal ho vyučovať k službe Božej u ku zachovávaniu predpisov kláštorských. Zbožný a vtipný chlapec osvojoval si hravé prednášané vedy, plnil svedomite predpisy rádu, udusoval v sebe city svetské a najmilšou zábavou mu bolo obcovanie s Bohom. Tak pripravoval sa u nôh slávnych učiteľov v rozličných kláštoroch k zbožnému životu pustovníckemu: horlivé modlieval sa, rozjímal a trpezlive vykonával i najťažšie práce.

Pri tom bol proti sebe veľmi prísny, zdržanlivý, postieval sa často, i vtedy, keď pravidlá rádu nenakladali pôst. Roku 456 keď mal osemnásť rokov, putoval zbožný mladík Sabbas s dovolením predstaveného do Jeruzalema, aby ponavštevoval sväté miesta a poznal život bohumilých pustovníkov, ktorí žili v Palestíne. I navštívil kláštor Passarion, kde bol veľmi ctený a milovaný pre zriedkavé svoje cnosti.

…

Opát žiadal si, aby ostal v kláštore; ale vznešený mladík túžil po tichšom, prísnejšom živote. Toho času žil na púšti slávný otec mníchov a pustovníkov, sv. Euthymius. K tomuto mužovi Božiemu ponáhľal sa Sabbas, a prosil ho pre Boha, aby ho vzal medzi svojich učeníkov. Sv. Euthymius privolil. A keď poznal horlivosť mladíkovu, nedopustil, aby prebýval v niektorej pustovni, ktoré semtam rostratené boli, ale poslal ho do blízkeho kláštora ku Theoktistovi, ktorý stal sa podľa vôle sv. Euthymia duchovným vodcom Sabbasovým. Pod správou tohoto muža Božieho vystúpil zbožný mladík na vysoký stupeň dokonalosti kresťanskej.

Medzi bratrami býval on prvým a posledným pri nábožnom cvičení, najusilovnejším pri prácach ručných, najhorlivejším v poslušnosti, najprísnejším v zapieraní a mŕtvení seba. Jedného dňa pracoval sv. Sabbas v záhrade kláštorskej. I uzrel strom, s ktorého usmievali sa mu mnohé krásné jablká. Odtrhol si jedno jablko, aby ho okúsil. Do obedu bolo ešte ďaleko. I napadlo mu, že je to pokušenie. Hneď hodil jablko na zem a rozšliapal ho nohami. A zložil sľub, že nebude jesť viacej žiadne jablko. Sv. Sabbas veľmi nenávidel záhaľku.

Veľká bola jeho viera, nádej a svätá láska. V každom pokúšaní a trápení skladal úplnú dôveru v Boha. A táto veľká dôvera nesklamala ho. Jedného dňa, keď pri ťažkej vytrvalej práci zmoknutý vrátil sa do kláštora, vložil pekár premoknutý odev jeho do pece, aby sa usušil, a zabudol naň. Zakúrili pec, a už horel oheň plameňom. Pekár žaloval na neprezreteľnosť svoju práve, keď sv. Sabbas vstúpil do kuchyne. Muž Boží nerozmýšľal dlho, vnišiel do zakúrenej pece, vytiahol svoj odev bez toho, aby plameň bol mu uškodil alebo jeho odevu. Takým divom odmenil milostivý Boh veľkú dôveru verného sluhu svojho. Nezadlho potom naložil opát sv. Sabbasovi, aby išiel s jedným kláštorským bratrom do mesta Alexandrie, kde rodičia jeho posiaľ bývali. Pokorný mních uposlúchol predstaveného a vybral sa na ďalekú cestu. Rodičia poznali syna svojho, ktorého od útlej mladosti nevideli a už dávno ako strateného oplakali. Od toho času zbohatli.


I nahovárali ho s prosbou, aby sa odriekol života pustovníckeho a s nimi žil v tom veľkom nádhernom meste. Ale sv. Sabbas rozpovedal im dôležité príčiny, pre ktoré nemôže vyplniť ich žiadosť. I podávali mu mnoho peňazí, aby bez starosti žiť mohol. Z poslušnosti vzal si sv. Sabbas iba tri zlaté peniaze, rozlúčil sa srdečne s milými rodičami, navrátil sa do kláštora a odovzdal tie peniaze svojmu opátovi.

S dovolením opáta odišiel z kláštora na púšť, obytoval sa v skrytej jaskyni, a žil v tej pustovni veľmi prísne za päť rokov v ustavičnom pôste, na modlitbách a pri namáhavej práci ručnej. Iba v sobotu vracal sa do kláštora, aby navštívil bratov a odovzdal vyhotovenú prácu; zostal až do večera v nedeľu u nich a zase odišiel do svojej pustovne. Na rozkaz opáta vrátil sa do kláštora naspäť a prevzal vyučovanie mládeže. Po smrti sv. Euthymia opustil sv. Sabbas znovu kláštor, lebo držanie sa niektorých nespokojných bratov znepokojovalo svätého muža, a utiahol sa do jaskyne v blízkosti potoka Cedronu, kde pokračoval v prísnom živote svojom. Nepožíval iné iba zeliny a vodu, ktorú z däleka si nosieval, lebo voda z Cedronu nebola pitná. Potom vrátil sa zase medzi bratov. Roku 493 zomrel nástupca sv. Euthymia Sallust a predstaveným stal sa Eliáš.

Niektorí bratia neboli spokojní s prísnymi pravidlami rádu a žiadali uľavenie u nového predstaveného. Keď to zbadal sv. Sabbas, pohoršil sa nad ich vlažnosťou a riekol: «Nepriateľom pekelným možno vzdorovať, ale ľuďom treba vyhnúť z lásky ku svätému pokoju.» I vzdialil sa tajne z nepokojného kláštora. Obrátil kroky svoje na púšť pri Skythopole a prišiel večerom k jaskyni, v ktorej obyčajne leví brložievali. Sv. Sabbas vyvolil si túto jaskyňu za pustovňu svoju. O pol noci prišiel lev k jaskyni a našiel sluhu Božieho odpočívať v nej. I pochytil ho zubami za kraj odevu, aby ho vyvliekol z jaskyne. Na to zobudil sa svätý a začal bez bázne, ako prorok Daniel medzi levami, zvelebovať Boha chválospevami. Lev vzdialil sa, aby ho nemýlil v službe Božej.

