Svätý...V A L E R I Á N -biskup a mučeník -sviatok 15.december
sv. Valerián,biskup a mučeník
Divoký,lúpeživý národ Vandalov pod vedením ich kráľa zabijaka Gensericha pustošil uprostred 5 storočia Europu...potom sa Vandali preplavili do severnej Afriky,kde boli bohaté rímske mestá...Staručký,80 ročný biskup Valerián bránil kostol pred znesvätením a rabovaním pred divými Vandalmi...Tí ho chytili a spútali a odvliekli ďaleko do púšte...a nechali ho tam...starý biskup tam umrel od hladu a smädu...Kresťania,čo ušli pred masakrom Vandalov ho našli a pochovali...to sa stalo okolo r. 460...Biskup Valerián sa uctieva ako mučeník za kresťanskú vieru...
Svätý Valerián (alebo Valerian) biskup je najznámejší ako svätý Valerián z Abbenzy, 5. storočný biskup v severnej Afrike (dnešné Tunisko), mučeník za vieru, ktorý zomrel, keď odmietol vydať posvätné nádoby Arianom a bol kráľom Genserikom vyhnaný na smrť hladom/zimou (jeho sviatok je 15. decembra). Existujú aj iní biskupi s podobným menom, ako napríklad biskup Valerian D'Souza z Púny, ale svätý Valerián z Abbenzy je historická postava spojená s mučeníctvom.
o svätom Valeriánovi z Abbenzy:
Miesto: Biskupský stolec Abbenza v rímskej provincii Proconsular Africa (Severná Afrika).
Čas: 5. storočie (zomrel okolo 457 n. l.).
Kontext: Perzekúcia cirkvi Vandalmi (Arianmi) pod vedením kráľa Genserika.
Čin: Odmietol sa podvoliť požiadavke Arianov, aby odovzdal posvätné nádoby a náboženské predmety z kostola.
Osud: Bol vyhnaný z mesta a ponechaný napospas osudu, aby zomrel na ulici, čo sa aj stalo (zomrel na podchladenie/zimomriavky).
Pamiatka: Uctievaný ako mučeník za katolícku vieru. Jeho sviatok je 15. decembra.
Úmrtie
po r. 460
ŽIVOTOPIS
Narodil sa asi okolo roku 380. Neskôr sa stal kňazom a bol ustanovený biskupom v severoafrickom meste Abbenze na území dnešného Tuniska.
Jeho požehnané pôsobenie narušil vpád vandalov, ktorí cez Gibraltársku úžinu prišli do Afriky. Ich ariánsky kráľ Genserich rozpútal prenasledovanie katolíkov. Vpadol aj do Abbenzy, kde po biskupovi Valeriánovi požadoval vydanie všetkých posvätných predmetov. Biskup to odmietol a snažil sa protestovať proti násilníckemu správaniu jeho vojakov.
Genserich,kráľ Vandalov
Ariánsky kráľ Genserich okolo r. 460 rozpútal prenasledovanie kresťanov, prepadol so svojimi vojakmi aj biskupa Valeriana v Abbenze. Žiadal ho, aby mu vydal všetky posvätné predmety. Biskup odmietol a protestoval proti výčinom vojakov v bohoslužobných priestoroch. Kráľ potupil biskupa, dal z neho postŕhať šaty a vyhnal ho z mesta do púšte. Valerián mal vtedy už vyše 80 rokov a neprežil dlho toto týranie.
Genserich sa rozhodol čo najviac ho potupiť. Nariadil strhať z neho šaty a vyhnať ho z mesta do púšte. Vojaci, zvyknutí na kruté zaobchádzanie s odsúdencami, sa mali postarať, aby viac ako osemdesiatročný biskup zomrel v púšti smädom a hladom. - To sa tiež stalo.
Rabovanie Vandalov v Ríme r.442
Pán Ježiš tými slovami na záver verejnej činnosti pripravoval na to, čo bude nasledovať a dodal: "Ak mi kto chce slúžiť, nech ma nasleduje." Biskup Valerián mu bol dôsledne verný.
Zomrel ako zrno, aby vzišla nová úroda. Zomrel hladom, aby sa budúcemu pokoleniu dostalo nasýtenie Božím Slovom a živým Chlebom.
Geiserich (* asi 389 – † 25. január 477) bol kráľ Vandalov a Alanov v rokoch 428 – 477 a jedna z kľúčových postáv v čase sťahovania národov. Za jeho vlády patril kmeň Vandalov medzi politicky mocné s veľkým vplyvom vo vtedajšej Európe.
Geiserich pustoší Rím - Karl Briullov
Geiserich (jeho meno môže znamenať Caesar-kráľ alebo aj kopija-kráľ) bol nemanželským synom kráľa Godigisela. Mal sa narodiť niekedy okolo roku 389 pri jazere Balaton. Po Godigiselovi sa stal kráľom Geiserichov nevlastný brat Gunderich, ktorý zomrel v roku 428. Až potom Geiserich nastúpil na otcov trón. Vandali v tom čase sídlili v dnešnej Andalúzii (ktorá po nich prijala svoje meno), kam sa presunuli v roku 406 spolu s Alanmi a Svébmi.
Geiserich sa čoskoro ukázal ako zdatný a silný panovník, ktorý môže byť pre Rimanov schopný ako aktívny politický a vojenský protihráč. Vandali trpeli útokmi Vizigótov, preto sa Geiserich rozhodol presunúť kmeň na juh, do severnej Afriky. Vandalská ríša mala od roku 419, kedy porazila Rimanov pri Brakare, aj loďstvo, ktoré ohrozovalo predovšetkým severoafrické pobrežie. V roku 429, keď sa medzi sebou v spore ocitli Bonifatius, rímsky správca provincie Severná Afrika a rímsky senát, Geiserich previezol na lodiach 80 000 svojich ľudí do Afriky. (Niekedy sa dokonca a asi nesprávne uvažuje, že ho do Afriky pozval sám Bonifatius). Tu dokázal vojensky poraziť rímske vojsko a obsadiť územie dnešného Maroka a severného Alžíru.
Pri obliehaní Hippa Regia v roku 430 zomrel sv. Augustín. Jediným významným mestom, ktoré nebolo Vandalmi dobyté, zostalo Kartágo. O rok neskôr bol západorímsky cisár Valentinián III. nútený uznať Geisericha ako kráľa novozískaných území a tak vzniklo prvé nezávislé germánske kráľovstvo na území západorímskej ríše.
V roku 442 Rimania uznali vandalskú držbu Kartága a nezávislosť vandalského kráľovstva a uznali ich držbu aj nad dovtedy rímskou časťou Alžíru.
Vo vnútornej politike bol Geiserich pomerne nábožensky benevolentný. Katolíctvo nebolo prenasledované, len jeho blízki poradcovia museli prestúpiť na ariánstvo (sám bol arián). Katolíci a bohatí Rimania boli znevýhodnení na daniach.
V roku 468 sa obe časti rímskeho impéria spojili, aby si podmanili Geiserichovu ríšu a ukončili nájazdy ich lodí. Výprava sa ukázala ako neúspešná, východorímsky cisár Zenón s Geiserichom v roku 475 uzavreli mier a Geiserich ovládal Stredomorie až do svojej smrti v roku 477.