Blahoslavená Mária Serafina videla Martina Luthera v pekle
Po chvíli konečne našla kostol, ale dvere boli zatvorené. Kľakla si na schody, modlila sa. Keďže bol večer a tma, nevšimla si, že to nie je katolícky, ale luteránský kostol.
Počas modlitby sa zjavil anjel, ktorý jej povedal. "Vstaň a odíď, pretože toto je protestantsky kostol."
Potom anjel dodal: Ale chcem, aby si videla, kde bol odsúdený Martin Luther a akú bolesť trpel ako trest za svoju pýchu."
Po týchto slovách uvidela strašnú ohnivú priepasť, kde kruto mučili nespočetné duše . Na dne tejto diery bol muž, Martin Luther, ktorý sa od ostatných líšil: bol obklopený démonmi, ktorí ho prinútili pokľaknúť pred satanom.
Bola presvedčená, že Martin Luther bol v pekle potrestaný najmä za prvý smrteľný hriech pýchy. Pýcha je smrteľný hriech, ktorý mu priniesol otvorenú vzburu proti rímskokatolíckej cirkvi. Jeho správanie, jeho postoj k Cirkvi a jeho kázanie boli záhubou mnohých duší.
Martin Luther a jeho bludy.
Keď Hus, Kalvin, Zwingli, po smrti uvideli aký rozkol v kat. Cirkvi spravili, tak im stali vlasy dupkom.
Pravým důvodem odchodu Luthera do kláštera byl stíháním pro vraždu kterou Luther spáchal na Hieronymu Buntzovi. Pravým důvodem překotného odchodu do kláštera byl ve skutečnosti útěk před soudním stíháním pro vraždu,
Azyl v klášteře vyhledal na radu vikáře Brauna. Výčitek svědomí se Luther nezbavil až do konce života. Byly příčinou jeho stálých depresí.
Lutherův slovník - Lutherovi přátelé byli velice nešťastní z jeho šílených výbuchů.
Jazyk, jakým se arcibludař Martin Luther vyjadřuje i o nejsvětějších věcech, dává jeho dílu satanský ráz. Bossuet říká, že je třeba uvést jeho slova, i když se nám to příčí, abychom poznali, jaký duch temnot ovládl vedoucí osobnost reformace.
Melanchton napsal: Třesu se strachem, když pomyslím na Lutherovy vášně, které v něm vřou herkulovskou silou.
Hospinius říká: Luthera svedl Satan, je to člověk plný pýchy a domýšlivosti.
Erasmus Lutherovi napsal: Kvílíme všichni nad nešťastným rozkolem, který šíříš všude po světě kvůli svému paličatému, nespoutanému a vzpurnému rozumu.
Papež je podle něho jen osel, mul, krtek, svině, antikrist atd. Papež je tak přeplněn ďábly, že je vydechuje a vyplivuje, říká Luther.
Řím nazýval vždy Sodoma, Babylon, apokalyptická děvka, sídlo antikrista. Kardinálové, arcibiskupové, biskupové a kněží byli pro něho floutci, mniši apod.
Katolické světce a světice tituloval stádo dravých vlků, Epikurovi vepři, šílení volnomyšlenkáři, psi, toužící se koupat v krvi. Učitelé církve, kazatelé zpovědníci, řeholníci a řeholnice byli pro něho odporní červi, kteří skrze mši a odpustky vězní u sloních nohou celé lidstvo. Nejvíce se obořoval na dominikány. Teologové ze Sorbony a z Lipska byli krtci, pokrytci, osli s doktorským biretem.
Luther, uznával Jana Husa ako svojho priameho predchodcu. Ako môže požehnať Boh to, čo je prekliaté? V Ríme nad Lutherom vinou svojej arogancie a bludov, bola vyhlásená kliatba a jeho spisy boli zakázané.
Stotožňoval seba i svoje dielo s božou vôľou. Tézy Luthera viedli pred 500 rokmi k rozkolu kresťanov. Luther rozdelil kresťanov, nenávidel moslimov a židov chcel vyhnať. Pre protestantov je charakteristické, že len on je nositeľmi skutočnej pravdy.
Ako zomrel Martin Luther ?
Lutherova mŕtvola ešte nevychladla, keď už, ako tvrdil jeho chválorečník Michael Coelius v pohrebnej reči prednesenej 20.februára 1546, rozširovali mnohí ľudia falošné správy o jeho smrti a "že diabol vymyslí ešte viac všelijakých a horších rečí pretože mu nejde o Luthera, ale o jeho učenie."
Teda je jasné, že hneď po Lutherovej smrti kolovali o nej nepekené zvesti a keďže Eisleben bolo čisto lutheránske mesto, tieto reči museli vzniknúť len medzi lutheránmi z jeho najbližšieho okolia, jeho služobníkmi a tými, ktorí pri jeho smrti boli alebo boli k mŕtvole privolaní.
Katolícki spisovatelia zaznamenali tieto povesti, takže čítame že "Luther náhlou, nečakanou a pritom biednou smrťou zahynul", "že bolo vidieť na mŕtvole pokrivené ústa (tortura oris)
odymenú (infuscatam) pravú stranu" (správa cujusdam civis Mansfeldensis),
"mal vyplazený jazyk ako obesenec", (Claudius de Saintes), že "
mal skrútené ústa, zčernalé líca (maxillas nigricantes),
červený a zdeformovaný krk, akoby ho niekto uškrtil" (P. Coster SJ 1570, a aj správa Mansfeldskej grófky).
Lutherová smrti, ku ktorému malo kľúč len niekoľko osôb.
To trvalo do roku 1592, keď znamenitý katolícky apologéta a dejepisec Thomas Bozius zverejnil správu očitého svedka, vlastného Lutherovo sluhu. V diele "De signis ecclesiaae (v koline, V Rime 1592, 1593 T.II. lib XXIII xap.3) píše takto:
Luther, keď sa skvelo navečeral a veselý sa odovzdal spánku, v tú noc ale zahrdúsený zhynul.
Počul som toto svedectvo od jeho služobníka, ktorý ako chlapec mu posluhoval, ale vrátil sa k nám (konvertoval na katolícku vieru), povedal že Luther si sám povrazom biednu smrť spôsobil.
Ale hneď, že všetkým domácim, ktorí o veci vedeli bola uložená prísaha, aby túto udalosť, pre česť evanjelia nerozširovali" že sám si Luther spôsobil úbohú smrť hodením osídla, ale všetkým domácim, ktorí si boli vedomí veci, dal okamžite právo prisahať, že to neprezradia.
(Lutherum sibimetipsi laqueo iniecto necem miserrimam attulisse sed datum protinus cunctis domesticis rei consciis ius iurandum ne factum divulgarent, Kryštúfek Smrt Lutherova, Čas.kat.duch. 1892).
Táto správa, podoprená vnútornými i vonkajšími dôvodmi našla prijatie u katolíckych autorov. Krátko nato, bola výpoveď tohoto sluhu spísaná, vytlačená a tiež zaslaná do Ríma. Najprv ju vydal Henrich Sedulius v Praescriptiones adversus haereses, Antverpiae 1606 uisťujúc o jej autenticite a pôvode a fide digno viro.
táto správa znie (čitateľ odpustí trochu komplikovanú barokovú syntax): "Sluhu Martina Luthera, opýtaného istým zbožným mužom na smrť svojho pána Martina, úprimná odpoveď a pravdivé vyznanie: Hoci ma povzbudzujú k odvrhnutiu strachu pred ľudskou nevôľou a urážkami a nabádajú ma k náležitému vydaniu svedectva zbožné prosby, však oveľa naliehavejšie ma k tomu ženie úcta k najvyššiemu Božstvu a všetkým Svätým.
Viem dobre, že všade treba vzdávať slávu podivným skutkom Božím a že mám poslúchať rozkazu Božieho viac ako rozkazov ľudských. Tak napriek tomu, že mi veľmi dôrazne velikáni Nemecka hrozili, aby som nikomu zo smrteľníkov nehovoril o hroznom konci svojho pána Martina Luthera, predsa to nezatajím, ale zjavím ku cti Kristovej a vyrozprávam k poučeniu celej Katolíckej cirkvi, čo som sám videl a medzi prvými sa dozvedel a kniežatám v Eislebene zhromaždeným sám oznámil, súc nehnaný k nikomu nenávisťou ani k inému láskou či priazňou.
Stalo sa teda, keď Martin Luther raz medzi znamenitými velikánmi (heroes) svojim chutiam trochu viac povolil, takmer opitý sa od nás nechal na lôžko odviesť a spať uložiť, my sme mu popriali dobrý spánok a odišli sme do svojej komory, kde sme nič osudné netušiaci ticho zaspali.
Ale na druhý deň, vrátiac sa k svojmu pánovi, aby sme mu s obliekaním pomohli, videli sme - pre Boha! toho istého pána Martina vedľa lôžka visiaceho biedne obeseného (Martinum juxta lectum suum pensilem et misere strangulatum). Pri tomto zaiste hroznom pohľade na obesenie sme boli zachvátení nesmiernou hrôzou, ale nerozpakovali sme sa dlho. Ponáhľali sme sa k jeho kumpánom a kniežatám zo včerajšej pitky a oznámili sme im Lutherov biedny koniec. Oni, zachvátení nemenším strachom než my, začali hneď všetko sľubovať a mnoho nám dohovárať, aby sme predovšetkým o veci navždy verne pomlčali a aby nič na javo nevyšlo.
Potom nám kázali ohyzdnú mrtvolu Lutherovu odrezať, na lôžko uložiť a medzi ľudom rozširovať, že môj pán Martin, náhlou smrťou zo sveta odišiel.
Čo by sme boli na prosbu týchto kniežat, tak ako boli aj strážcovia Božieho hrobu zvedení veľkými sľubmi, urobili, keby nás akási nepremožiteľná sila pravdy nebola inak presvedčila. Tá síce občas zo strachu pred ľuďmi, z úcty, alebo z nádeje na zisk niekedy môže byť utlmená ale kôli pichľavému ostňu svedomia nikdy nemôže byť trvalo potlačená." (cf Majunke, Luther's Lebensende, Mainz 1891).
Theodor Petreius prijal výpoveď tohoto služobník do Catalogu haereticorum (Kolin 1629) a dodáva "čo som aj ja sám v istom spise v kolínskej knižnici zaznamenané videl". Tu treba uvážiť, že aj Petreiova aj Boziova i Seduliava kniha dostala tri aprobácie, cisársku, biskupskú a rehoľnú. Ak by teda cenzori neboli presvedčení o vierohodnosti tejto správy, neboli by knihy spomínané aprobácie dostali. Autori 17. storočia opierajúc sa o tieto potvrdenia prevzali Seduliovu správu do svojich spisov. Lutherovmu skutku sa bude málokto čudovať, ak vezme do úvahy jeho ohromnú vnútornú rozorvanosť a časté myšlienky na samovraždu. Prví protestanskí svedkovia Lutherovej smrti, ktorí chcú byť "očitými" svedkami, sú len veľmi kalnými prameňmi. Čo jeden tvrdí iný popiera.
Aby sa predišlo rečiam, ktoré sa okamžite začali šíriť, zišli sa traja kazatelia, ktorí boli vtedy v meste, Ján Aurifaber, spolustolovník a famulus Lutherov, Justus Jonas, superintendent a hlavný kazateľ pri kostole Panny Márie v Halle a Michael Coelius, mansfeldský dvorný kazateľ, a zostavili spoločnú správu o posledných dňoch a smrti svojho majstra s názvom História o kresťanskom skone ctihodného pána doktora Martina Luthera.
Tento spis bol preložený do rôznych jazykov, vytlačený v stotisícovom náklade a rozposielaný po celom Nemecku. Neskôr ho pripočítali do kropusu lutherovej spisby a teraz je pre všetkých protestantov "istým zdrojom informácii" o konci zakladateľa ich náboženstva. Slovo protestant pochází z latinského slovesa "protestor - vzbura"
Riešenie židovskej otázky podľa Luthera:
Prečo sa nespomína Lutherovo dielo "O židoch a ich klamstvách", kde navrhol aj riešenie židovskej otázky?
Riešenie židovskej otázky podľa Luthera:
1. vypáliť ich domy a synagógy
2. odobrať im náboženské knihy
3. pod hrozbou straty končatiny alebo života im zakázať učiť
4. zrušiť pre nich záruky bezpečnosti na cestách
5. zakázať im úžerníctvo a skonfiškovať ich majetok
6. prinútiť ich k manuálnej práci
K jeho odkazu sa hlásili antisemiti v NSDAP (Nacionálno-socialistická nemecká robotnícka strana), t. j. nacistická strana v Nemecku a 10. novembra 1938 na Lutherove narodeniny v Nemecku NSDAP počas takzvanej Krištáľovej noci začali plniť Lutherov šesť bodový "program" a skutočne podpálila tisíce synagóg a odviedla desaťtisíce Židov na nútené práce do pracovných táborov.
Z Lutherových rečí pri stole (Tischreden) je známy citát: "Keď by som pokrstil jedného Žida, zavediem ho na most nad riekou Labe, zavesím mu kameň okolo krku, sotím ho dolu a poviem: Krstím ťa v mene Abraháma."
Luther, Kalvin, Zwingli
Reformatori (Luther, Kalvin, Zwingli) boli totiz nabozenski fanatici a fundamentalisti. Svate Pismo bolo pre nich vsetkym a jedinym, rovnako ako dnes Koran pre moslimov. Je pokladaný za zakladateľa švajčiarskeho protestantizmu.
Zwingli bol vysvätený za kňaza. bez toho, aby vedel o Lutherových myšlienkach, začal Zwingli kázať tie isté myšlienky, ako hlásal aj Luther. Napísal toto: "Predtým, než by niekto v okolí počul o Lutherovi, som začal kázať Kristovo evanjelium v roku 1516. ... Začal som kázať evanjelium ešte pred tým, ako som vôbec počul o Lutherovi. ... Luther, o ktorého mene som nevedel ešte aspoň 2 roky po tom, ako som začal kázať pravé evanjelium, ma nijakým spôsobom neusmerňoval. Bol som vedený jedine svätým Písmom. To nebol duch svätý ale duch vzbury satana.
V mladosti trpel perfekcionizmom a úzkosťami, čo mu spôsobilo nejednu bezsennú noc.
jeho slovník, ktorý nebol príliš vyberaný, často si nedával servítku pred ústa. To, prečo svoje knihy písal ostrým a bojovným tónom, vysvetlil nasledujúco: "Musím odstrániť polená a kmene, vysekať tŕnie a húštie, vyplniť jamy. Som obyčajný drevorubač, čo klčuje les, musím pripraviť a vydláždiť cestu."