A keď dokončil chválospev, vrátil sa lev a začal ho ťahať za odev. A sv. Sabbas riekol slávnostne: «Jaskyňa je dosť veľká; máme v nej, keď chceš, oba dosť miesta!» Lev vzdialil sa pokojne a nikdy viac neznepokojoval sv. Sabbasa. A on žil vo svojej pustovni nemýlený v bohumilom živote svojom. Chýr o svätom živote pustovníka rozšíril sa v celom okolí. I zhromaždili sa okolo neho zbožní kresťania, ktorí túžili po dokonalosti a prosili ho, aby ich prijal za učeníkov. Z pokory spieral sa sv. Sabbas ich prosbám a považoval sa za nehodného, aby sa stal ich vodcom na ceste spasenia a dokonalosti kresťanskej. Konečne dal sa prehovoriť. I vystavil kláštor. V krátkom čase rozmnožil sa počet jeho učeníkov na 150. Tak stal sa opátom nového kláštora na púšti pri meste Skytopole.

Keď prišli rodičia Cyrlllovi, ktorý neskôr spísal život jeho, ku sv. Sabbasovi a prosili ho, aby požehnal ich synka, pozrel muž Boží na chlapčeka a riekol otcovi: «Tento je odteraz učeníkom mojím; potrebujem ho. Nech sa naučí žaltár; kým sa ho nenaučí, nech ostane u vás doma.» Časom stal sa sv. Sabbas otcom mnohých mníchov, zakladateľom mnohých kláštorov a pohlavárom pustovníkov vo Svätej Zemi. Patriarcha z Jeruzalema považoval to za svoju povinnosť, aby sv. Sabbasa posvätil za kňaza. Po dlhom zdráhaní dal sa pokorný sluha Boží posvätiť. Od toho času žil ešte prísnejšie. V pôstnom čase nepožíval žiadneho pokrmu, iba Sviatosť oltárnu. Ako opát mnoho dal si záležať na prekvetaní kázne cirkevnej u podriadených sebe mníchov.

Keď jedného dňa prechádzal sa s mladým bratom popri Jordáne, postretli ich ľudia, medzi ktorými nachádzalo sa prekrásné dievča. Opát chcel skúšať mladého mnícha. I riekol, keď spoločnosť prešla popri nich: «To dievča zdalo sa mi byť veľmi špatným a mať len jedno oko.» Mladý spoločník, novic, odpovedal: «To dievča má dve krásné oči; dobre som videl.» A sv. opát pokarhal prísne mladíka i aby ho potrestal, vypovedal ho z izbietky, ktorú obýval, a vykázal mu miesto, kde mohol dosťučiniť za ľahkomyseľnosť svoju a krotiť zmysli svoje. Jak prísny bol proti sebe, tak láskavý a zhovievavý bol oproti podriadeným mníchom.


Žiadne osobné obrazenie netrestal, ale znášal ticho a láskavé. Preto obsypával ho milostivý Boh darmi nadprirodenými, používal ho ako prostriedok ku podpore a k úteche sv. cirkvi, a činil na prímluvu jeho mnohé divy a zázraky. Vznešený mládenec z mesta Skytopolu, menom Basilius, išiel ku sv. Sabbasovi na púšť, keď ešte býval v jaskyni, aby sa stal jeho učeníkom.

Dozvedeli sa o tom zbojníci, ktorí mysleli, že Basilius veľké bohatstvo svoje sebou vzal. O pol noci prišli k pustovni svätého, v ktorej i Basilius býval. Ale keď uzreli chudobu svätého muža, tak boli dojatí, že sa vzdialili a chceli sa ukryť do svojich skrýš. I postretli veľké levy. Od strachu ostali stáť ako bez seba. Levi zastali tiež, a oni v smrteľných úzkostiach dali sa do behu naspäť ku sv. Sabbasovi a v strachu volali: «Na modlitbu mnícha Sabbasa: vyhnite sa nám!» Levy zmizli. Keď videli to zbojníci, boli ľútosťou nad hriechami svojimi tak dojatí, že sa odhodlali zanechať posavádny život svoj a stať sa učeníkami sv. Sabbasa. A to i urobili.


Muž Boží radoval sa veľmi nad divotvorným ich obrátením a prijal ich láskavé za svojich učeníkov. Jedného dňa kráčal sv. Sabbas cestou, ktorá viedla z Rubanu k rieke Jordánu. I uzrel leva, ktorý náramne reval a na troch nohách skákal. Do dlaby na štvrtej nohe vbil sa mu bol veľký tŕň a zapríčiňoval mu veľké bolesti bez toho, aby zver bol si mohol spomôcť. Keď to zbadal muž Boží, poľutoval divú šelmu.

A ľútosť jeho vzrástla, keď mohutný lev pred ním sklesol, a boľavú dlabu oproti nemu vystrel, ako by ho bol chcel prosiť o pomoc. Sv. Sabbas vytiahol tŕň z dlaby levovej. A lev neopustil ho viacej, ako by mu bol chcel skrze to povďačnosť svoju prejavovať. Medzi učeníkami sv. Sabbasa bol mladík, menom Flais. Sv. opát naložil mu, aby opatroval osla, ktorý nosieval potrebné veci pre kláštor. Keď Flaisovi nedostávalo sa času, aby strážil osla, poveril on v prostote srdca svojho toho podivného leva, aby sa staral o osla. A lev konal povinnosť svoju: ráno vyviedol osla na pašu, strážil pri ňom a večer priviedol ho na povrázku zase domov. Jedného dňa poslal sv. opát Flaisa po nejakej práci. Cestou upadol učeník do hriechu.

On rozmýšľal o dopustení Božom, ktorého je účastným, i zdalo sa mu, že je veľmi dokonalý, keď i zvery ho poslúchajú, ako Adama pred pádom do hriechu. A i on upadol do hriechu nevďačnosti: a milosť Božia opustila pyšného nevdačníka. Na druhý deň hriešny Flais rozkázal levovi, aby strážil nad oslom; sám chcel spiechať k povolaniu svojmu. Sotva že vzdialil sa Flais, napadol lev osla, roztrhal ho a shltal.