Lutherovi nemožno uprieť to, že bral na začiatku Boha skutočne vážne ale oklamal ho satan. ktorý uznával Jana Husa ako svojho priameho predchodcu.
jeho protestantské myšlienky začali rýchlo šíriť. V mnohých prípadoch prerástli v extrémnu formu. Kňazi sa prestávali obliekať ako duchovný a nechávali si narásť vlasy. Mnísi a mníšky opúšťali kláštory a začínali žiť v manželských zväzkoch. Skupiny protestantov ničili cirkevné relikvie v chrámoch. S takýmto praktikami sa Luther nestotožňoval.
Martin Luther: "Ten, kto pije pivo, rýchlo zaspí; keď zaspí, nehreší; ten, kto nehreší, dostane sa do neba."Málo sa však vie, že bol milovníkom piva. Martinluther-apostaza-protestant
Sv. Padre Pio povedal, že Martin Luther bol veľký kacír a jeho osud bol hrozný - je v pekle. A kresťania, ktorí ho následujú, riskujú že zažijú rovnaký koniec. Luther sa nesnažil o obnovu Cirkvi, ale o jej zrušenie, a preto Martin Luther „je v pekle“ Tí ktorí veria v učenie Luthera, riskujú že pôjdu do pekla ako Luther, pretože neposlúchajú RKC.
„Mimo kat. Cirkvi niet spásy“
Je poburujúce, že Luthera niektorí považujú za druhého Augustína. On sv. Augustínom opovrhuje a považuje jeho knihy za plné bludov. Luther straní manichejcom. Takže Luther útočí na Augustína, lebo Augustín útočil na manichejcov. Preto Melanchton na oplátku obvinil Luthera z manichejského delíria, pretože práve koncept dvoch bohov, dvoch Kristov, sa u Luthera objavuje
diabol presvedčil Luthera, že musíme prijať naše hriešne životy také, aké sú, a vnukol mu falošnú istotu o hriechoch, ktoré páchame.
Preto sa zrodila Lutherova bláznivá myšlienka, že Ježiš zomrel na kríži, aby sme mohli slobodne hrešiť bez strachu z večného trestu. Zamyslime sa nad Lutherovými vlastnými slovami jeho blízkemu spolupracovníkovi Philipovi Melanchthonovi:
„Buď hriešnikom a smelo hreš, ale ešte smelšie ver a raduj sa v Kristovi... Žiadny hriech nás neodlúči od Krista, aj keď smilníme a vraždíme tisíckrát za deň . (Z Lutherovho listu Filipovi Melanchtonovi, 1. august 1521, LW , zväzok 48, s. 281-282)
Nezabúdajme, že Luther bol majstrom v prekrúcaní Svätého písma.
Pri plánovaní svojej stratégie si nechal vyznačiť verše pre svojich miláčikov, ktoré sa vo svojej skrútenej podobe stali muníciou proti viere. Jeho plánom bolo vyvolať nemravný, bezstarostný postoj k hriechu a keďže poznal pokušenie ľudskej prirodzenosti vyhýbať sa zodpovednosti za hriech, zvodca vymyslel myšlienku, že môžeme „zhrešiť a byť spasení“, a potom použil Bibliu, aby sa pokúsil podložiť toto šialenstvo. Nasledujúci verš je možno jeho obľúbeným argumentom na presadzovanie jeho doktríny:
"Zo skutkov zákona nebude pred ním ospravedlnené žiadne telo... Lebo považujeme človeka za ospravedlneného z viery, bez skutkov zákona." (Rimanom 3:20, 28)
Spomínaný zákon nemá nič spoločné s Kristovým zákonom a vykonávaním dobrých skutkov, ale odkazuje konkrétne na starý židovský zákon, kde praktizovali obriezku a obetovali zvieratá a zachovávali určité sviatky atď. Kristus prišiel robiť preč s týmito predchádzajúcimi skutkami, aby sme už neboli pod Mojžišovým zákonom, ale pod Kristovým zákonom. A toto je všetko, čo Biblia hovorí: že nie sme ospravedlnení tým, že sme Židia, ale sme ospravedlnení tým, že sme kresťania.
Každé z Lutherových obvinení proti Katolíckej cirkvi bolo falošné.
Po tom, čo dal Lutherovi milosrdne šancu odvolať svoje chyby, aby ho Cirkev mohla „prijať láskavo ako márnotratného syna vracajúceho sa do náručia Cirkvi“, nezostalo pápežovi Levovi nič iné, ako exkomunikovať Martina Luthera 3. januára 1521 Vidiac, že zhovievavosť, ktorá mu bola poskytnutá, len zatvrdila jeho srdce a podnietila jeho besnenie.
Navyše, v rokoch 1545-1563 sa schádzal Tridentský koncil, aby sa zaoberal protestantskými omylmi vo všeobecnosti, vrátane cirkevného učenia vyvracajúceho Lutherove omyly, aby nezostala žiadna chyba, pokiaľ ide o postoj Cirkvi k Lutherovi.
Preto je záležitosť Martina Luthera uzavretou knihou. Keď už Cirkev neomylne rozhodla o danej teologickej otázke a pápež prehovoril ako najvyšší učiteľ univerzálnej cirkvi, biskupi a dokonca ani pápež nemôžu dekrét spochybňovať alebo prehodnocovať. Nemajú inú možnosť, ako buď prijať dekrét, alebo sa postaviť mimo Cirkev, ako to urobil Luther.
Pápež František však odmieta rozhodnutie Cirkvi o Lutherovi. V rozhovore s členmi ekumenickej delegácie z Fínska 19. januára 2017 povedal: „Zámerom Martina Luthera pred päťsto rokmi bolo obnoviť Cirkev, nie ju rozdeliť.“
Nech sa hierarchia zamyslí nad slovami pápeža Benedikta XVI., keď 30. apríla 2011 povedal:
"Čo bolo posvätné a skvelé pre predchádzajúce generácie, zostáva posvätné a skvelé aj pre nás." ( Universae Ecclesiae )
Falošná kresťanská jednota, je odstránením všetkého, čo je katolícke a tradičné. Je to Luther, kto vyzval svojich nasledovníkov, aby sa „neusilovali niesť kríž“, ale aby verili bez skutkov.
Falošná kresťanská jednota, v ktorú dúfajú; Odstránením všetkého, čo je katolícke a tradičné
Evanjelici dokonca nepokladajú ani manželstvo za sviatosť, eucharistia je pre nich len symbolom, kdežto pre katolíkov je eucharistia skutočným božím telom a krvou.
6. Denominácie (tu sa to líši od jednej k druhej) neuznávajú uctievanie svätých (nie klaňanie, ale uctievanie), neuznávajú neporušiteľné panenstvo Panny Márie, neuznávajú existenciu očistca a pod.
7. Cirkev tvoríme my všetci, čo sme pokrstení v katolíckej viere. Takže nie cirkev je zlá, to my sme zlí (Vrátane kňazov, biskupov a pod.)
8. Samozrejme, mali by sme sa snažiť žiť v zhode s evanjeliom. Ale sme ľudia - slabí a hriešni, preto často padáme."Veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou" (Ž 143,2). Hriešnici a pedofíli sa vyskytujú v katolíckej cirkvi, aj v evanjelickej, aj u kalvínov, aj u moslimov, aj u budhistov, aj u ateistov, všade
Protestanti radi opisujú Luthera ako žiaka sv. Augustína. Luther však v skutočnosti sv. Augustínom pohŕdal -
The Perfidious Revival of Martin Luther (Part 4) | The Fatima Center
Blessed Maria Serafina Saw Martin Luther in Hell
Svedectvá večne zatratených duší o hrôzach Pekla a mlčanie II. vatikánskeho koncilu
Keď Hus, Kalvin, Zwingli, po smrti uvideli aký rozkol v kat. Cirkvi spravili, tak im stali vlasy dupkom. Luther, uznával Jana Husa ako svojho priameho predchodcu. Pannu Máriu si J. Hus a Luther vážili, ale kto sa v pýche vzbúri, neskôr aj Matku Božiu poprie. Veď ako môže kresťan milovať Ježiša, keď nemiluje jeho matku, oni sú stále spolu jedno?
Ako môže požehnať Boh to, čo je prekliaté? V Ríme nad Lutherom vinou svojej arogancie a bludov, bola vyhlásená kliatba a jeho spisy boli zakázané. Rozdelenie cirkvi tak bolo dokonané. Stotožňoval seba i svoje dielo s božou vôľou.Tézy Luthera viedli pred 500 rokmi k rozkolu kresťanov. Luther rozdelil kresťanov, nenávidel moslimov a židov chcel vyhnať.Oni boli príčinou rozkolu kat. Cirkvi! Pre protestantov je charakteristické, že len on je nositeľmi skutočnej pravdy.
Všetci protestanti sú odpadli katolíci. Ak sú v očistci, budú tam dovtedy, kým sa posledný lutherán nevráti späť do kat. Cirkvi! Pre protestantov je charakteristické, že len oni je nositeľmi skutočnej pravdy, a katolíci nie.
Prečo sa nespomína Lutherovo dielo "O židoch a ich klamstvách", kde navrhol aj riešenie židovskej otázky?
Riešenie židovskej otázky podľa Luthera:
1. vypáliť ich domy a synagógy
2. odobrať im náboženské knihy
3. pod hrozbou straty končatiny alebo života im zakázať učiť
4. zrušiť pre nich záruky bezpečnosti na cestách
5. zakázať im úžerníctvo a skonfiškovať ich majetok
6. prinútiť ich k manuálnej práci
K jeho odkazu sa hlásili antisemiti v NSDAP (Nacionálno-socialistická nemecká robotnícka strana), t. j. nacistická strana v Nemecku a 10. novembra 1938 na Lutherove narodeniny v Nemecku NSDAP počas takzvanej Krištáľovej noci začali plniť Lutherov šesť bodový "program" a skutočne podpálila tisíce synagóg a odviedla desaťtisíce Židov na nútené práce do pracovných táborov.
Z Lutherových rečí pri stole (Tischreden) je známy citát: "Keď by som pokrstil jedného Žida, zavediem ho na most nad riekou Labe, zavesím mu kameň okolo krku, sotím ho dolu a poviem: Krstím ťa v mene Abraháma."
Lutherův slovník - Lutherovi přátelé byli velice nešťastní z jeho šílených výbuchů. Jazyk, jakým se arcibludař Martin Luther vyjadřuje i o nejsvětějších věcech, dává jeho dílu satanský ráz. Bossuet říká, že je třeba uvést jeho slova, i když se nám to příčí, abychom poznali, jaký duch temnot ovládl vedoucí osobnost reformace.
Papež je podle něho jen osel, mul, krtek, svině, antikrist atd. Papež je tak přeplněn ďábly, že je vydechuje a vyplivuje, říká Luther. Řím nazýval vždy Sodoma, Babylon, apokalyptická děvka, sídlo antikrista. Kardinálové, arcibiskupové, biskupové a kněží byli pro něho floutci, mniši apod.
Katolické světce a světice tituloval stádo dravých vlků, Epikurovi vepři, šílení volnomyšlenkáři, psi, toužící se koupat v krvi. Učitelé církve, kazatelé zpovědníci, řeholníci a řeholnice byli pro něho odporní červi, kteří skrze mši a odpustky vězní u sloních nohou celé lidstvo. Nejvíce se obořoval na dominikány. Teologové ze Sorbony a z Lipska byli krtci, pokrytci, osli s doktorským biretem.
Melanchton napsal: Třesu se strachem, když pomyslím na Lutherovy vášně, které v něm vřou herkulovskou silou. Hospinius říká: Luthera svedl Satan, je to člověk plný pýchy a domýšlivosti. Erasmus Lutherovi napsal: Kvílíme všichni nad nešťastným rozkolem, který šíříš všude po světě kvůli svému paličatému, nespoutanému a vzpurnému rozumu.
Pravým důvodem překotného odchodu do kláštera byl ve skutečnosti útěk před soudním stíháním pro vraždu, kterou Luther spáchal z prchlivosti na Hieronymu Buntzovi. Azyl v klášteře vyhledal na radu vikáře Brauna. Výčitek svědomí se Luther nezbavil až do konce života. Byly příčinou jeho stálých depresí a ovlivnily závažný způsobem nejen jeho psychický život, ale i jeho nauku (Viz: Albert Mock "Abschied von Luther - Psychologische und theologische Reflexionen zum Lutherjahr" - Köln 1985; Roland Dalbiez Das Ende Luthers, in EINSICHT XVII/4, prosinec 1987, str. 110-112.)
Luther vystupoval veľmi arogantne a stotožňoval seba i svoje dielo s božou vôľou.
Luther neuznával odpustky cirkvi a neskôr ani pápeža. Treba isť na koreň, a odhalíme za ním skrytého diabla: Pravým dôvodom vstupu do kláštora Luthera, bol útek pred súdnym stíhaním pre vraždu, ktorú Luther spáchal na Hieronymu Buntzovi. Výčitiek svedomia sa Luther nezbavil až do konca života. Oni boli príčinou jeho stálych depresií a ovplyvnili jeho psychický život, ale aj jeho náuku.
Útočné boli jeho knihy, napríklad Proti rímskemu pápežstvu, založenému od diabla (1545) či protižidovská Proti židom a ich lžiam (1542).
V tomto diele Luther, okrem iného, požadoval zákaz židovských bohoslužieb, zničenie ich modlitebných kníh, zabavenie majetku, zákaz požičiavať na úver a cestovať.
K najextrémnejším požiadavkám patrila tá, aby boli zbúrané ich domy, vypálené synagógy a oni vypudení „do vlastnej krajiny k Jeruzalemu“. Podľa väčšiny historikov mali Lutherove protižidovské názory významný vplyv na rozvoj antisemitizmu v Nemecku v 20. storočí.
Melanchthon bol poradca a priatel Martina Luthera, a on sám mu povedal. Kvílime všetci nad nešťastným rozkolom, ktorý šíriš po svete kvôli svojmu pyšnému, a spurnému rozumu.
Papež je podle něho jen osel, mul, krtek, svině, antikrist atd. Papež je tak přeplněn ďábly, že je vydechuje a vyplivuje, říká Luther. Řím nazýval vždy Sodoma, Babylon, apokalyptická děvka, sídlo antikrista. Kardinálové, arcibiskupové, biskupové a kněží byli pro něho floutci, mniši apod.