Keď Flais to videl, a poznal, že hriech jeho je príčinou toho, neopovážil sa priblížiť sv. Sabbasovi, ale opustil púšť a odišiel domov do vlasti. Keď sv. Sabbas počul o jeho úteku, ponáhľal sa za ním, hľadal ho všade, a keď ho našiel, nemal pokoja, kým ho nepriviedol naspäť a ku pokániu. Sv. Sabbas bol veľkou podporou pre sv. cirkev. Toho času panoval na Východe veľký nepokoj vo sv. cirkvi.

Bludári povstávali, ako huby po dáždi. Cisár Anastasius, ktorý panoval v Konštantinopole, nadržoval kacírstvu Eutychovmu, a prenasledoval pravoverných biskupov. Eliáš, patriarcha jeruzalemský, požiadal sv. Sabbasa, aby išiel s inými opátami k cisárovi a zastal katolíkov a biskupov, ktorí boli vyhnaní zo svojich biskupství. Bolo to roku 508. Sv. Sabbas, hoci sedemdesiatročný starec, vybral sa hneď na ďalekú cestu do Konštantinopola. V chudobnom rúchu vstúpil sv. opát do dvorany cisárskej. Pyšný ináč cisár zostúpil s trónu a išiel oproti pokornému mužovi Božiemu, aby ho láskavé privítal. I prisľúbil, že vyplní každú jeho žiadosť. Sv. Sabbas prosil len o to, aby cisár prinavrátil pokoj sv. cirkvi a aby neprenasledoval jej sluhov. Cisár ponúkal mu tisíc zlatých peňazí pre jeho kláštory. Sv. Sabbas nechcel prijať dar peňažný a riekol: «Mnísi moji nepotrebujú zlata, ich podielom je Boh. Ale Jeruzalem, sväté mesto, ťažko stená pod ťarchou neľudských bremien, a trpí beztoho trápenie a hlad skrze mor a suchotu. Veriaci vydaní sú ľubovôli zlodejov, mestá ich rozváľané sú kaderami a biedné kláštory sú bez ochrany oproti nápadom potuľných Saracenov. Tu môžeš pomáhať, ó cisáru!» Cisár bol dojatý rečou sv. opáta, i prisľúbil pomoc. Márinus, pokladník štátny, vzpieral sa tomu, aby cisár odpustil dane ubiedenému Jeruzalemu a jeho okoliu. Keď dozvedel sa o tom sv. Sabbas, pohrozil mu trestom Božím. Pyšný vysoký úradník cisársky nedbal na to. Ubiedený ľud, dohnaný až k zúfalstvu, napadol dom Márinusov a podpálil ho; tvrdý úradník sotva mohol ujsť so životom. Po tomto vidomom treste Božom, odpustil cisár ľudu dane. Všetok ľud zveleboval svätosť, horlivosť a múdrosť sv. Sabbasa. Verný sluha Boží navrátil sa do samoty svojej, aby trávil dni svojho života na modlitbách a v zapieraní seba. Ale nemal pokoja. Kacíri znovu zbúrili sa proti pravoverným kresťanom a zapríčinili veľké prenasledovanie pre uzavretia snemu cirkevného, v Chalcedóne vydržiavaného, ktorý odsúdil blud Eutychov. Bohaprázdni kacíri nahovárali ľud, aby neprijal uzavretia snemu cirkevného. Keď zbadal sv. Sabbas toto búrenie, opustil samotu, cestoval mestami i dedinami, 280 výmluvnými rečami zastával pravú vieru, odhaľoval bludy kacírov, napomínal ku poslušnosti oproti svätej matke cirkvi, i ptísilňoval divotvorne srdcia kresťanov v pravej viere a ubezpečil spasenie premnohých duší. Cisár Anastasius I. zomrel a nástupcovia jeho Justin a Justinian milovali pravoverných kresťanov a riadili sa podľa múdrych slov sv. Sabbasa. Sv. cirkev požívala svätý pokoj. A sv. opát používal príhodný čas pokoja, cestoval po krajine, obracal kacírami zvedený ľud na pravú cestu spasenia, posilňoval ho v pravej viere a bohumilých mravoch, podporoval ho i hmotne v biede a trápení; lebo rozdal štedre veľký majetok svoj, ktorý zdedil po rodičoch, medzi hladný ľud. Za päť rokov nepršal dážď vo Svätej Zemi; celá príroda vyschla a nebolo žiadnej úrody. A hľa, sv. Sabbas neprestával vzdychať k rozhnevanému Bohu o užitočný dážď. Milostivý Boh konečne vyslyšal verného sluhu svojho: užitočný tichý dážď padol s neba na vyschlú krajinu a všetko ožilo. Roku 529 na žiadosť patriarchu jeruzalemského išiel zase sv. Sabbas do Konštantinopolu ku cisárovi Justinianovi, aby bránil osočovaných pravoverných kresťanov a prekazil prenasledovanie, ktoré až posiaľ trvalo skrze bludárov a kacírov. Cisár Justinian prijal devaťdesiatjeden ročného muža Božieho s veľkou úctou, a vykonal všetko, o čo ho prosil. Medzi tým, čo cisár písal rozkazy na vrchnosti v prospech pravoverných kresťanov, vzdialil sa sv. opát a skrúšene modlil sa hodinky cirkevné. Hieremias, učeník jeho, pristúpil k nemu a riekol: «Čo robíš, otče! Keď cisár tak uctil teba a usiluje sa vyplniť žiadosti tvoje, akože môžeš opustiť ho a inšie robiť ?» Sv. Sabbas nedal sa mýliť v pobožnosti a riekol pokojne: «Nie je to neslušné, synu môj, čo ja robím; lebo cisár koná teraz úrad svoj, a my povinnosti svoje.» Boh zjavil sv. Sabbasovi blízku jeho smrf. Sluha Boží zhromaždil u seba mníchov a pustovníkov, napomínal ich ku vzájomnej láske, k samote, ku svedomitému plneniu pravidiel rádu, a ustanovil učeníka Mellitosa za nástupcu svojho. V posledných chvíľach života svojho trpel veľké bolesti, ktoré s odovzdanosťou do vôle Božej rád znášal. I usnul sladko v Pánu, v deväťdesiatomštvrtom roku požehnaného života svojho dňa 5. decembra roku 532.


Sv. Sabbas vyobrazuje sa v rúchu pustovníckom, v pravej ruke drží palicu pútnickú, v ľavej otvorenú knihu; na púšti pod holými skalami vidno kláštor, pri ňom niekedy leva.

Poučenie.

S v. opát Sabbas pestoval v požehnanom živote svojom zvlášte tri cnosti: vieru, nádej a lásku. Sv. Tomáš Akvinský učí: «Tri bohoslovecké cnosti sú: viera, nádej a láska. Z viery povstávajú štyri veci: spravodlivosť života, potrava duše, zvelebovanie Boha a odplata rajská. Zo svätej lásky povstávajú štyri veci: bázeň pred Bohom, láska k blížnym, pomoc pre potlačených a polepšenie poblúdených.» Toto všetko objavuje sa nám skvele v živote svätého Sabbasa. Hľa, sv. Sabbas bol preto taký odhodlaný a smelý vstúpiť do ohnivej peci, lebo práve tak, ako traja mládenci v Babylone veril pevne v Boha, dôveroval v jeho dobrotu, miloval ho a bál sa ho. On bál sa spravodlivosti Božej; ale dôveroval v dobrotu Božiu. On dôveroval Bohu a úfal podľa zásluh Spasiteľa, Pána Ježiša Krista, na pomoc Božiu a nespoliehal sa na zásluhy a sily svoje. Preto hovorí i sv. Augustín: «Nebudem zahanbený, keď i povstanú proti mne nepriatelia; lebo neskladám dôveru v seba, ale v Teba, ó Bože môj!» Kresťane, nasleduj sv. opáta Sabbasa vo viere, nádeji a láske! A môžeš úfať milosť Božiu i v. tomto i budúcom živote. Nespoliehaj sa na časné veci a nevyhľadávaj ich úzkostlivé; lebo utratíš vieru, nádej lásku a — večné spasenie!

Modlitba.

O Bože, Ty prameň všetkého dobrého, ktorý si svätému sluhovi Svojmu Sabbasovi poprial takú veľkú lásku ku samote a takú veľkú horlivosť pre sv. vieru: popraj milostivé skrze jeho prímluvu, aby sme boli oduševnenými údami sv. cirkvi Tvojej. O to prosíme Teba skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.


Sabas z Jeruzalema, opát

(Saba, Sáva)

Svätý

Sviatok: 5. december


* 439 Mutalaska, pri Cézarei v Kapadócii, dnešné Turecko
† 5. december 532 Mar Saba, pri Jeruzaleme

Patrón proti rakovine a neplodnosti

Sv. Sabas, opát

Narodil sa v roku 439 v Mutalaske pri Cézarei v Kapadócii (dnešné stredné Turecko). Už ako 8-ročný vstúpil do baziliánskeho kláštora. Viedol prísny asketický život. Ako 18-ročný odišiel do Jeruzalema, kde viedol mníšsky život v kláštore pod vedením sv. Eutymia Veľkého. Neskôr odišiel do púšte pri Mŕtvom mori, kde žil v inom spoločenstve mníchov prísnym životom. Po nejakom čase mu opát Teoktistos dovolil, aby žil samostatne v jaskyni, no v sobotu vždy prichádzal do spoločného kláštora a zostával tam až do nedele. Roku 473 sa rozhodol žiť úplne odlúčený od sveta v jednej veži.

Podľa legendy sa mu v roku 478 zjavil anjel a dal mu pokyn, aby šiel do údolia potoka Cedron juhovýchodne od Jeruzalema, kde sa usadil v jaskyni a pokračoval v pustovníckom živote. Postupne sa k nemu pridávali nasledovníci, ktorí sa usádzali okolo neho v jaskyniach. Tak v roku 483 vznikla „lavra“, teda spoločenstvo mníchov, kde v týždni žili všetci samostatne, no na víkend sa schádzali do komunity. Táto prvá „Veľká lavra“ dostala názov Mar Saba. Je to najstarší dochovaný kláštor v Izraeli.


Predstaveným lavry sa stal sv. Sabas. Postupne však medzi mníchmi vznikli nepokoje. Niektorí vytvorili voči nemu opozíciu a podkopávali jeho autoritu. Preto ho jeruzalemský patriarcha Eliáš v roku 491 vysvätil za kňaza a neskôr ustanovil za archimandritu (predstaveného) všetkých pustovníkov v Palestíne. Odpor voči nemu však neutíchal. Sabas preto odišiel z lavry. Založil mníšske spoločenstvá na iných miestach vo Svätej Zemi. Napokon sa predsa vrátil do Veľkej lavry, kde v roku 532 aj zomrel.


Hoci žil v samote a odlúčení, predsa sa snažil pomáhať aj ľuďom vo svete. Usiloval sa o zmiernenie daní pre remeslníkov a obchodníkov, kvôli čomu cestoval aj do Carihradu k cisárovi. Bojoval aj proti bludom v Cirkvi – proti monofyzitizmu a proti heretikom. Celkovo sa pričinil o založenie siedmich mníšskych spoločenstiev v štýle „lavry“, ôsmich kláštorov a troch útulkov pre pútnikov.


Hneď po smrti si ho ľudia uctievali ako svätca. Pochovali ho vo Veľkej lavre. Jeho telesné pozostatky sa neskôr dostali do Benátok, no v roku 1965 sa znovu vrátili do Mar Saby. V Ríme na vŕšku Aventino sa nachádza kostol a kláštor, ktoré nesú jeho meno.

Patrón mníšskych spoločenstiev.

Svätý Sabbas, ktorý sa slávi 5. decembra, je stĺpom múdrosti a oddanosti. Známy ako patrón mníšskych spoločenstiev, inšpiruje veriacich svojím asketickým životom, spiritualitou a oddanosťou Cirkvi.

Sabbas sa narodil v roku 439 v Kappadokii (dnešné Turecko) a vyrastal v oddanej kresťanskej rodine. V mladom veku si vybral mníšsky život, hľadal samotu a spoločenstvo s Bohom. Postupom času jeho múdrosť, pokora a svätosť k nemu pritiahli mnohých učeníkov. Stal sa zakladateľom Veľkej lávry, jednej z najvplyvnejších kláštorných komunít v Judskej púšti, ktorá prekvitá dodnes.