Katolické světce a světice tituloval stádo dravých vlků, Epikurovi vepři, šílení volnomyšlenkáři, psi, toužící se koupat v krvi. Učitelé církve, kazatelé zpovědníci, řeholníci a řeholnice byli pro něho odporní červi, kteří skrze mši a odpustky vězní u sloních nohou celé lidstvo. Nejvíce se obořoval na dominikány. Teologové ze Sorbony a z Lipska byli krtci, pokrytci, osli s doktorským biretem.
Melanchton napsal: Třesu se strachem, když pomyslím na Lutherovy vášně, které v něm vřou herkulovskou silou. Hospinius říká: Luthera svedl Satan, je to člověk plný pýchy a domýšlivosti. Erasmus Lutherovi napsal: Kvílíme všichni nad nešťastným rozkolem, který šíříš všude po světě kvůli svému paličatému, nespoutanému a vzpurnému rozumu.
Martinluther-apostaza-protestant
Protestanti sú odpadli katolíci, vo veľkom to rozbehol Luther. Odkedy Luther pretrhol puto s Katolíckou cirkvou, vzniklo vyše 25000 protestantských denominácii a každý týždeň vytvára ďalších päť nových. Luther ešte pred odpadom v knihe MAGNIFICAT napísal. Máme Pannu Máriu vzývať, aby Boh kvôli nej dal a urobil, o čo prosíme; tak ako aj ostatných svätých. Luther spôsobil veľký rozkol v Cirkvi, ale možno pre túto jedinú vetu o Panne Márii, Boh mohol zachránil Lutherovi večný život.
Katolická minulost Luthera je v protestantských kruzích zcela zamlčena.
K zážitku jeho obrácení podle Mynarka nedošlo „ve věži“, ale na „klozetu“. Erasmus Lutherovi napsal: Kvílíme všichni nad nešťastným rozkolem, který šíříš všude po světě kvůli svému paličatému, nespoutanému a vzpurnému rozumu. Śel tak daleko, že chtěl, aby stát nevěru dokonce trestal smrtí
Lutherovi přátelé byli velice nešťastní z jeho šílených výbuchů. Melanchton napsal: Třesu se strachem, když pomyslím na Lutherovy vášně, které v něm vřou herkulovskou silou.
Hospinius říká: Luthera svedl Satan, je to člověk plný pýchy a domýšlivosti.
Lutherův slovník
Jazyk, jakým se arcibludař Martin Luther vyjadřuje i o nejsvětějších věcech, dává jeho dílu satanský ráz. Bossuet říká, že je třeba uvést jeho slova, i když se nám to příčí, abychom poznali, jaký duch temnot ovládl vedoucí osobnost reformace, Papež je podle něho jen osel, mul, krtek, svině, antikrist atd. Papež je tak přeplněn ďábly, že je vydechuje a vyplivuje, říká Luther. Řím nazýval vždy Sodoma, Babylon, apokalyptická děvka, sídlo antikrista. Kardinálové, arcibiskupové, biskupové a kněží byli pro něho floutci, mniši apod. Katolické světce a světice tituloval stádo dravých vlků, Epikurovi vepři, šílení volnomyšlenkáři, psi, toužící se koupat v krvi. Učitelé církve, kazatelé zpovědníci, řeholníci a řeholnice byli pro něho odporní červi, kteří skrze mši a odpustky vězní u sloních nohou celé lidstvo. Nejvíce se obořoval na dominikány. Teologové ze Sorbony a z Lipska byli krtci, pokrytci, osli s doktorským biretem.Církevní otce nazývá hlupáky, kteří píšou nesmysly o celibátu. „Já ovládám apoštolský text lépe než tisíc Augustinů.“ „Svatý Řehoř Veliký vykládal ty nejnesmyslnější zásady.“
„Svatý Augustin často bloudil a nevím, proč ho umístili mezi svaté, když neměl víru.“ „Svatého Jerovýma pokládám za heretika, psal nesmysly o postu a celibátu a jeho dílo proti Jovianovi je plné pohoršení.“ „Svatý Bazil také nestojí za mnoho a nedal bych za něho ani jeden svůj vlas.“ „Svatý Chryzostom je mluvka a svatý Tomáš je teologická nestvůra.“ „Raději toho nechejme“, říká Bossuet, „a třesme se před Boží spravedlností, která dovolila vybudovat tuto novou budovu víry, aby pokořila naši pýchu.“
Luther žádal císaře a krále, aby vytáhli proti papeži se zbraní. Jeho vztek na papeže neznal hranic Nedokážu se modlit, aniž bych musel klnout. Jméno papistů musí být prokleto, odsouzeno, zhanobeno, prohlásil. Ve svém šílenství dokonce prohlásil, že spásy nedojde nikdo, kdo římskou církev neopustí, jak to učinil on sám.
Jeho schéma Bůh – ďábel pod mottem: „Kdo není se mnou, je proti mně“, nasadil pak Luther proti mnoha skupinám a hnutím. Především se to týká sedláků. Luther se domníval, že v pekle už žádný ďábel není, protože všichni posedli sedláky. Se svobodu náboženství neměl Luther žádné problémy. Prohlásil, že panovník se musí postarat, aby se v jeho zemi praktikovalo jen jediné náboženství. Jinověrci byli pro Luthera vzbouřenci, které je nutno popravit.
V 5. kapitole své knihy uvádí Mynarik, že Luther vystupoval proti Židům s neobyčejnou tvrdostí. Žid, který se neobrátí ke křesťanství, patří ďáblu nebo se musí stát ďáblem, a proto musí být náležitě potrestán a usmrcen, píše Luther v jednom svém spisu. Později požadoval, aby Židům byly odňaty všechny knihy a jejich synagogy poroučel zničit ohněm. Židé podle něho pocházeli od ďábla: Proto kde uvidíš Žida, udělej s dobrý svědomím znamení kříže a řekni: Tady jde živý ďábel. Autor připomíná, že na tuto Lutherovu nenávist se odvolával Hitler a byl s ním v té věci zajedno.
Zcela narušený měl Luther vztah k ženám. Díval se na ně jako „rodící stroje“. Když jsou unavené až k smrti, vůbec to nevadí. Jsou na světě jen kvůli tomu. Podle reformátora se žena může dostat do nebe jen tehdy, když dělá všechno, aby potěšila muže a udělala mu radost, a nikdy ho nepodvádí.
Také jeho vztah k sexualitě byl zjevně narušený. Kladl ji do stejné roviny jako jídlo a pití, žádnou zdrženlivost nepředpokládal. I přes tento „naturalistický postoj“ se později domníval, že nejen pohlavní život, ale samo manželství se neobejde bez hříchu. Manželství je podle něho hráz pro přetékající sexualitu. Šel tak daleko, že chtěl, aby stát nevěru dokonce trestal smrtí. Martin Luther | Lumen de Lumine
Lutherovo a Kalvinovo učenie svet oklamalo
Počas diskusie s Dr. Gerstnerom, ktorá trvala veľa hodín, nedostali Scott Hahn a Gerry uspokojivé vysvetlenia, čo ich ešte väčšmi upevnilo v presvedčení o pravdivosti katolíckej doktríny. Cítili, že Lutherovo a Kalvinovo učenie ich oklamalo.
Vysvetlili Gerstnerovi, že odkedy Luther pretrhol puto s Katolíckou cirkvou, vzniklo vyše 25000 najrozmanitejších protestantských denominácii a podľa názoru odborníkov sa každý týždeň vytvára ďalších päť nových.
Každá z týchto denominácii tvrdí, že ich jedinou autoritou je Biblia a že ich vedie Duch Svätý. Scott použil príklad o vzniku USA. Zakladatelia USA sa neobmedzili len na to, že napísali ústavu, ale vytvorili aj vládu, ktorá sa skladá z prezidenta, senátu, kongresu a najvyššieho súdu. Úlohou vládnych inštitúcii je vysvetľovať ústavu a realizovať jej predpisy v konkrétnom živote. Ak je to potrebné pri spravovaní jedného štátu, o to potrebnejšie sú podobné štruktúry pri vedení spoločenstva Cirkvi, ktorá predsa zahŕňa celý svet. Ježiš povedal Petrovi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16, 18). Ježiš nám dal okrem Svätého písma a svojho Ducha aj Cirkev a v nej učiteľský úrad s pápežom, biskupmi a koncilmi, ktorí majú za úlohu správne vysvetľovať texty Svätého písma a realizovať ich v živote.
Scott Gerstnerovi vysvetľoval, že Biblia nikde netvrdí, že Božie slovo je len vo Svätom písme. Zato však jednoznačne hovorí, že Božie slovo je prítomné v Tradícii Cirkvi (2 Sol 2, 15; 3, 6) a tiež v jej učení a hlásaní (1 Pt 1, 25; 2 Pt 1, 20 – 21; Mt 18, 17). Vo Svätom písme sa nachádza potvrdenie katolíckej zásady sola verbum Dei – „len Božie slovo“. Nenachádza sa tam však potvrdenie pre protestantské sola Scriptura – len Sväté písmo. Dr. Gerstner tvrdohlavo tvrdil, že učenie pápežov a koncilov odporuje Svätému písmu, ale neuvádzal nijaké meritórne argumenty, ktoré by potvrdili jeho tézy.
Scott ho požiadal, aby spresnil, čiu interpretáciu Svätého písma má na mysli. Vieme, že kánon kníh Nového zákona bol definitívne ustálený v roku 393 na synode v Hippo a potvrdený o štyri roky neskôr na synode v Kartágu. Závery týchto dvoch synod predstavili pápežovi, ktorý ich schválil. Takže existuje neomylná autorita Cirkvi, ktorá definitívne rozhoduje o tom, ktoré texty sú kánonické a ktoré nie, a správne ich vysvetľuje.
Luther o Panne Márii a svätých (pred odpadom)
Tu jednou vetou ospevuje všetky veci, ktoré s ňou urobil Boh, pritom zachováva správny poriadok. V predošlom verši spievala o Božom zhliadnutí a jeho milostivej vôli voči nej, ako bolo povedané, to je tá najväčšia milosť. V tomto verši spieva o Božich činoch a daroch. Boh dáva niektorým mnohé dary a kráľovským spôsobom ich ozdobí, ako lucifera v nebi ktorý to potom znežil. Svoje dary dáva každému, ale to ešte nemusí znamenať, že na ních zhliadol. Jeho dary ostávajú dočasné. ale milosť a zhliadnutie naveky, ako hovorí sv. Pavol „avšak milostivým darom Božím je verný život" V daroch dáva to, čo je jeho, ale v zhliadnuti a milostí dáva seba; v daroch prijímanie jeho ruku, ale v milostivom ohliadnutí prijímame jeho srdce, ducha, odvahu a vôľu. Preto kladie blahoslavená Panna na najvyššie a prve miesto zhliadnutie. A nedáva na prvé miesto, že aj detné deti ma budú blahorečiť, lebo mi urobil veľké veci, o čom hovorí tento verš. Na prv é miesto dáva, že zhlíadol na ňu bezvýznamnú a 11a jej ničotu, o čom hovorí predošlý verš. Kde je milostivá vôľa, sú i dary; ale neplatí, že kde sú dary, tam je aj milostivá vôľa. Preto právom nasleduje tento verš po predošlom Preto čítam v Gn 25,5n, že Abrahám dal deťom svojich vedľajších žien dary, ale Izákovi, pravému synovi zo zákonitej manželky Sáry, dal cele dedičstvo. J ak chce Boh, aby útechou jeho pravých detí neboli jeho dobrá a dary, nech sú akokoľvek veľké a veľa, či už duchovné, alebo telesné, ale jeho milosť a on sám. Pravda, pritom si majú vážiť aj jeho dary, (Panna Mária) ani nevypočítava Božie dary jednotlivo, ale všetky zhŕňa jediným slovom a hovorí: „urobil stí mnou veľké veci," To značí: všetko je veľké,čo mi urobil.
Tým nás učí, že čim väčšia je zbožnosť v srdci, tým menej slov potrebuje. Cíti, že nie je schopná vyjadriť slovami to, čo by chcela a čo bv rada povedala. Preto je tých niekoľko málo slov, vnuknutých Duchom, tak veľkých a hlbokých, že ich nik nemôže pochopiť, ak aspoň čiastočne nemá toho istého Ducha.
Tym, čo nie sú duchovní a svoje veci vysvetľujú mnohými slovami. veľkým krikom, tieto slová sa zdajú nedostatočné, bez soli a bez chúti. Aj Kristus (Mt 6,7) učí, že pri modlitbe nemáme veľa hovoriť. Toto robia neveriaci, ktorí si myslia, že budú vy peruti pre mnohé slová. Aj v mnohých kostoloch je teraz veľa zvonenia, trúbenia, spevu, kriku a čítania, ale obávam sa, že málo chvály Boha, ktorý chce, abv sme ho chválili v duchu a v pravde, ako s Šalamún hovorí v Prísloviach 27,14: „Kto včasráno hlučne dobrore blížnemu, bude sa to považovať za zlorečenie," lebo vzbudzuje podozrenie. Ľudia 'vi môžu pomyslieť, že chce okrášliť /lu vec. Svojou horlivosťou iba škodí veci. Naopak, ak niekto svojho blížneho od skorého rana hlasité preklína (nelení a robí to usilovne), možno prispieva k jeho chvále a úcte. Iebo vzbudzuje dojem, že to nemôže byť pravda a že to robí z nenávisti a zloby. Poškodzuje tým svoju vec a pomáha veci blížneho. Ak Boha chválime mnohými slovami, krikom a hlukom, robí to dojem, že ho považujeme za hluchého alebo nevedomeho, že ho chceme prebudiť a poučiť. Taká mienka o Bohu je skôr pohana a neúcta ako chvála. Pretože tenr kto o Božích činoch v hĺbke srdca správne uvažuje a hľadí na ne s úctou a vďakou, vo veľkom nadšení viac vzdychá než hovorí; slová plynú z jeho ust spontánne (niť sú vyumelkovane ani vopred zostavené), Tie slová sú vyliatím Ducha, majú život, ruky a nohy, áno, akoby chcelo hovoriť cele telo, celý život a všetkv údy, Toto znamená chváliť Boha v duchu a pravde, to su slová plné ohňa, svetla a života, ako vraví Dávidov žalm IIy,140: „Pane, tvoja reč je rýdza, tvoj služobník ju miluje." Podobne vraví ďalší verš (Ž 119,171); „Nech moje pery prekypujú chválou," - podobne, ako vriaca voda kypí a pení, od veľkej horúčavy sa už nemôže udržať v nádobe. Také sú aj slová blahoslavenej Panny v tomto chválospeve: je ich málo, ale sú hlbuké a veľavravné. O takýchto dušiach hovorí Pavol (Rim 12,11); „Dajte sa rozohňovať Duchom," a uŕi nás, abv sme boli takí.
Veľké veci nie sú ničím iným než to, že sa stala Matkou Božou, Tým jej K»! i dané toľké a také veľké dobrá, že ich nik nemôže pochopiť. Lebo z nit h vyplýva všetka úcta, všetka blaženosť a skutočnosť, že je v celom ľudskom rode jedinečnou osobou nad všetkými, ktorej sa nik nevyrovná (v tom), že má s nebeským Otcom dieťa, a aké dieťa! A ona sama nie je schopná ani pomenovať tuto skutočnosť, je lak nesmieme veľká, musí sa uspokojiť s tým, že vytrysknú ? nej vrúcne slová: su to tak veľké veci, že ich nemožno vypovedať ani merať, Preto celú úctu k nej vkladáme do jediného slova, keď ju voláme Matkou Božou. Nik nemôže jej ani o nej povedať nič väčšie, ani keby mal hneď toľko jazykov, ako je lístia a trávy, hviezd na nebi alebo piesku v mori. Treba pamätať aj v srdci, čo je to byť Matkou Božou,
Titul Matka Božia, Bohorodička Panna Mária, o tomto titule trval Luther ai do konca života, koncil roku 431.
Ona to pripisuje čisto Božej milosti, d nie svojej zásluhu. Iíbo hoci bola bťz hriechu, táto milosť je taká mimoriadna, že jej nijakým spôsobom nebola hodná. Ako by aj mohlo byť stvorenie hodné, aby bolo Božou Matkou? I íod rôzni pisatelia veľa tárajú o jej hodnosti k takému materstvu, ja radšej ako im verím jej. Ona hovorí, že {Roh) zhliadol na jej bezvýznamnosť. Boh neodmenil jej službv, ale: „Veľké veci mi urobil" Urobil to sám od seba, bez jej pričinenia. Lebo ona na to v živote nikdy nepomyslela, ešte menej sa na to pripravovala ani s tým nepočítala, že sa slané Božou Matkou. Toto posolstvo k nej prišlo celkom nečakane, ako píše Lukáš, Ale to, čo je zaslúžene, nie je nepripravené na odmenu, ale pnŕita s ťiou a robí to kvôli nej.
Že sa v speve „Raduj sa, nebies kráľovná" spieva: „koho s nosiť bola hodná," a inde: „kohosi si zaslúžila nosiť," to nič nedokazuje. Tie iste slová sa spievajú aj o svätom kríži, hoci drevo to vôbec nemohlo zaslúžiť. Tvmto slovám treba rozumieť takto: ak mala byť Božou Matkou, musela byť ženou, pannou z Judovho rodu a veriť posolstvu anjela, aby bolo možné to, čo o nej vraví Písmo. Ako drevo nemalo inú zásluhu a inú dôstojnosť, ako že bolo súce a Bohom určené byť krížom, tak to, že bola hodná tohto materstva, záležalo len na tom, že bola na to súca a k tomu určená. Bola to Číra milosť, a nie odmena, abv sa neodnímalo z Božej milosti, chvály a úcty, keď z nej dávame priveľa jej. Je lepšie ubrať priveľa jej než Božej milosti. Ale jej nemožno priveľa ubrať, pretože bola stvorená
y. ničoho ako väetky ostaíiié stvorenia. Ak Božej milosti by sa ľahko mohlo priveľa odobrať. To by tni In nebezpečné. A [q ty rti neprejavíme riadnu láskavosť- Treba tiež stanoviť určití) mieru, aby sme neprepínali, keď ju napríklad nazývajú Kŕdľov no u neba. To je síce pravdou, ale to neznamo ná, 2e je akousi bohyňou, že ona (sama) môže dávať alebo pomáhať, akosi lo myslia L i, ktort vzývajú viac ju .í utiekajú sa viac k m?j ako k Bohu. Ona nič nedáva, ale Boh, ako to hneď vysvetlíme.
„Ktorý- je mocný." Mária týmto upiera víet- kým stvoreniam vSe>tkn moc a silu a pripisuje ju jedine Bohu. Ô. to je veľká odvaha a veľká „t ú per” od mladého dievčaťa. Ona jedným slovom urobila všetkých mocných bezvládnymi, všetkých velikánov bezmocnými, všetkých mudrcov bláznami; zahanbila vrtkých slávnych a pripísala jedine Bohu všetku moc, ŕiny, múdrosť á slávu. Slovíčko: * ktorý je mocný/' hovorí toľko: Niet nikoho, kto niečo robí, ale ako hovorí Pavol1*; Jedine Boh koná podľa svojho rozhodnutia vieiko" Diela váelkých stvorení sú Božie diela, ako hovoríme vo Vyznaní vier v: „Verím v Boha Otca Všemohúceho*- Je všemohúci, lebo vo všetkých a prostredníctvom všetkých a vo v letkom pôsobí k‘n jeho moc. Tak spieva aj Samuelova matka Anna (3 Sa m 2,9): lebo nikto nezvíťazí vlastnou silou/' a Pavol (2 Kor .1,5): „Níľ že b v sme boli schopní sami od seba niečo vymyslieť akobv z nás, ale naša schopnosť je v Boha." To je významný Výrok a veľa vvjadru je,
16 Ef 1,11.
Odsúva nabok každú nadutosť, opovážlivosť, rúhanie, chvastúnstvo a vyzdvihuje len Boha. Poukazuje na dôvod, prečo treba vyvySovať Boha samého: lebo On robí všetko. Je to ľahko povedať, ale ťažšie veriť a preniesť do života, lebo ti, čo to robia v živote, su pokojní, odovzdaní, jednoduchí ľudia, ktorí si nepripisujú žiadne dielo, lebo vedia, že nepatrí im, ale Bohu,
To je význam týchto slov Matky Božej: V týchto veľkých veciach a dobrodeniach nič nepatrí mnť, ale lomu, ktorý sám robí všetko a svojou mocou pôsobí vo všetkom; len vykonal také veľkí' veci aj na mne. Slovíčko „mocný" neznamená tu ticho spočívajúcu mix:, aká sa pripisuje pozemskému kráľovi, že je mocný, aj keď sedí a nič nerobí, ale činnú moc a slálu aktivitu, ktorá pracuje a pôsobí bez prestania. Lebo Boh neodpočfva, ale pôsobi bez prestania, ako hovorí Kristus (Jn 5,17): „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem."
Podobne hovorí Pavol Ľfezanom (3,20): „nad to všetko môže urobiť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme." To znamená: On v každom čase robí viac, ako prosíme, to je jeho spôsob, takto uplal- ňuje svoju moc. Preto som povedal: Mária nechce byť modlou.
Máme ju vzývať, aby Boh kvôli nej dal a urobil, o čo prosíme; tak ako aj ostatných svätých
Ona nerobí nič, všetky veci robí Boli. Máme ju vzývať, aby Boh kvôli nej dal a urobil, o čo prosíme; tak ako aj ostatných svätých treba vzývať tak, aby dielo ostalo jedine Božie, Preto k tomu pridáva a hovorí: „a ktorého meno je sväté," To znamená: Tak, ako si neprisvojujem dielo, tak si neprisvojujem ani meno a česť.
Titul Matka Božia (presnejšie Bohorodička - Theotokos priznal Panne Márií Efezský koncil roku 431. na tomto titule trval Luther ai do konca života. (Pórov, Marng.s. 326, pozn. . 26.)
Pretože jedine tomu prislúcha sláva ¿i rest', kto dielo koná. Je nesprávne, keď inv dielo koná a inv ziska preto meno a nech A sa kvôli tomu oslavovať. Ja som iba dielŕia, v ktorej pôsobí, ale ja som k dielu neprispela; preto ma nik nemá chváliť alebo mi vzdávať úctu za to, že som sa stala Božou Matkou, ale Boha a jeho dielo treba vo mne chváliť a ctiť, Stači, ak sa so mnou budú radovať a blahorečiť mi, že si ma Boh vyvolil, aby na mne vykonal svoje dielo. Pozri, ako čisto odvodzuje všetky veci od Boha, ako si neprisvojuje žiadne dielo, žiadnu poctu, žiadnu slávu. Správa sa úplne tak ako predtým, keď tieto veci ešte nemala, nenárokuje si väčšie pocty ako predtým, nevychvaľu- je Na, nevyvyšuje sa, nevy kriku je, ako sa stala Božou Matkou, nevyžaduje úctu, ide a pracuje v dome ako predtým, dojí kra v v, vari, umýva nádoby, zametá, robi tie malé a všedné veci, ktoré robieva slúžka alebo žena v domácnosti, akoby sa jej tieto nesmierne dobrodenia a milosti ani netýkali. Medzí ženami a susedmi nie je považovaná za nič viac, ako bola predtým; ani netúžila po tom, ostala chudobnou občiankou medzi ostatnými. Ó, aké je to čisté srdce, aké prekrásne ľudské dieťa! Aké veľké vecí sa skrývajú pod skromným vonkajškom! Koľki sa jej dotkli, rozprávali, jedli a pili s ňou, možno ju nemali za nič a hľadeli na rtu ako na obyčajnú, chudobnú a jednoduchú ženu. Upadli by do paniky, keby o týchto veciach vedeli.
Toto teda znamená: Jeho meno je sväté. Lebo „sväté" značí oddelené, určené pre Boha, to, čo nikto nesmie chytiť a poškvrniť, ale čo treba mať v úcte. Podobne, „meno" znamená dobru povesť, u/na nie, chválu a úctu. Tak si ma každý vážiť Božie meno, nemá sa ho dotýkať, nesmie si bo prisvojovať. Tak sa v Ľx 30,25nn hovorí obrazne o tom, že na Poži rozkaz Mojžiš /hotovil vzácnu, posvätnú masť a bolo mu prísne prikázané, že ňou nikto nemá natrieť svoje telo. To znamená: Božie meno si nikto nesmie pripisovať. Lebo to by znamenalo znesvätiť Božie meno, keby sme sa nechali ctiť a oslavovať alebo nachádzali zaľúbenie v sebe samých a v našich skutkoch a dobrách tak, ako to robí svet, a tým Božie meno neustále znesväcuje a zneucťuje, Ale ak diela patria Bohu, jedine jemu patri aj meno a všetci, ktori majú za sväté jeho meno a nenárokujú si úctu a slávu, ti ho uctievajú správnym spôsobom. Preto týmto spôsobom aj oni budú posvätení.
Ako je napísané v Ex 30,29, táto drahocenná masť bola taká posvätná, že posväcovala všetko, čoho sa dotkla. To znamená: Božie meno vtedy uctievame správne, ak je nám sväté, a keď si ne- prisvojujeme nijaký skutok, nijakú slávu, nijaké zaľúbenie, potom sa nás On dotýka a posväcuje nás.
Preto tu treba byť ostražitým, veď na zemi nemôžeme byť bez Božích dobrodení a nemôžeme mať bez nich ani dobré meno a česť. Ak nás teda niekto dívali a dáva nám pritom dobro meno, máme tu siahnuť po príklade Matky Božej a byť pripravení odpovedať na to týmto veršom. Poctu i chválu máme užívať spravodlivo a verejne povedať alebo aspoň pomyslieť v srdci: O, Pane Bože, dielo, ktoré tu chvália a oslavujú, je tvoje; nech je lak i tvoje meno. Nie ja, Pane, ale ty si to vykonal, ty, ktorý si mocný, robíš všetky veci a tvoje meno je sväté Takže chválu a česť nemáme odmietať ako nenáležitú, ani ňou opovrhovať, akoby bola ničím, avSak neprijať ju pre seba, ate odniesť ju ako vzácnu a drahú vec do neba tomu, komu pat n. Hľa, toto učí tento verš. Tým je zodpovedaná otázka, ak sa niekto pýta, či nemáme druhým prejavovať úctu. Áno, Pavol nám hovorí, aby sme sa navzájom predbiehali v úctivosti (Rim 12,10). Ale uctu nemá nik prijímať, akoby patrila jemu, alebo si ju nechávať pre seba, ale posvätiť ju a odniesť Bohu, ktorému patrí, so všetkým dobrom a dielom, 7, ktorého pochádza táto česť. Lebo nik nemá žiť nedôstojným životom. Ak má dôstojne žiť, musí tam byť aj česť. Ale ako je dôstojný život Bož i m darom a dielom, nech je aj dobré meno len jeho, sväté, a nie poškvrnené záľubou v sebe. To sa modlíme v modlitbe Otčenáš: „Posväť sa meno Tvoje."
Z knihy MAGNIFICAT - Martin Luther str. 55
Tito arcikacíři a jejich jedovaté učení mají na svědomí řadu náboženských válek včetně války třicetileté, morální a duchovní devastaci velké části Evropy, a de facto na ně navázali volnomyšlenkáři typu Voltaira či Rousseaua, což vedlo k teroru, do té doby nevídaného, od časů Nerona a Diocletiana k největšímu pronásledování Církve, tedy k francouzské revoluci. Reformace tudíž není snaha o obrodu Církve, ale snaha o její zničení. A jelikož se to těmto splozencům Ďábla nedaří, o to víc protestanti, zednáři či volnomyšlenkářští liberálové běsní, dští oheň a síru proti Církvi, tedy proti Církvi katolické
Mezi reformátory, kteří církev skutečně chtěli reformovat, patřili např. sv. Dominik, sv.
Dnes je obecně známo a uznává se, že Ignác nezaložil řád proto, aby potíral protestantismus; nechtěl nic jiného než sloužit Kristu v církvi a pracovat na vnitřní obnově a prohloubení křesťanského života. Ale přece bylo jeho myšlení a usilování namířeno proti protestantismu, protože základní postoj Ignácův byl naprosto opačný než postoj Luthera a ostatních reformátorů. Česká provincie TOVARYŠSTVA JEŽÍŠOVA
Viac tu: Návrat do katolíckej Cirkvi :: Ježiš Mária
Adamité: příběh tajemné husitské sekty, jejíž členové chodili nazí – G.cz
Martin Luther | Lumen de Lumine
He is the first rebel: I protest = Protestants against the Catholic Church:
On the authority and authority of Peter to teach her, on the sacraments, the role of the Virgin Mary, her intercession, glory and appearances, the communion of saints and angels and their intercessors, to grant forgiveness, honor pictures and statues …
He is the one who called on his followers to “not strive and carry the cross” but rather to believe in the heart without works, because Christ had previously paid everything from us …
Yes, the falsified church will honor this deadly Catholic enemy, and proclaim it a saint by consoling Judas Iscariot.