Svätý Sabbas je obzvlášť uctievaný pre svoju úlohu pri formovaní východného mníšstva a pre jeho oddanosť modlitbe a láske. Jeho život, poznačený hlbokým spoločenstvom s Bohom a službou druhým, ponúka inšpiráciu tým, ktorí sa usilujú o duchovnú disciplínu a jednotu v Kristovi. Na jeho príhovor mnohí našli silu a vedenie na svojich duchovných cestách.
Medzi mnohé zázraky, ktoré sa pripisujú svätému Sabbasovi, patrí zabezpečenie vody na púšti pre jeho kláštor, čo je dôkazom jeho viery a spoliehania sa na Božiu prozreteľnosť. Jeho vedenie presahovalo rámec jeho kláštornej komunity, keď neúnavne pracoval na obrane Cirkvi pred herézami a na presadzovaní jednoty medzi kresťanmi. Svätý Sabbas zostal pre veriacich vodítkom aj napriek výzvam a rozdeleniam.

V deň jeho sviatku si uctievame svätého Sabbasa za jeho mimoriadne svedectvo života modlitby, služby a sily vo viere. Jeho odkaz nám pripomína, že prostredníctvom pokory a oddanosti Bohu môžeme nájsť silu viesť a inšpirovať iných na ceste k svätosti.

Svätý Sabbas, prosím, oroduj za nás.

Svätý Sabbas (439 – 532),


V cirkevnom jazyku svätý Sabas alebo Sabas Posvätený ( grécky : Σάββας ὁ Ἡγιασμένος ), bol kappadokský grécky mních , kňaz , opát a svätec , ktorý sa narodil v Kappadokii a žil prevažne v Palaestine Prima . Bol zakladateľom niekoľkých kláštorov , najznámejším z nich je Mar Saba v Palestíne . Meno svätca je odvodené z imperiálnej aramejčiny : סַבָּא Sabbāʾ „starý muž“.


Život

Raný život

Svätý Sabas sa narodil ako syn Jána, vojenského veliteľa, a Sofie v Moutalaske neďaleko Cézarey Kappadokijskej . Názov dediny nemá v gréčtine známy význam, ale aramejské „Mata la zkha“ sa prekladá ako „Dedina víťazstva“.


Keď jeho rodičia odcestovali do Alexandrie kvôli vojenským záležitostiam, nechali svojho päťročného syna v starostlivosti strýka. Keď chlapec dosiahol osem rokov, vstúpil do neďalekého kláštora biskupa Flaviána z Antiochie . Nadané dieťa sa rýchlo naučilo čítať a stalo sa znalcom Svätého písma. Sabbas odolal tlaku rodičov, aby sa vrátil do sveta a vstúpil do manželstva. Keď mal 17 rokov, prijal mníšske tonzúry a následne strávil desať rokov v kláštore biskupa Flaviána.


Svätá zem: učňovská príprava

Potom Sabas odišiel do Jeruzalema a odtiaľ do kláštora svätého Euthymia Veľkého . Euthymius však poslal Sabasa k Abbovi Teoktistovi , predstavenému neďalekého kláštora s prísnym cenobitským pravidlom. Sabas žil v poslušnosti v tomto kláštore až do tridsiatich rokov.


Po smrti starca Teoktista jeho nástupca požehnal Sabbasovi, aby sa uzavrel do jaskyne. V sobotu však opúšťal svoju pustovňu a prichádzal do kláštora, kde sa zúčastňoval bohoslužieb a jedol s bratmi. Po určitom čase dostal Sabbas povolenie vôbec neopúšťať svoju pustovňu a päť rokov žil v samote v jaskyni.


Euthymius pozorne riadil život mladého mnícha a keď videl jeho duchovnú zrelosť, začal ho brať so sebou na púšť. Každý rok 14. januára sa vydali na cestu a zostali tam až do Kvetnej nedele . Euthymius nazval Sabbu malým starcom a povzbudzoval ho, aby rástol v mníšskych cnostiach.


Pustovník, zakladateľ kláštorov, cirkevný vodca
Zosnutie Sabáša Posväteného so scénami z jeho života od Filotea Skoufosa , 1656

Keď Euthymius zomrel (cca 473), Sabas sa stiahol z lavry (zhluk ciel alebo jaskýň pre pustovníkov s kostolom a niekedy aj refektárom v strede) a presťahoval sa do jaskyne neďaleko kláštora sv. Gerasima Jordánskeho . Po niekoľkých rokoch sa okolo Sabasa začali zhromažďovať učeníci, ktorí hľadali mníšsky život. S rastúcim počtom mníchov vznikla Veľká lavra . Tradičné datovanie založenia tejto lavry v údolí Cedron , južne od Jeruzalema , je rok 484. Keďže niektorí z jeho mníchov sa postavili proti jeho vláde a požadovali kňaza za opáta, odpor pokračoval a Sabas sa stiahol do Novej lavry , ktorú dal postaviť neďaleko Thekoy . V lavrách žili mladí mnísi cenobitickým životom, ale starší polopustovníckym Hermit - Wikipedia každý vo svojej vlastnej chatrči v areáli lavry a zúčastňovali sa iba slávnostných bohoslužieb.


Ako zástanca chalcedónskeho vyznania viery a vášnivý odporca monofyzitov a origenistov sa snažil ovplyvniť cisárov proti nim tým, že v roku 511 osobne navštívil cisára Anastasia I. v Konštantínopole a v roku 531 Justiniána I.

Sabas založil niekoľko ďalších kláštorov. Tvrdí sa, že vďaka Sabasovým modlitbám sa udialo mnoho zázrakov: v lavre vyvieral prameň vody, počas obdobia sucha prichádzal výdatný dážď a dochádzalo aj k uzdraveniam chorých a posadnutých.


Po smrti archimandrity Marciana okolo roku 491/92 sa mnísi na púšti okolo Jeruzalema obrátili na jeruzalemského patriarchu Salustia so žiadosťou o to, aby získal Sabbása za archimandritu pustovníkov a jaskynných obyvateľov a Teodózia za archimandritu všetkých žijúcich mníchov z klanu cenobitov .


Sabas zostavil prvé mníšske pravidlá cirkevných služieb, takzvaný Jeruzalemský typikon , ako návod pre všetky byzantské kláštory. Zomrel v roku 532 a jeho sviatok pripadá na 5. decembra, v deň jeho smrti.


Relikvie
Relikvie svätého Sabáša v katolíckom kostole (hlavnom kostole) kláštora Mar Saba v Palestíne .