St. Padre Pio said that Luther was a great heretic and his fate was horrific and terrifying. He ended up in Hell, and added that Christians are Catholics and Protestants if they believe in Luther’s heresy and follow his misleading teachings – because there is no salvation outside the church that Christ founded on Peter of the Rock – they will meet the same fate as Luther, that is, torment in eternal fire.
Blessed Maria Serafina Saw Martin Luther in Hell
In 1883, Sister Maria Serafina Micheli (1849-1911) (who was beatified in Faicchio in the province of Benevento in the diocese of Cerreto Sannita 28 May 2011), the foundress of the Sisters of the Angels, was going to Eisleben, Saxony, the birthplace of Luther. The fourth centenary of the birth of the great heretic (10 November 1483) was celebrated on that day.
The streets were crowded, balconies included. Among the many personalities were expected at any time, with the arrival of Emperor Wilhelm I, who presided over the solemn celebrations.
The future Blessed, noting the people was not interested in knowing the reason for this unusual animation, wanted to find a church and pray to be able to make a visit to the Blessed Sacrament. After walking for a while, she finally found one, but the doors were closed. She knelt on the steps for serenity prayer. As it was in the evening, she had not noticed that it was not a Catholic church, but Protestant. While praying, the angel appeared, who said to her. “Arise, because it is a Protestant church” Then he added: “But I want you to see where Martin Luther was condemned and the pain he suffered as a punishment for his pride.”
After these words, she saw a terrible abyss of fire, where they were cruelly tortured countless souls. In the bottom of this hole there was a man, Martin Luther, which differed from the other: it was surrounded by demons that forced him to kneel, and all armed with hammers, they tried in vain , to shove a big nail in the head. Religious thought, if some of the people had seen this dramatic scene, they would not have made honors and other commemorations and celebrations for such a character.
The false Christian unity they hope for; By eliminating everything that is Catholic and traditional
He is the first rebel: I protest = Protestants against the Catholic Church:
On the authority and authority of Peter to teach her, on the sacraments, the role of the Virgin Mary, her intercession, glory and appearances, the communion of saints and angels and their intercessors, to grant forgiveness, honor pictures and statues …
He is the one who called on his followers to “not strive and carry the cross” but rather to believe in the heart without works, because Christ had previously paid everything from us …
Yes, the falsified church will honor this deadly Catholic enemy, and proclaim it a saint by consoling Judas Iscariot.
St. Padre Pio said that Luther was a great heretic and his fate was horrific and terrifying. He ended up in Hell, and added that Christians are Catholics and Protestants if they believe in Luther’s heresy and follow his misleading teachings – because there is no salvation outside the church that Christ founded on Peter of the Rock – they will meet the same fate as Luther, that is, torment in eternal fire.
In 1883, Sister Maria Serafina Micheli (1849-1911) (who was beatified in Faicchio in the province of Benevento in the diocese of Cerreto Sannita 28 May 2011), the foundress of the Sisters of the Angels, was going to Eisleben, Saxony, the birthplace of Luther. The fourth centenary of the birth of the great heretic (10 November 1483) was celebrated on that day.
The streets were crowded, balconies included. Among the many personalities were expected at any time, with the arrival of Emperor Wilhelm I, who presided over the solemn celebrations.
The future Blessed, noting the people was not interested in knowing the reason for this unusual animation, wanted to find a church and pray to be able to make a visit to the Blessed Sacrament. After walking for a while, she finally found one, but the doors were closed. She knelt on the steps for serenity prayer. As it was in the evening, she had not noticed that it was not a Catholic church, but Protestant. While praying, the angel appeared, who said to her. “Arise, because it is a Protestant church” Then he added: “But I want you to see where Martin Luther was condemned and the pain he suffered as a punishment for his pride.”
After these words, she saw a terrible abyss of fire, where they were cruelly tortured countless souls. In the bottom of this hole there was a man, Martin Luther, which differed from the other: it was surrounded by demons that forced him to kneel, and all armed with hammers, they tried in vain , to shove a big nail in the head. Religious thought, if some of the people had seen this dramatic scene, they would not have made honors and other commemorations and celebrations for such a character.
Later, when the opportunity arose to remind his sisters live in humility and in secret. She was convinced that Martin Luther was punished in hell especially for the first deadly sin of pride. Pride is a deadly sin, brought him open rebellion against the Roman Catholic Church.His behavior, his attitude towards the Church, and his preaching were crucial to encourage and bring many souls to eternal ruin. Blessed Maria Serafina Saw Martin Luther in Hell
Medžugorie a varovanie
5. PRAVDA O MEDŽUGORI: 1. ČASŤ
A Vyjadrenie Mgr. Pavao Zanic, biskup ----- Vydané v roku 1990
1. Pravdu o udalostiach v Medžugorí hľadá Komisia Konferencie biskupov Juhoslávie (BKJ). Ich práca postupuje pomaly. Preto chcem týmto vyhlásením pomôcť Komisii čo najskôr dospieť k rozhodnutiu. Propaganda v prospech Medžugoria sa ponáhľa s cieľom postaviť Cirkev a svet pred hotovú vec . To bol zámer obrancov Medžugoria od začiatku. Treba uznať, že sa im to podarilo, pretože druhá strana buď pracuje príliš pomaly, alebo mlčí. Z týchto dôvodov a vzhľadom na motiváciu, ktorú som dostal od mnohých z celého sveta, ktorí si uvedomujú, že pravda bola pošliapaná, som sa rozhodol podľa svojej povinnosti a svedomia urobiť ďalšie vyhlásenie a pomôcť Komisii. Týmto vyhlásením chcem prebudiť svedomie tých, ktorí bránia Medžugorie. Ich cesta je jednoduchá, široká a z kopca, zatiaľ čo moja je ťažká, tŕnistá a do kopca. Cirkev a Panna Mária nepotrebujú klamstvá. Ježiš hovorí: „Pravda vás vyslobodí“ (Jn 8,32). „Ja som cesta i pravda i život“ (Jn 14,6). "Na to som sa narodil a preto som prišiel na svet svedčiť pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas" (Jn 18, 37). Na krátky popis klamstiev o Medžugorí by sme potrebovali 200 strán, ale zatiaľ uvediem iba toto krátke zhrnutie bez vedeckého prístupu. Trochu ma znepokojuje skutočnosť, že v niektorých výrokoch je moje meno v popredí, no napriek tomu som od začiatku „zjavení“ vzhľadom na svoje biskupské postavenie a povinnosti v centre diania. Mrzí ma aj to, že musím spomenúť niektoré „nepríjemné veci“, ale bez nich argumenty strácajú na sile. O najnepríjemnejších veciach však nebude reč.
2. Charakteristický postoj: Marina B., turistická sprievodkyňa pre Atlas Travel, priviedla do mojej kancelárie kňaza z Panamy v auguste 1989. Jeho meno: Presbitero Rodriguez Teofilo, pastor Nuestra Senora de Lourdes. S ním prišla Carmen Capriles ----- novinárka, generál Gerente z agentúry IATA, a Averrida Alberto Navarro, Apartado 1344 Zona 7, Panama. Marina sa predstavila ako sprievodkyňa, prekladateľka do angličtiny a konvertita z Medžugoria. Kňaz sa ma pýtal na dôvody, prečo neverím na „zjavenia“. Povedal som mu, že mám najmenej 20 dôvodov neveriť, z ktorých iba jeden je potrebný na to, aby tí, ktorí sú triezvi a dobre poučení vo viere, dospeli k záveru, že zjavenia nie sú -----nadprirodzený. Požiadal ma, aby som mu povedal aspoň jeden dôvod. Povedal som mu o prípade bývalého františkánskeho kňaza Ivicu Vega. Pre svoju neposlušnosť bol na príkaz nášho Svätého Otca pápeža svojim generálom vylúčený z františkánskej rehole OFM, dišpenzovaný od sľubov a suspendovaný divinis . Neposlúchol tento príkaz a naďalej slávil omšu, vysluhoval sviatosti a trávil čas so svojou milenkou. Je nepríjemné o tom písať, ale je to potrebné, aby sme videli, o kom Panna Mária hovorí.
Podľa denníka Vicky a vyjadrení „vidiacich“ Panna Mária 13-krát spomenula, že je nevinný a že biskup sa mýli. Keď jeho milenka, sestra Leopolda, mníška, otehotnela, obaja opustili Medžugorie a rehoľný život a začali spolu žiť neďaleko Medžugoria, kde sa im narodilo dieťa. Teraz majú dve deti. Jeho modlitebná knižka sa stále predáva v Medžugorí a mimo neho v státisícoch výtlačkov.
Požiadal som Marina, aby to preložila do angličtiny. Marina nemôže za to, že sa dostala do komunity, ktorá skrýva pravdu. Spontánne odpovedala podľa praxe v Medžugorí: "Musíme im povedať tieto škaredé veci?" Odpovedal som tým, že keby ste sa nezdržali a nezaoberali sa týmito „škaredými udalosťami“, títo ľudia z Panamy by sa to dozvedeli skôr a nemuseli by cestovať do Medžugoria zadarmo. Je nespravodlivosťou a hriechom skrývať túto pravdu, hoci je to nepríjemné, treba povedať.
3. Mariánsky teológ René Laurentin sa správa rovnako. Prišiel ma navštíviť okolo Vianoc 1983 a ponúkol som mu večeru. Spýtal sa ma, prečo neverím v zjavenia. Povedal som mu, že podľa denníka Vicky a slov ostatných „vidiacich“ táto „pani“ hovorila proti biskupovi. Laurentin rýchlo odpovedal: "Nezverejňujte to, pretože je tam veľa pútnikov a konvertitov." Toto vyhlásenie tohto známeho mariológa ma pohoršilo! Bohužiaľ, toto zostalo Laurentinovým postojom: skrývať pravdu a obhajovať klamstvá. Napísal okolo desať kníh na tému Medžugorie a takmer vo všetkých sú pod paľbou pravda a biskup Zanič. Dobre vie, čo ľudia radi počujú. Preto bolo pre neho pomerne ľahké nájsť tých, ktorí by mu uverili. " A veritate quidem auditum avertent, ad fabulas autem convertentur " ----- "Odvrátia sa od počúvania pravdy a zablúdia do mýtov" (2 Tim 4:4). „Vedci“ a obrancovia Medžugoria vedení Laurentinom od samého začiatku videli, že moderný veriaci v komunistickej krajine veľmi rýchlo verí vo všetko „zázračné“.v zdanlivých zázračných uzdraveniach a zjavných posolstvách od „Panny Márie“.
4.Hlavnými aktérmi , na ktorých Medžugorie spočíva, sú arcibiskup na dôchodku F. Franic, R. Laurentin, L. Rupcic OFM, Amorth, Rastrelli SJ a niektorí františkáni a charizmatici z celého sveta. Rýchlo vyšlo veľa kníh, ako aj článkov, brožúr, filmov a suvenírov. V pohybe sú turistické agentúry, púte, modlitebné knižky napísané dvoma františkánmi Vego a Prusina, ktorí boli vylúčení z františkánskeho rádu, vydávané v mnohých jazykoch v náklade 600 000 kusov, fanatické modlitebné skupiny, ktoré sú inšpirované zjavnými posolstvami Panny Márie a najväčším motivátorom zo všetkých ----- peňazí. Nikto ani len nespomína to, čo spochybňuje „zjavenia“. Biskup všetkých varoval, ale „mašinéria“ sa rútila dopredu. Bolo spomenutých 50 zázračných uzdravení, potom 150, 200, 300 a tak ďalej. Laurentin vybral 56 spisov a poslal ich „Bureau Medical de Lourdes“. Dr. Mangiapan vo svojom Bulletine z apríla 1986 odpovedal, že tieto spisy nemajú žiadnu praktickú hodnotu a nemožno ich použiť ani považovať za vážne dôkazy zjavení v Medžugorí. O uzdravení Diane Basileovej sa toho napísalo veľa. Poslal som dokumentáciu Dr. Mangiapanovi, ktorý prípad preštudoval a potom zaujal stanovisko: „názor plus que rezerve e “. Ide o prípad roztrúsenej sklerózy. Viac o tom bude napísané neskôr v knihe.
5. Dôveryhodnosť „veštcov“ ----- Mirjana Dragicevic. Mesiac po začiatku „zjavení“ som išiel do Medžugoria spýtať sa „vidiacich“. Požiadal som každého z nich, aby zložil prísahu na kríž a žiadal som, aby hovorili pravdu. (Tento rozhovor a prísaha boli zaznamenané na pásku.) Prvá bola Mirjana: „Išli sme hľadať naše ovečky, keď naraz...“ (Pridružený farár vo farnosti ma prerušil a povedal mi, že vlastne išli fajčiť, čo pred rodičmi skryli.) „Počkaj, Mirjana, si pod prísahou. Dala si ruku na ústa. "Odpusť, išli sme fajčiť." Potom mi ukázala hodinky, na ktorých sa stal „zázrak“, pretože ručičky hodiniek sa pokazili. Vzal som hodinky k odborníkovi na hodinky, ktorý povedal, že hodinky určite spadli a pokazili sa. Keď som jej priniesol hodinky späť, povedal som jej, aby nespomínala, že sa stal zázrak. Na kazetách nahratých neskôr však pokračovala v rozprávaní o tom, ako sa s hodinkami stal zázrak a že na začiatku išli hľadať svoje ovečky.
Neskôr tvrdila, že Panna Mária vyhlásila, že všetky viery sú si rovné. Do akej miery môžeme veriť Mirjane?
6. Vicka Ivankovič je od začiatku hlavnou „vešticou“ a prostredníctvom nej aj tvorkyňou Medžugoria. Fr. Tomislav Vlasic, OFM, spustil hlavnú časť klamstiev o Medžugorí. Pápežovi sa v liste z 13. mája 1984 predstavil takto: "Ja som P. Tomislav Vlasic, ten podľa Božej Prozreteľnosti, ktorý vedie vidiacich z Medžugoria." Bolo by preňho lepšie, keby sa stiahol do púšte a mlčal, lebo jeho minulosť o ňom dosť hovorí. Vicka veľa hovorila a písala, a tým sa dostala do mnohých protirečení. Profesor Nikola Bulat, člen prvej komisie, ju vypočul a napísal o nej 60-stranovú štúdiu. Zrátal všetky nelogičnosti a nepravdy jej denníka. Tu spomeniem len krvavú vreckovku. Okolo sa šírila správa, že tam bol istý taxikár, ktorý narazil na muža, ktorý bol celý krvavý. Tento muž dal taxikárovi zakrvavenú vreckovku a ten mu povedal: "Hoď to do rieky." Šofér išiel ďalej a potom narazil na ženu v čiernom. Zastavila ho a požiadala ho, aby jej dal vreckovku. Dal jej svoje. ale ona povedala: "Nie ten, ale tá krvavá vreckovka." Dal jej vreckovku, ktorú chcela, a ona potom povedala: „Keby si ju hodila do rieky, nastal by teraz koniec sveta.“ Vicka Ivankovič si do denníka napísala, že sa pýtali Panny Márie, či je táto udalosť pravdivá, a ona povedala, že áno, a spolu s tým: „Ten zakrvavený muž bol môj syn Ježiš a ja (Naša Pani) som bola tá žena v čiernom. ."
Čo je to za teológiu? Z toho vyplýva, že Ježiš chce zničiť svet, ak je vreckovka hodená do rieky a je to Panna Mária, ktorá zachráni svet!
7. 14. januára 1982 ma navštívili Vicka, Marija a malý Jakov. Vicka začala rozprávať dosť nervózne, pretože hovorila nepravdy. Povedala: "Panna Mária nás poslala k tebe, aby sme ti povedali, že si príliš tvrdý na františkánov..." Akým spôsobom? "Nevieme!" Dvaja františkánski kapláni v Mostare Ivica Vego a Ivan Prusina, ktorých sa biskup usiloval odstrániť z Mostaru pre neporiadok a neposlušnosť voči veriacim novozriadenej katedrálnej farnosti v Mostare, sa pred predstavenými obhajovali tým, že z Mostaru neodídu. lebo Panna Mária im cez Vicku povedala, aby neodchádzali. Spomenul mi to člen provinciálnej rady františkánov. Spýtal som sa Vicky na našom stretnutí: "Spomínala Panna Mária niečo o mostarských kaplánoch, Vegu a Prusine?" "Nepoznáme, nepoznáme ich," odpovedali všetci traja. Náš rozhovor trval 30 minút a celý som si to nahral. Viackrát som nadhodil otázku mostarských kaplánov a vždy odpovedali: "Nepoznáme ich." Neskôr som z Vickinho denníka zistil, že kaplánov veľmi dobre poznali. Bolo mi jasné, že klamú, ale nechcel som im to spomenúť, aby som si zachoval ich sebadôveru počas našich rozhovorov.
8. 4. apríla 1982 ma Vicka a Jakov navštívili „...poslaní Pannou Máriou“. Kapláni z Mostaru, Vega a Prusiny boli v januári toho roku predstaveními ich rádu vylúčení z františkánskeho rádu OFM. Mnohí prívrženci a „Panna Mária“ bránili vyhnaných kaplánov. Počas nášho rozhovoru Vicka veľmi vzrušene začala: "Keď sme boli naposledy s tebou, nepovedali sme ti všetko, a preto nás Panna Mária pokarhala. Hovorili sme o mnohých veciach, a preto sme zabudli..." "Čo si zabudol?" "Panna Mária nám povedala, aby sme vám povedali, že tí kapláni Vego a Prusina sú kňazmi, a preto môžu slúžiť omšu rovnako ako ostatní kňazi." "Počkaj chvíľu. Povedala ti to Panna Mária pred naším posledným stretnutím?" "Áno, preto nás poslala k tebe. Minule som hovoril o mnohých iných veciach a zabudol som to spomenúť." Počas toho predchádzajúceho stretnutia som sa jej niekoľkokrát priamo opýtal, či Panna Mária spomínala niečo o týchto dvoch kaplánoch. Bolo mi jasné, že Vicka klame a toto bol dostatočný dôkaz na to, aby som jej vyjadreniam neveril. Na tomto klamstve sa podieľali aj Marija a Jakov.
9. Koncom januára 1983 o. Grafenauer, jezuitský kňaz, za mnou prišiel s úmyslom preskúmať fenomén Medžugoria. Vypočul si 20 kaziet a po ich vypočutí povedal, že do Medžugoria nepôjde, pretože usúdil, že Panna Mária tam nie je. Na moje naliehanie odišiel do Medžugoria a po niekoľkých dňoch sa vrátil ako „konvertita“ o. Vlasic. Priniesol nejaké dokumenty, hodil ich na stôl a povedal: "Toto ti chce Panna Mária povedať!" Chápal som to ako sprisahanie s cieľom zvrhnúť biskupa s pomocou Panny Márie. Dokumenty, ktoré priniesol, boli kompiláciou Vickinho denníka, farskej kroniky a ručne písaných dokumentov. Z tohto dôvodu je ťažké určiť, kde boli prvýkrát napísané. Vicka a tí, ktorí bránia Medžugorie, to pred biskupom tajili viac ako rok. Tu je niekoľko citátov:
19. december 1981. "Panna Mária povedala, že biskup je vinný za neporiadok v Hercegovine. Tiež povedala, že P. Ivica Vego nie je vinný, ale že biskup má všetku autoritu. Naša Pani povedala, že on (Vego) by mal zostať v Mostare a neodchádzať
3. januára 1982. Všetci „vidiaci“ sa spoločne pýtali Panny Márie na Ivicu Vega. Ak ho vylúčia z františkánskeho rádu, nech zostane odvážny. . . Ivica je nevinná." Panna Mária to zopakovala trikrát.
11. januára 1982. Znova sme sa pýtali na dvoch mostarských kaplánov a Panna Mária dvakrát zopakovala to, čo o nich predtým spomenula. Poznámka: 14. januára 1982 bola Vicka na sv. Kancelária s biskupom a na tomto stretnutí uviedla, že nepoznala Vega.
Deti sa pýtali, čo majú teraz robiť o Lady odpovedala: „Sú nevinní. Biskup bol vo svojom rozhodnutí tvrdý. Môžu zostať."
15. apríla 1982. Vicka položila Panne Márii otázku. "Mohli by ste mi všeobecne povedať všetko o Ivicovi Vegovi a Ivanovi Prusinovi?" Panna Mária sa najprv usmiala a potom povedala: "Sú nevinní." dvakrát zopakoval: „Biskup urobil chybu. . . nech zostanú v Mostare . . . môžu niekedy slúžiť omšu, ale mali by si dávať pozor, aby zostali mimo pozornosti, kým sa veci neupokojia. Nemajú žiadne chyby. . "16. apríla 1982. Včera, keď sme boli s Pannou Máriou, opýtali sme sa jej, či by sme sa za nich (Vego a Prusina) mohli pomodliť Otče náš. Hneď odpovedala: "Áno, môžeš," a modlila sa s nami. dokončila modlitbu, usmiala sa a povedala mi: "Tých dvoch máš neustále na mysli." Odpovedal som: "Máš pravdu."
26. apríla 1982. Panna Mária: "Biskup nemá vo svojom srdci žiadnu skutočnú lásku k Bohu. Čo sa týka biskupa, nech Ivica a Ivan ostanú pokojní. To, čo biskup robí, je v rozpore s vôľou Božou, ale môže konať ako páči sa mu, ale jedného dňa sa ukáže spravodlivosť, akú ste ešte nevideli."
10. Vicka nikdy nepoprela, že Panna Mária povedala tieto veci alebo že si tieto veci zapísala do svojho denníka. Istotu a pravosť tohto môže najlepšie potvrdiť kazeta, ktorú nahral o. Grafenauer počas rozhovorov s Vickou a Marijou. Nalepené kópie kazety zanechal vo farnosti Medžugorie, biskupovi a tiež biskupskej konferencii v Záhrebe. Kazeta by mala byť počuť!
Rozhovor s Vickou: "Biskup má povinnosť posúdiť, či toto je alebo nie je Panna Mária..." povedal o. Grafenauer.
Vicka: Môže súdiť, ako chce, ale ja viem, že je to Panna Mária. Graf: Cirkev hovorí o tých, ktorí sú si istí sami sebou, že to samo o sebe je znakom toho, že tu nejde o Pannu Máriu.
Vicka: Nech pochybujúci zostanú pochybnými, ja nie. Graf: To nie je dobrá vec
. . . raz ste povedali biskupovi, že by si mal viac všímať Pannu Máriu ako pápeža.
Vicka: Áno, áno. Graf: To znamená, že biskup by vás mal počúvať viac ako pápeža.
Vicka: Nie, ja nie. Graf: Ale biskup nevie, čo je to za jav a možno to nie je Panna Mária.
Vicka: Áno, je to Panna Mária. Graf: Povedali ste biskupovi, že je na vine a že tí dvaja (Vego a Prusina) sú nevinní a že môžu vykonávať svoje kňazské povinnosti.
Vicka: Áno, áno. Graf: Môžu počuť priznania? Spomenula to Panna Mária?
Vicka: Áno. Graf: Ak toto povedala Panna Mária a pápež povedal, že nemôžu . . .
Vicka: Pápež môže hovoriť, čo chce. Hovorím to tak, ako to je! Graf: Vidíte, takto sa dá prísť k záveru, že toto nie je Panna Mária. . . keď pápež povie nie, nemôžu slúžiť omšu a nemôžu počuť spovede, a potom na druhej strane Panna Mária hovorí, že môžu robiť oboje, to nemôže byť!
Vicka: Viem, čo je správne (Čo povedala Panna Mária). Graf: To nemôže byť pravda. Dal by som ruku do ohňa, aby som svedčil, že toto nehovorí Panna Mária. Keď má človek väčší dar, existuje aj väčšie nebezpečenstvo, že naňho môže pôsobiť diabol.
Aké ponižujúce poníženie Panny Márie! Z týchto vyhlásení ničí poslušnosť v Cirkvi, poslušnosť biskupovi, predstaveným OFM a Svätému Otcovi. Obhajuje Vega!
6. PRAVDA O MEDŽUGORI: 2. ČASŤ
11. Zjavenie v Cerne . Cerno je dedinka neďaleko Medžugoria. Ôsmy deň po začiatku zjavení v Medžugorí bolo „zjavenie“ blízko Cerna. „Vešteci“ povedali p. Jozo Zovko, vtedajší farár z Medžugoria, o tomto podujatí večer.
Spomenuli, že Panna Mária povedala štyri alebo päťkrát, že sa zjaví ešte tri dni, teda 1., 2. a 3. júla. Toto bolo nahraté na kazete, ktorú zverejnil o. Ivo Sivric, OFM. Kazeta bola reprodukovaná. O niekoľko rokov neskôr Fr. Janko Bubalo vydal knihu s názvom: Tisíc stretnutí s Pannou Máriou . Toto je kniha rozhovorov s Vickou. Vicka túto udalosť nespomína, preto o. Bubalo sa spýtal, či Panna Mária povedala „už len tri dni“. Vicka reagovala, že si nepamätá!
Je zrejmé, že Vicka hovorí nepravdy a že Panna Mária nemôže povedať to, čo Vicka hovorí. Vicka si tieto tvrdenia vymýšľa. Malo by to zostať pre zvyšok sveta neznáme? Zlo (ako je klamstvo o Panne Márii) sa nesmie páchať na získanie dobra (ako sú púte, modlitby atď.).
12. „Veštec“ Marija Pavolovič. Tu je písomná správa o nahratom rozhovore medzi o. Grafenauer a Marija:
Graf: Povedala Panna Mária, že za to môže biskup? Marija: Áno.
Graf: Povedala, že Vego a Prusina za to nemôžu? Marija: Áno.
Graf: Keď Panna Mária hovorí, že na vine je biskup, okamžite sa to zdá podozrivé a mohli by sme dospieť k záveru, že . . . toto nehovorí Panna Mária. Vidiaci sú zrejme
. . . šíriť okolo seba, že za to môže biskup. Marija: Panna Mária nám to povedala.
Graf: V Hercegovine to spôsobuje vzburu a to nie je dobré ovocie. Ľudia sa budú hnevať na biskupa a budú hanobiť jeho povesť. Ako môže Panna Mária robiť takéto veci? Cirkev vie. . . dobre, že Panna Mária je dobrá a že by to nikdy neurobila
. . . veci. Marija: Panna Mária nám to povedala.
Arcibiskup F. Franic, Laurentin a mnohí ďalší to všetko vedia, no napriek tomu mlčia. Aký druh teológie môže prijať tieto vyhlásenia Panny Márie prostredníctvom vyhlásení „vidiacich“, že ich učiteľ, pastier a liturgista ----- biskup, ktorý zákonne prijal svoju povinnosť od Krista prostredníctvom Cirkvi -----nemá v srdci lásku k Bohu, že je na celom svete vyhlásený za hriešnika, že by sa mal obrátiť a že sa na tento úmysel budú v Medžugorí modliť? Zazneli dokonca výroky, že sám Ježiš sa bude modliť za biskupa, aby biskup uveril a potom lepšie konal v prospech udalostí v Medžugorí. Povedať, že biskup má čakať na súd Panny Márie, je absurdné. Je to priestupok proti Panne Márii, Matke Cirkvi. Boh vie, že nie som bez hriechu a že by ma Panna Mária mohla kritizovať, no sudcom je iba Boh. Za moju biskupskú službu ma Svätá stolica nikdy nenapomínala ani nenapomínala.