Sabbove relikvie odniesli križiaci v 12. storočí v dôsledku vojny o svätého Sabása a zostali v Taliansku v kostole svätého Antona v Benátkach Sabbas the Sanctified - Wikipedia až kým ich pápež Pavol VI. v roku 1965 nevrátil do kláštora ako gesto dobrej vôle voči pravoslávnym .

Vita a štipendium

Sabbášov život napísal jeho žiak Cyril zo Skýtopolu .


Dedičstvo

Jeho Veľká lavra bola dlho najvplyvnejším kláštorom v tých končinách a dala život niekoľkým významným mníchom, medzi nimi aj svätému Jánovi Damašskému . Dnes je známa ako kláštor Mar Saba . Kostol San Saba v Ríme je mu zasvätený.


Rieka San Saba v Texase a ďalšie útvary v tejto oblasti sú pomenované po Sabbasovi; pomenovali ju preto, lebo Juan Antonio Bustillo y Ceballos objavil rieku na deň svätého Sabbas, 5. decembra 1732, a pomenoval ju Río de San Sabá de las Nueces („Rieka svätého Sabbas z vlašských orechov “).


Anton Veľký (cca 251 – 356), mních, ktorý založil kresťanské mníšstvo v egyptskej púšti
Chariton Vyznávač (koniec 3. storočia - cca 350), zakladateľ mníšstva lávrového typu v Judskej púšti
Euthymius Veľký (377 – 473), zakladateľ kláštorov v Palestíne a svätý
Archív svätého Sabbas Posväteného, patróna
Sabbas (disambiguation) vrátane Saint Sabbas, Saint Sabas, Saint Sava
Svätý Sáva (1169/74 – 1236), srbský knieža a pravoslávny mních, ktorý navštívil Mar Sabu
Kláštor sv.Sabbasa-Palestína

Svätý

Sabbas Posvätený
Stredoveká ikona svätého Sabbása Posväteného
Ctihodný otec; opát
Narodený
439
Caesarea Mazaca , Kappadokia , Východorímska ríša
Zomrel
5. decembra 532
Jeruzalem , Palaestina Prima , Východorímska ríša
Uctievaný v
Východná pravoslávna cirkev
Katolícka cirkev
Hlavná svätyňa
Kláštor svätého Sabbáša , Palestína
Hostina
5. decembra
Atribúty
jablko v ruke

71.2K
XYZ 1899 shares this

Dramatický a smutný príbeh veľkého svätca Východu prelomu 5-6.st. -veľkého východného mnícha,opáta -Svätého Sabbasa...
Pochádzal z mestečka Mutalasia,pri Cesareji v strednom Turecku,ktoré bolo súčasťou veľkej Byzantskej ríše...Jeho otec Ján bol vojakom a slúžil vo vojsku a matka Sophia...Keď mal Sabbas 5 rokov dostal jeho otec preloženie s vojskom do Egypta...ako vojak si nesmel vziať so sebou svoje deti,čo bol prísny zákaz,len svoju manželku...Veľmi ťažko sa nešťastní rodičia lúčili so svojím malým synom...Otec Ján mal ešte 2 bratov,ktorí tam žili a rozhodol sa dohodnúť s bratom Hermiasom,ktorý tam bol ženatý,aby vzali k sebe do rodiny malého 5 ročného Sabbasa...Ján dal svojmu bratovi Hermiasovi aj rodičovský majetok a peniaze,aby sa staral o ich Sabbasa.Hermias sľúbil všetko smutnému Jánovi,ktorý musel opustiť svojho malého syna...Ale Hermias mal veľmi zlú ženu,vzali všetko majetok a peniaze a začali malého chlapca týrať,biť,vyháňali ho do zimy,dažďa,musel ťažko pracovať na poli a starať sa o statok...Nedávali mu jesť,ani oblečenie,chodil otrhaný,špinavý,vo vlasoch mal plno vší a blch...spával v chlieve pri statku...Márne plakal prosil,nič nepomohlo...jeho zlý strýko Hermias a jeho zlostná,krutá žena chceli,aby chlapec umrel a tak získali celý majetok pre seba...Keď neumieral,trak ho hrozne bili ...uplakaný,vystrašený chlapec utiekol cez hory a vrchy do blízkeho mestečka,kde žil jeho druhý strýko Gregor...ten sa chlapca ujal a opatroval u seba ...Potom šiel za svojím bratom Hermiasom a urobil poriadok s ním aj jeho ženou a žiadal,aby vydali majetok a peniaze nazad...lebo sa o chlapca nestaral,ale ho mučil a týral...Hermias odmietol vrátiť majetok...tak sa to muselo riešiť súdom a nastali zvady a rozbroje v rodine...Nešťastný chlapec to už nemohol znášať...neústalé vojny v rodine,kvôli nemu...Tak ušiel preč a zaklopal na dvere neďalekého kláštora sv.Bazila - Flavínia a prosil mníchov,aby ho prijali do kláštora,lebo už nemohol žiť vo svete a u rozvadenej rodine...Nakoniec sa mníchom uľutostilo plačúceho 8 ročného chlapca a prijali ho do kláštora.A tak malý Sabbas sa stal najmladším mníchom kláštora...tu žil až do 18 rokov.Potom sa vydal ako pútnik na púť do Svätej zeme r.456 a ponavštevoval všetky posvätné miesta a spoznal sa s mníchmi pustovníkmi...a zatúžil žiť ako pustovník v samote s Bohom...a tak začína jeho slávna životná cesta k Bohu...

1544
XYZ 1899

Dramatický a smutný príbeh veľkého svätca Východu prelomu 5-6.st. -veľkého východného mnícha,opáta -Svätého Sabbasa...
Pochádzal z mestečka Mutalasia,pri Cesareji v strednom Turecku,ktoré bolo súčasťou veľkej Byzantskej ríše...Jeho otec Ján bol vojakom a slúžil vo vojsku a matka Sophia...Keď mal Sabbas 5 rokov dostal jeho otec preloženie s vojskom do Egypta...ako vojak si nesmel vziať so sebou svoje deti,čo bol prísny zákaz,len svoju manželku...Veľmi ťažko sa nešťastní rodičia lúčili so svojím malým synom...Otec Ján mal ešte 2 bratov,ktorí tam žili a rozhodol sa dohodnúť s bratom Hermiasom,ktorý tam bol ženatý,aby vzali k sebe do rodiny malého 5 ročného Sabbasa...Ján dal svojmu bratovi Hermiasovi aj rodičovský majetok a peniaze,aby sa staral o ich Sabbasa.Hermias sľúbil všetko smutnému Jánovi,ktorý musel opustiť svojho malého syna...Ale Hermias mal veľmi zlú ženu,vzali všetko majetok a peniaze a začali malého chlapca týrať,biť,vyháňali ho do zimy,dažďa,musel ťažko pracovať na poli a starať sa o statok...Nedávali mu jesť,ani oblečenie,chodil otrhaný,špinavý,vo vlasoch mal plno vší a blch...spával v chlieve pri statku...Márne plakal prosil,nič nepomohlo...jeho zlý strýko Hermias a jeho zlostná,krutá žena chceli,aby chlapec umrel a tak získali celý majetok pre seba...Keď neumieral,trak ho hrozne bili ...uplakaný,vystrašený chlapec utiekol cez hory a vrchy do blízkeho mestečka,kde žil jeho druhý strýko Gregor...ten sa chlapca ujal a opatroval u seba ...Potom šiel za svojím bratom Hermiasom a urobil poriadok s ním aj jeho ženou a žiadal,aby vydali majetok a peniaze nazad...lebo sa o chlapca nestaral,ale ho mučil a týral...Hermias odmietol vrátiť majetok...tak sa to muselo riešiť súdom a nastali zvady a rozbroje v rodine...Nešťastný chlapec to už nemohol znášať...neústalé vojny v rodine,kvôli nemu...Tak ušiel preč a zaklopal na dvere neďalekého kláštora sv.Bazila - Flavínia a prosil mníchov,aby ho prijali do kláštora,lebo už nemohol žiť vo svete a u rozvadenej rodine...Nakoniec sa mníchom uľutostilo plačúceho 8 ročného chlapca a prijali ho do kláštora.A tak malý Sabbas sa stal najmladším mníchom kláštora...tu žil až do 18 rokov.Potom sa vydal ako pútnik na púť do Svätej zeme r.456 a ponavštevoval všetky posvätné miesta a spoznal sa s mníchmi pustovníkmi...a zatúžil žiť ako pustovník v samote s Bohom...a tak začína jeho slávna životná cesta k Bohu...

  • Report
pravda zvíťazi shares this

Dramatický a smutný príbeh veľkého svätca Východu prelomu 5-6.st. -veľkého východného mnícha,opáta -Svätého Sabbasa...
Pochádzal z mestečka Mutalasia,pri Cesareji v strednom Turecku,ktoré bolo súčasťou veľkej Byzantskej ríše...Jeho otec Ján bol vojakom a slúžil vo vojsku a matka Sophia...Keď mal Sabbas 5 rokov dostal jeho otec preloženie s vojskom do Egypta...ako vojak si nesmel vziať so sebou svoje deti,čo bol prísny zákaz,len svoju manželku...Veľmi ťažko sa nešťastní rodičia lúčili so svojím malým synom...Otec Ján mal ešte 2 bratov,ktorí tam žili a rozhodol sa dohodnúť s bratom Hermiasom,ktorý tam bol ženatý,aby vzali k sebe do rodiny malého 5 ročného Sabbasa...Ján dal svojmu bratovi Hermiasovi aj rodičovský majetok a peniaze,aby sa staral o ich Sabbasa.Hermias sľúbil všetko smutnému Jánovi,ktorý musel opustiť svojho malého syna...Ale Hermias mal veľmi zlú ženu,vzali všetko majetok a peniaze a začali malého chlapca týrať,biť,vyháňali ho do zimy,dažďa,musel ťažko pracovať na poli a starať sa o statok...Nedávali mu jesť,ani oblečenie,chodil otrhaný,špinavý,vo vlasoch mal plno vší a blch...spával v chlieve pri statku...Márne plakal prosil,nič nepomohlo...jeho zlý strýko Hermias a jeho zlostná,krutá žena chceli,aby chlapec umrel a tak získali celý majetok pre seba...Keď neumieral,trak ho hrozne bili ...uplakaný,vystrašený chlapec utiekol cez hory a vrchy do blízkeho mestečka,kde žil jeho druhý strýko Gregor...ten sa chlapca ujal a opatroval u seba ...Potom šiel za svojím bratom Hermiasom a urobil poriadok s ním aj jeho ženou a žiadal,aby vydali majetok a peniaze nazad...lebo sa o chlapca nestaral,ale ho mučil a týral...Hermias odmietol vrátiť majetok...tak sa to muselo riešiť súdom a nastali zvady a rozbroje v rodine...Nešťastný chlapec to už nemohol znášať...neústalé vojny v rodine,kvôli nemu...Tak ušiel preč a zaklopal na dvere neďalekého kláštora sv.Bazila - Flavínia a prosil mníchov,aby ho prijali do kláštora,lebo už nemohol žiť vo svete a u rozvadenej rodine...Nakoniec sa mníchom uľutostilo plačúceho 8 ročného chlapca a prijali ho do kláštora.A tak malý Sabbas sa stal najmladším mníchom kláštora...tu žil až do 18 rokov.Potom sa vydal ako pútnik na púť do Svätej zeme r.456 a ponavštevoval všetky posvätné miesta a spoznal sa s mníchmi pustovníkmi...a zatúžil žiť ako pustovník v samote s Bohom...a tak začína jeho slávna životná cesta k Bohu...