13. Tvorca Medžugoria, o. Tomislav Vlašič okrem iného vydal a distribuoval v mnohých jazykoch sedemnásťstranovú brožúru s názvom: Povolanie v Mariánskom roku , Miláno, 25. marca 1988. Ide o založenie modlitebnej skupiny pre mladých mužov a ženy (z Medžugoria) ktorí by spolu žili v Parme v Taliansku, čo je v dejinách Cirkvi neslýchané. Boli by tými, ktorí by zachránili svet. Panna Mária zrejme dala o. Vlasic a Agnes Heupel (Nemka údajne vyliečená v Medžugorí) inšpirácia k založeniu a spoločnému vedeniu tohto spoločenstva podobným spôsobom ako svätí František a Klára, ako ich opisuje Vlasic. Aby sa táto akcia podarila, o. Vlasic požiadal Mariju, aby pridala „svoje svedectvo“ na troch stranách. Je členkou tohto spoločenstva a 21. apríla 1988 napísala: " Sento il bisogno . . ." ----- Cítim potrebu. . . Ako možno uzavrieť, Panna Mária dala tomuto spoločenstvu „Kráľovnej pokoja“ stanovený program a vedie toto spoločenstvo prostredníctvom p. Vlasic a Agnes, ktorí odovzdávajú správy komunite. "Som v komunite mesiac a pol. Mám zjavenia a Panna Mária ma vedie do tajomstva utrpenia, ktoré je základom tohto spoločenstva. Musím si všetko zapísať a zverejniť, keď mi to Panna Mária povie. Pochopil som Boží plán, ktorý začal cez Máriu vo farnosti Medžugorie." Tento citát je prevzatý zo strán 15 a 16 Fr. Text T. Vlasica. Obrancovia Medžugoria rýchlo pochopili, že táto komunita mladých mužov a žien, ktorí spolu žijú, spia,
pracujú a modlia sa v tom istom dome, nakoniec zničí seba aj Medžugorie. Preto poslali svojho provinciála o. Jozo Vasiľ do Parmy. Išiel spolu s parmským biskupom mons. B. Cochi a Fr. T. Vlasic Kongregácii v Ríme. Tam im povedali, že Cirkev nemôže dopustiť existenciu takéhoto spoločenstva a potom o. T. Vlasic dostal príkaz rozpustiť obec a vrátiť sa do Hercegoviny. Vlasic hneď neposlúchol, no neskôr sa vrátil. Toto mi vysvetlil p.Jozo Vasiľj ohľadom komunity.
14. Tá istá Marija Pavolovič urobila ďalšie verejné vyhlásenie 11. júla 1988. Na jednom liste papiera distribuovaného rovnakým spôsobom ako vyhlásenie z 21. apríla 1988 (uvedené v odseku 13). V tomto vyhlásení odvolala svoje tvrdenie, že Panna Mária dala svoj súhlas komunite Vlasic/Heupel v Parme. Vysvetlila, že o. Vlasic ju donútil urobiť toto vyhlásenie, ktoré nezodpovedalo pravde. (Úplné znenie tohto vyhlásenia je uvedené v časti 4.)
15. Marija nepopiera, že urobila svoje prvé vyhlásenie. Fr. T. Vlasic od nej veľakrát hľadal vyjadrenia a evidentne sa to ukazuje ako manipulácia jedného z „vidiacich“. Môžeme teda dospieť k záveru, že Marija vedome povedala nepravdy pri prvej alebo druhej príležitosti. Klamala a to pripisuje Panne Márii. Je evidentné, že ona (Marija) je vo Fr. Vlasicove ruky. To mi bolo jasné ešte skôr, no doteraz som nemal materiálny dôkaz, ktorý by to podporil. Fr. T. Vlasic zmanipuloval všetkých „vidiacich“ rovnakým spôsobom. Pod týmto druhom manipulácie Marija videla, ako Panna Mária plakala, keď sa niekto na modlitebnom stretnutí zmienil o biskupovi: "Z oka Panny Márie tiekla veľká slza. Slza jej stekala po tvári a stratila sa v oblaku pod jej nohami. Panna Mária začala plakať a ona s plačom vystúpila do neba“ (22. augusta 1984). Zjavný výmysel Fr. T. Vlasic mal v úmysle vystrašiť biskupa.
Prečo obrancovia Medžugoria nespomínajú tieto dva výroky Mariji? Musia byť tieto „škaredé“ veci skryté pred svetom, pretože v Medžugorí je veľa „obrátení“? Laurentin vo svojej knihe Dernieres Nouvelles 3 na strane 27 píše, že istý monsignor požiadal Mariju, aby sa modlila za posolstvo od Panny Márie pre jeho kňaza. Marija odpovedala: "Naša Pani povedala, že by si mali prečítať Laurentinovu knihu a rozšíriť ju!"
Je hrozným hriechom pripisovať vlastné klamstvá Panne Márii. Keď sa to svet dozvie, kto im už uverí? Boli zdiskreditovaní. Nikto nemôže zničiť tento materiálny dôkaz. Bude sa reprodukovať a šíriť ústnym podaním. Dobre viem, že je veľa ľudí, ktorí takýto materiál ignorujú. Udalosti z Medžugoria prijímajú iracionálne, s veľkými emóciami a s osobnými záujmami. Sú slepí, ale tieto
dokumenty zostanú súčasťou dejín cirkvi a mariológie.
16. „Veštec“ Ivan Dragičevič.Čo sa týka „veľkého znamenia“, Vicka to spomína 13-krát v denníkoch, 14-krát sa spomína vo farskej kronike, 52-krát na kazetách a pri mnohých príležitostiach pri rozhovoroch s biskupom. Na jar roku 1982 som požiadal „vidiacich“, aby napísali všetko, čo o znaku vedeli, bez toho, aby to „tajomstvo“ zverejnili. Spôsob, akým som navrhol, aby to urobili, bolo napísať informácie na papier v dvoch kópiách. Potom by to bolo zapečatené v obálke a kópia by zostala u nich a jedna u biskupa.
Keď sa objaví „znamenie“, potom otvoríme obálky a uvidíme, či bolo „znamenie“ predpovedané alebo nie. Fr. Tomislav Vlasic, vtedajší farár z Medžugoria, povedal „vidiacim“, aby povedali, že Panna Mária povedala, aby nikomu nič nezapisovali, a tak to neurobili. Ivan Dragičevič bol v tom čase vo františkánskom menšom seminári vo Visoku v Bosne a nebol o tom včas informovaný. Dvaja členovia prvej komisie, Dr. M. Zovkic a Dr. Z. Puljic (dnes biskup z Dubrovníka), išli navštíviť Ivana do Visoka. Dali mu list papiera, ktorý mal trochu zelenkastú farbu a na ňom boli napísané otázky. Ivan si obsah „znamenia“ zapísal, dokument datoval a v ich prítomnosti ho bez slova a akéhokoľvek náznaku strachu podpísal. O niekoľko rokov neskôr Laurentin napísal, že Ivan mu osobne povedal, že na ten list papiera nenapísal absolútne nič a že oklamal dvoch členov komisie. 7. marca 1985 sa traja členovia komisie išli Ivana opýtať, či je pravda, čo píše Laurentin. Ivan povedal, že je to pravda a že obálku môžu voľne otvoriť v kancelárii kancelárie, pretože v nej nájdu len biely list papiera. Vrátili sa do Mostaru, kde mala komisia stretnutie, a pred všetkými členmi otvorili obálku. V obálke na zelenkastom papieri našli napísaný obsah znamenia: Panna Mária povedala, že zanechá znamenie. Obsah tohto znaku odhaľujem vašej dôvere. Znamením je, že v Medžugorí bude veľká svätyňa na počesť mojich zjavení, svätyňa na môj obraz. Kedy sa to stane? Znamenie nastane v júni."
Dátum: 9. mája 1982. Videc: Ivan Dragicevic
Po vypočutí tohto klamstva chceli členovia prvej komisie ukončiť všetku ďalšiu prácu, no zostali. V priebehu niekoľkých dní od tejto udalosti P. Slavko Barbarič, OFM, niekam zobral „vidiacich“ a nariadil im všetkým, vrátane Ivana, aby napísali vyhlásenie, že Ivan nezverejnil znamenie
Panne Márii 24. apríla 1984 povedala o biskupovi nasledovné:
"Môj Syn Ježiš sa za neho modlí, aby (biskup) uveril a preto urobil lepšie kroky v prospech Medžugoria.""Ako by reagoval, keby sa môj Syn objavil na zemi? Uveril by?"
O Poverení Panna Mária hovorí len toto: "Modlite sa, modlite sa, modlite sa! Premýšľajte a žite posolstvá, ktoré som dal, a uvidíte, prečo som prišiel."
Ivan Dragičevič, Medžugorie
17. "Povedz biskupovi , že od neho žiadam rýchlu konverziu smerom k udalostiam v Medžugorí, kým nebude neskoro. Nech tieto udalosti prijme s množstvom lásky, porozumenia a veľkej zodpovednosti. Chcem, aby sa vyhol vytváraniu konflikty medzi kňazmi a prestať zverejňovať ich negatívne správanie Svätý Otec dal všetkým biskupom povinnosť plniť určité úlohy vo svojich diecézach posielam moje predposledné varovanie, ak sa nestane to, čo hľadám, môj súd a súd môjho Syna čaká na biskupa, to znamená, že nenašiel cestu k môjmu Synovi Ježišovi. Panna Mária mi povedala, aby som vám dal toto posolstvo.
S pozdravom Bijakovič, 21. júna 1983
o. Tomislav Vlasic mi priniesol tento dokument, ktorý viac ako pravdepodobne sám napísal vo chvíli povznesenia.
18. Ivan si pár rokov viedol vlastný denník zjavení. Toto nebolo zverejnené ako Vickino, ani spisy ostatných. Sú to originálne fonty udalostí, no sú plné naivných vyhlásení, jasných klamstiev a absurdít. Sú dobrým dôkazom toho, že „vidiaci“ Pannu Máriu nevidia a nedostávajú od nej správy. Tieto správy napísal niekto iný a dali ich Ivanovi, aby ich podpísal ako svoje vlastné. Keď o. Grafenauer mi priniesol úryvky z Vickinho denníka, neskôr som Vicku požiadal, aby mi svoj denník priniesla. Napísala mi 7. mája 1983: „Zistila som, že sa rozdávajú úryvky z môjho denníka...“ Toto bol veľmi dôležitý bod, ktorý Komisia prijala ako dobrý argument, že denník napísala samotná Vicka alebo ho považovala za svoj. Neskôr o. K tomuto záveru prišiel aj T. Vlasic, a preto v roku 1984 pred komisiou aj pred mnou vyhlásil, že ten list mi nenapísala Vicka, ale že to napísal nejaký františkán (pravdepodobne sám Vlasic) a on jej ho dal na podpis! Existuje mnoho podobných príkladov manipulácie, ale žiadny nemá také jasné dôkazy ako tento.
19. Tajomstvá a tajomstvá.Od začiatku „zjavení“, aby sa vyhli odhaleniu nezrovnalostí v ich správach, boli „vidiaci“ zjavne inštruovaní, aby tvrdili, že „Panna Mária“ hovorí s každým z nich inak. Keď boli „tajomstvá“ vymyslené, každý mal mať svoje (spolu 60) a nikto ich nemal nikomu prezradiť. Mirjana a Ivanka dostali od Panny Márie list, ktorý nikto nemal čítať. Na začiatku neboli žiadne chvíle extázy ani vyhýbanie sa komunite. Priznali, že boli konzultovaní, požiadali „Pannu Máriu“, či by mohli obsah „veľkého znamenia“ napísať na papier a zalepiť do obálky. "Naša Pani" odpovedala: "NIE!" Ivan si však zapísal znamenie a neskôr povedal (ktoré je tiež nalepené), že „Panna Mária“ ho za to nepokarhala. Tajomstvá mali byť odovzdané kňazovi (františkánovi). Prečo neboli dané komisii, biskupovi alebo pápežovi? V prvých mesiacoch často hovorili, že príde „veľké znamenie“: veľmi skoro, rýchlo atď. . . Keď skončil prvý ročník, zmenili tón. Vicka písala "Život Panny Márie" rok a pol a toto je veľké tajomstvo, ktoré bude zverejnené, "keď to Panna Mária dovolí." Komisia požiadala o tento denník o Panne Márii, no „Panna Mária“ ich požiadavke nevyhovela. Môže Komisia len vidieť denník bez toho, aby ho vzala alebo otvorila? Nie, nemôže! Ukázalo sa, že ide o zápletku, ktorá má urobiť hlupákov zo všetkých, ktorí sú dostatočne naivní, aby čakali na toto znamenie až do konca sveta. Už som predtým vyhlásil a teraz opakujem to isté vyhlásenie, že ak Panna Mária zanechá znamenie, o ktorom hovoria „vidiaci“, urobím púť z Mostaru do Medžugoria (30 km) na kolenách a budem prosiť Františkáni a „vidiaci“ o odpustenie.
20. Ohováranie biskupa. "Aj biskup na začiatku veril." To nie je pravda! Kým komunisti prenasledovali františkánov, „vidiacich“ a pútnikov, ja som ich všetkých bránil, a preto som nezmenil názor „pre vyhrážky republikovej komisie alebo preto, že to odo mňa žiadali diecézni kňazi“. Toto je mnohými jednoducho vymyslené ohováranie. Kým som verejne obhajoval uväznených františkánov, p. Jožo Zovko počas vyšetrovaní povedal, že biskup je „vlk“ a „pokrytec“. Toto sú presné slová napísané v jeho vete. Zovkov právnik, NN sa cez kolegu spýtal, čo som Zovkovi urobil, že som si zaslúžil také ťažké obvinenia. Fr. T. Vlasic často vložil do úst „vidiacich“ slová „Pannej Márie“, ako napríklad vyhlásenie „Pannej Márie“, že Satan (v tomto prípade biskup) chce zničiť jej plán.Jasnejšie to napísal v liste priateľom vo Vatikáne. Sťažoval som sa na toto obvinenie -----že pred Vlasičom a jeho provinciálom povolal biskupa Satana. Moju námietku nepoprel, ale svoje slová odôvodnil tým, že to napísal pod vplyvom extrémnych emócií. Človek môže niečo povedať v emóciách, ale nedá sa to zapísať a preložiť do cudzích jazykov.
7. PRAVDA O MEDŽUGORI: 3. ČASŤ
21. Po ich ovocí. Najčastejším argumentom obrancov Medžugoria je, že plody udalostí v Medžugorí dokazujú, že sa tam zjavuje Panna Mária. Tí, ktorí vedia o niečo viac ako pútnici, ktorí prichádzajú do Medžugoria, hovoria: Ovocie najvernejších obrancov Medžugoria ukazuje, že oni sami v zjavenia neveria. Ak by sa všetky „škaredé veci“ mohli zverejniť, určite by bola odpoveď pre každého jednoznačne negatívna. Napriek tomu Laurentin, Rupcic, Valsic, Barbaric a ďalší úzkostlivo skrývajú pravdu. Ak obrancovia Medžugoria natrafia na niekoho, kto je voči zjaveniam skeptický, rýchlo ho izolujú, z niečoho ho obvinia alebo vyhlásia za šialeného (JL Martin). Väčšina zbožnej verejnosti sa naivne stala obeťou veľkej propagandy, reči o zjaveniach a uzdraveniach. Títo ľudia sa sami stali najväčšou propagandou udalostí. Neprestávajú si myslieť, že pravda bola skrytá úmyselnými klamstvami. Netušia, že nedošlo ani k jedinému zázračnému uzdraveniu, ktoré by mohli byť overené kompetentnými odborníkmi a inštitúciami, ako je „ Bureau Medical de Lourdes “. Nikto nevie o žiadnom uzdravenom z Hercegoviny. Každý vie, že malý Daniel, starý Jozo Vasiľj, Venka Brajcic a ďalší uvedení v prvých knihách o Medžugorí neboli uzdravení.