4588
pravda zvíťazi

Dramatický a smutný príbeh veľkého svätca Východu prelomu 5-6.st. -veľkého východného mnícha,opáta -Svätého Sabbasa...
Pochádzal z mestečka Mutalasia,pri Cesareji v strednom Turecku,ktoré bolo súčasťou veľkej Byzantskej ríše...Jeho otec Ján bol vojakom a slúžil vo vojsku a matka Sophia...Keď mal Sabbas 5 rokov dostal jeho otec preloženie s vojskom do Egypta...ako vojak si nesmel vziať so sebou svoje deti,čo bol prísny zákaz,len svoju manželku...Veľmi ťažko sa nešťastní rodičia lúčili so svojím malým synom...Otec Ján mal ešte 2 bratov,ktorí tam žili a rozhodol sa dohodnúť s bratom Hermiasom,ktorý tam bol ženatý,aby vzali k sebe do rodiny malého 5 ročného Sabbasa...Ján dal svojmu bratovi Hermiasovi aj rodičovský majetok a peniaze,aby sa staral o ich Sabbasa.Hermias sľúbil všetko smutnému Jánovi,ktorý musel opustiť svojho malého syna...Ale Hermias mal veľmi zlú ženu,vzali všetko majetok a peniaze a začali malého chlapca týrať,biť,vyháňali ho do zimy,dažďa,musel ťažko pracovať na poli a starať sa o statok...Nedávali mu jesť,ani oblečenie,chodil otrhaný,špinavý,vo vlasoch mal plno vší a blch...spával v chlieve pri statku...Márne plakal prosil,nič nepomohlo...jeho zlý strýko Hermias a jeho zlostná,krutá žena chceli,aby chlapec umrel a tak získali celý majetok pre seba...Keď neumieral,trak ho hrozne bili ...uplakaný,vystrašený chlapec utiekol cez hory a vrchy do blízkeho mestečka,kde žil jeho druhý strýko Gregor...ten sa chlapca ujal a opatroval u seba ...Potom šiel za svojím bratom Hermiasom a urobil poriadok s ním aj jeho ženou a žiadal,aby vydali majetok a peniaze nazad...lebo sa o chlapca nestaral,ale ho mučil a týral...Hermias odmietol vrátiť majetok...tak sa to muselo riešiť súdom a nastali zvady a rozbroje v rodine...Nešťastný chlapec to už nemohol znášať...neústalé vojny v rodine,kvôli nemu...Tak ušiel preč a zaklopal na dvere neďalekého kláštora sv.Bazila - Flavínia a prosil mníchov,aby ho prijali do kláštora,lebo už nemohol žiť vo svete a u rozvadenej rodine...Nakoniec sa mníchom uľutostilo plačúceho 8 ročného chlapca a prijali ho do kláštora.A tak malý Sabbas sa stal najmladším mníchom kláštora...tu žil až do 18 rokov.Potom sa vydal ako pútnik na púť do Svätej zeme r.456 a ponavštevoval všetky posvätné miesta a spoznal sa s mníchmi pustovníkmi...a zatúžil žiť ako pustovník v samote s Bohom...a tak začína jeho slávna životná cesta k Bohu...

  • Report
pravda zvíťazi

Ako malého 5 ročného chlapca ho museli opustiť rodičia a jeho strýko so svojou zlou a krutou ženu ho týrali,mučili a chceli zniesť zo sveta,aby sa zmocnili jeho majetku...

  • Report
2 more comments from pravda zvíťazi
pravda zvíťazi

Nakoniec po hrozných mukách a utrpení malý Sabbas ušiel a v blízkom kláštore prosil o prijatie...mnísi sa nad malým týraným a ubiedených chlapcom zmilovali a prijali ho ako 8 ročného do kláštora...svojich rodičov už nikdy nevidel...ani nenašiel...

  • Report
pravda zvíťazi
  • Report
pravda zvíťazi
  • Report
One more comment from pravda zvíťazi
pravda zvíťazi

Dramatický a smutný príbeh veľkého svätca Východu prelomu 5-6.st. -veľkého východného mnícha,opáta -Svätého Sabbasa...
Pochádzal z mestečka Mutalasia,pri Cesareji v strednom Turecku,ktoré bolo súčasťou veľkej Byzantskej ríše...Jeho otec Ján bol vojakom a slúžil vo vojsku a matka Sophia...Keď mal Sabbas 5 rokov dostal jeho otec preloženie s vojskom do Egypta...ako vojak si nesmel vziať so sebou svoje deti,čo bol prísny zákaz,len svoju manželku...Veľmi ťažko sa nešťastní rodičia lúčili so svojím malým synom...Otec Ján mal ešte 2 bratov,ktorí tam žili a rozhodol sa dohodnúť s bratom Hermiasom,ktorý tam bol ženatý,aby vzali k sebe do rodiny malého 5 ročného Sabbasa...Ján dal svojmu bratovi Hermiasovi aj rodičovský majetok a peniaze,aby sa staral o ich Sabbasa.Hermias sľúbil všetko smutnému Jánovi,ktorý musel opustiť svojho malého syna...Ale Hermias mal veľmi zlú ženu,vzali všetko majetok a peniaze a začali malého chlapca týrať,biť,vyháňali ho do zimy,dažďa,musel ťažko pracovať na poli a starať sa o statok...Nedávali mu jesť,ani oblečenie,chodil otrhaný,špinavý,vo vlasoch mal plno vší a blch...spával v chlieve pri statku...Márne plakal prosil,nič nepomohlo...jeho zlý strýko Hermias a jeho zlostná,krutá žena chceli,aby chlapec umrel a tak získali celý majetok pre seba...Keď neumieral,trak ho hrozne bili ...uplakaný,vystrašený chlapec utiekol cez hory a vrchy do blízkeho mestečka,kde žil jeho druhý strýko Gregor...ten sa chlapca ujal a opatroval u seba ...Potom šiel za svojím bratom Hermiasom a urobil poriadok s ním aj jeho ženou a žiadal,aby vydali majetok a peniaze nazad...lebo sa o chlapca nestaral,ale ho mučil a týral...Hermias odmietol vrátiť majetok...tak sa to muselo riešiť súdom a nastali zvady a rozbroje v rodine...Nešťastný chlapec to už nemohol znášať...neústalé vojny v rodine,kvôli nemu...Tak ušiel preč a zaklopal na dvere neďalekého kláštora sv.Bazila - Flavínia a prosil mníchov,aby ho prijali do kláštora,lebo už nemohol žiť vo svete a u rozvadenej rodine...Nakoniec sa mníchom uľutostilo plačúceho 8 ročného chlapca a prijali ho do kláštora.A tak malý Sabbas sa stal najmladším mníchom kláštora...tu žil až do 18 rokov.Potom sa vydal ako pútnik na púť do Svätej zeme r.456 a ponavštevoval všetky posvätné miesta a spoznal sa s mníchmi pustovníkmi...a zatúžil žiť ako pustovník v samote s Bohom...a tak začína jeho slávna životná cesta k Bohu...

  • Report
Login
Create accountForgot password?