22. Sľuby uzdravenísú charakteristické pre udalosti. Keď sa nevyskytnú tak, ako bolo sľúbené, potom sú odmietnuté, pretože nikdy neboli nalepené alebo napísané na papier. Bolo veľa sľubov, ktoré sa skončili tragicky. To, čo nás zaujíma, je, či „Panna Mária“ dáva tieto sľuby alebo nie, alebo či ich „vidiaci“ vymysleli alebo nie. Tragický koniec Marka Blaževiča, ako ho opísal belehradský arcibiskup na dôchodku Mons. Turk, hovorí veľa o „sľuboch“ uzdravenia. Arcibiskup píše 22. mája 1984, že bol prijatý ako pacient na kardiologickej klinike v belehradskej nemocnici. Arcibiskup dostal posteľ, na ktorej predtým býval Marko Blaževič z Buny neďaleko Mostaru, ktorý mal ísť na operáciu. Pán Blažević povedal arcibiskupovi a mnohým ďalším pacientom, lekárom a personálu nemocnice, že Panna Mária prostredníctvom „vidiacich“ sľúbila, že operácia bude úspešná. Jedna mníška, ktorá asistovala na operačnej sále, mi neskôr napísala, že Blaževičova manželka a jeho dcéra s ňou hovorili s fanatickým typom viery v „sľub Panny Márie“. O tomto sľube sa presvedčil aj istý lekár. Pacient sa po operácii nezobudil. Počas operácie sa skupina pacientov za dverami operačnej sály vrúcne modlila. Mnohí hovorili o tomto incidente, ktorý mnohých veľmi sklamal a zahanbil pred ľuďmi iného vierovyznania a ateistami. Fr. T. Vlasicovi sa svojim typickým spôsobom skrývania pravdy podarilo presvedčiť dcéru zosnulého pána Blaževiča, aby išla za biskupom a povedala mu, že Panna Mária im len povedala, aby sa modlili, nie že im sľúbila, že operácia bude uspieť. Povedal som jej, aby nerobila klamára zo svojho zosnulého otca alebo klamárov ostatných, s ktorými hovoril.
23. Františkánsky a diecézny klérus. Vzťahy medzi františkánskym a diecéznym duchovenstvom ohľadom pastoračných povinností vo farnostiach Hercegoviny boli založené rozhodnutím Svätej stolice v roku 1899 na podnet samotných františkánov a vtedajšieho biskupa Paskala Buconjica, OFM. Podľa tohto rozhodnutia mali byť farnosti rozdelené rovnomerne do dvoch skupín po 50 % veriacich medzi duchovenstvo. Keďže v tom čase neexistovali diecézni duchovní, farnosti, ktoré im právom patrili, boli v roku 1923 prenechané františkánom ad nutum S. Sedes.. Biskup Cule, prvý diecézny biskup Mostaru, bol v roku 1948 odsúdený na 11 rokov a 6 mesiacov väzenia. Z tohto trestu si odsedel osem a pol roka, kým ho prepustili. Po jeho uväznení začal počet diecéznych duchovných stúpať. V roku 1968 Svätá stolica nariadila františkánom odovzdať päť farností diecéznym duchovným. Dali sotva dve farnosti. V roku 1975 bol po mnohých rokoch rozhovorov a konzultácií vydaný dekrét Svätej stolice o rozdelení farností v Hercegovine. Františkáni verejne a kolektívne odsúdili tento dekrét, aj keď spravujú viac ako 80 % veriacich v diecéze Mostar. V roku 1976 kvôli neposlušnosti stratila hierarchia františkánskej provincie spolu s vtedajším provinciálom Silic autoritu a odvtedy je provincia bez nezávislosti a generál rádu riadi priamo provinciu ad instar . Ďalším trestom bolo, že v roku 1979 sa františkáni z Hercegoviny nesmeli zúčastniť na voľbe generála. Prvý bod, ktorý spomenul nový generál rádu svojim bratom v Hercegovine, bol: „rozvoj alebo vytvorenie poslušnosti a spolupráce s biskupom v Hercegovine“. Dnes prevláda neposlušnosť ako kedysi a „Panna Mária“ od začiatku bráni neposlušných františkánov. Vicka vo svojom denníku o zjaveniach píše, že Panna Mária povedala, že za celý neporiadok v Hercegovine môže biskup (pozri č. 9). Toto sa opakuje mnohokrát. Samotní františkáni sú rozdelení. Františkánskej opozícii, ktorá bráni Medžugorie, sa podarilo zvrhnúť svojich vlastných nadriadených ad instar , ktorí si vytvorili dobré vzťahy s biskupom, a dosadili skupinu, ktorá bráni Medžugorie. Nový provinciál ad instar , o. Jozovi Vasiljovi sa nepodarilo nastoliť mier a poriadok medzi svojimi bratmi, a tak utiekol na misie do Zairu a už sa nevráti! (Ovocie?) Nahradil ho viceprovinciál a generál vyzval všetkých na poslušnosť, inak bude provincia zrušená. „Je načase, aby každý prevzal svoju osobnú zodpovednosť predtým, ako budú prijaté súdne sankcie alebo bude zrušená provincia“ ( Acta Ordinis FM fasc. 1/89). Provincia nedostane svoju vlastnú hierarchiu, kým nebude dokončený dekrét. Traja návštevníci rádu OFM, ktorí prišli do provincie v roku 1988, povedali, že v provincii nie je ani jeden františkán, ktorý by bol za dokončenie dekrétu. Tento názor je prehnaný, ale stále dôležitý.
24 . Toto je len časťz „dobrého ovocia“ udalostí. Pútnici však vedia len to, že biskup „nenávidí františkánov“. V provincii je veľa františkánov, ktorí dobre spolupracujú s biskupom a títo františkáni tiež neveria v zjavenia. Niektorí z nich nikdy nevkročili do Medžugoria.
Viacerí dobrí františkáni ma prosili, aby som niečo napísal, aby sme spolu mohli začať boj proti klamstvám Medžugoria, pretože veria, že „Boh nás františkánov tvrdo potrestá, pretože sme šírili klamstvá a nepravdy po celom svete a peniaze od nich."
Zo sto diecéznych kňazov v Hercegovine ani jeden v zjavenia neverí. Zo 42 biskupov Juhoslávie (ordinárov, pomocníkov a dôchodcov) len jeden otvorene deklaroval svoju vieru a obhajoval udalosti. Z 15 členov prvej komisie, ktorú vytvoril mostarský biskup s pomocou biskupov a provinciálov z Juhoslávie, 11 členov uviedlo, že v udalostiach v Medžugorí nie je nič nadprirodzené, 2 (františkáni) tvrdili, že zjavenia sú autentické, 1 člen povedal, že v nucleo niečo bolo (na začiatku) a 1 sa zdržal. Na rozdiel od toho, čo šírili obrancovia Medžugoria, Svätá stolica nikdy nežiadala, nevidela ani nevynášala rozsudok o trojročnej práci komisie. Ani Svätá stolica neopustila biskupa.
25. Od začiatku udalostí som upozorňoval františkánov, že musia čakať na súd Cirkvi, aby sme mohli spoločne hľadať pravdu. Vedúci predstavitelia udalostí však mali za cieľ priviesť čo najskôr masy do Medžugoria, získať veľa peňazí na propagandu a použiť Pannu Máriu na boj proti biskupovi. Vymysleli zázraky ohľadom slnka. Mnohí pútnici si poškodili oči z pohľadu do slnka. Uviedli 50, 150, 200 a 300 uzdravení a hovorili o najrôznejších veciach, pretože veriaci verili všetkému, čo povedali, najmä keď tam boli arcibiskup F. Franic a Laurentin, aby ich podporili. Veriaci v Medžugorí sa pozerajú na udalosti tak, ako sú poučení, tak ako na všetkých ostatných miestach zjavení, či už sú pravdivé alebo nepravdivé. Úžas a vzrušenie tu boli niekedy považované za vedúce k veľkej slepote a fanatizmu.
26. Taliani dobre vedia„príbeh“ Gigliole Ebe Giorgini, zakladateľky falošného rádu „Pia Opera di Gesu Misericordioso“. Odlúčená a znovu civilne vydatá trávila čas šarlatánstvom. Zhromažďovala mladé ženy pre svoju objednávku a dostávala a zarábala veľké množstvo peňazí. V službe mala dvoch kňazov a veľa domov. Viedla dvojitý život a mala falošné stigmy, ktoré si sama vyrobila. Jej „sestry“ ju fanaticky nasledovali a volali ju Mamma Ebe. Mala aj mužské povolania. ale niektorí, ktorí ju neskôr opustili, vyhlásili, že viedla nemorálny život. Mala veľa šperkov a zlata, dve jachty, 32 kožušín atď. Mnohí v Cirkvi namietali proti jej spôsobu života, zatiaľ čo iní ju fanaticky obhajovali a odvolávali sa na dobré ovocie. Dokonca dostala pochvalu od dvoch biskupov. Dvakrát v noci policajti urobili raziu v jej izbe v materskom dome a našli ju v posteli s jedným z jej seminaristov. Vypukol škandál a spolu s františkánom, ktorý bol jej spovedníkom, bola dvakrát odsúdená na mnoho rokov väzenia. Tlač o tomto škandále písala roky. Bol natočený aj nelegálny film, no jej nasledovníci ju fanaticky a slepo bránili, aj keď sa rozkaz rozpadol. Bola to podľa nich svätica, ktorá priťahovala mnohé povolania, a to bol pre mnohých dostatočným argumentom, že z „ovocia“ bola zjavne inšpirovaná Bohom! Náboženská slepota sa veľmi ťažko lieči. Fanatizmus priniesol začiatok heréz v Cirkvi, dnes je základom siekt.
Protestantský farár o. Jim Jones vytvoril skvelú charitatívnu organizáciu v južnom Chicagu a zhromaždil veľké sumy peňazí a mnoho fanatických prívržencov svojej sekty. Aby boli vo svojej práci slobodnejší, asi 1000 z nich odišlo do Guyany. Južná Amerika, kde si založili "Jonestown" ako svoj nový domov. Zaviedli diktatúru a fanatickú poslušnosť svojmu „Mesiášovi“. Veľa sa písalo o hrozných veciach, ktoré sa diali. o nemorálnosti Jonesa a o tom, ako sa niektorí pokúsili uniknúť z komunity, ale boli chytení a zabití. Potom boli bez peňazí. Šírili sa klebety, že americká armáda zasiahne, a tak im Jones nariadil, aby sa stiahli do džungle. Keďže nevidel žiadne východisko, vyzval všetkých, aby sa vzdali svojho života, aby mohli cestovať do večnosti. Viac ako 900 z nich prišlo s pohármi do obrovského hrnca, aby vypili jed a potom zomreli. Čo im dalo silu spáchať samovraždu? Fanatizmus! Keď však veriaci počujú o zjaveniach a zázrakoch, ľahko prijmú tieto udalosti ako fakty bez toho, aby ich kritizovali. Potom sú chytení do svojej slepoty a fanatizmu. Čokoľvek sa hovorí, automaticky sa verí, ako napríklad, že obyčajné ružence v Medžugorí sa menia na zlato! A ľudia tomu naozaj veria!
27. Táto slepotak udalostiam v Medžugorí zastihlo aj niektorých kňazov a biskupov. Mnohí kňazi z Talianska (ako Amorth, Restrelli a ďalší) mohli ľahko počuť, že biskup, Komisia, biskupi Juhoslávie, časť františkánov a všetci diecézni kňazi neveria týmto udalostiam. Napriek tomu sa vyhýbali pravde, aj keď som prijal všetkých, ktorí sa pýtali na udalosti, a venoval som im svoj čas. Prekvapuje ma najmä nedostatok kolegiality niektorých biskupov. Nikto nemusí akceptovať môj úsudok, ale každý je zaviazaný svedomím dobre si preštudovať udalosti z Medžugoria predtým, ako zaujme pozíciu, najmä ak má táto osoba v Cirkvi autoritu, ako to robia biskupi.
Čo ti urobili, Panna Mária! Už deväť rokov vás ťahajú so sebou ako turistickú atrakciu. Hovorili s vami vždy, keď sa im to páčilo, ako keby ste boli bankovým pokladníkom. Majú vymyslené správy a hovoria, že prídete a objavíte sa tam, ale okrem vlastných argumentov nemajú nič, čo by dokázalo, že to, čo hovoria, je pravda. Celý svet je v očakávaní „veľkého znamenia“ a naivní stále čakajú a veria. Žiaľ, tento falošný pocit prinesie Cirkvi veľkú hanbu a pohoršenie. Tí, ktorí vedú udalosti, nekonvertujú, aj keď nad nimi visí hrozba zrušenia provincie generálom.
Toto je len malá kompilácia toho, o čom by som chcel písať. Dúfam, že budem mať možnosť sa ďalej rozširovať, s precíznou dokumentáciou a vydať knihu o týchto udalostiach.
28. V Medžugorí je veľa modlitieb a zbožných aktivít.Niektorí hovoria, že došlo aj ku konverziám. Dostal som skutočne veľa skutočne dojemných listov a je mi ľúto tých, ktorí budú skôr či neskôr sklamaní. V udalostiach v Medžugorí sa však objavil aj fanatizmus, povery a dezinformácie. Tiež som dostal poštou veľa hrubých obvinení, ktoré nemôžem spomenúť, všetko v mene "kráľovnej mieru". To, čo je na týchto udalostiach pozitívne, nemôže ospravedlniť klamstvá a lži, ktoré sa šírili s cieľom získať svet pre Boha. Ježiš povedal: „Prišiel som na svet vydať svedectvo pravde“ (Jn 18,37). Cirkev by ľahko dokázala prilákať masy, keby upustila od šiesteho prikázania, keby bol povolený rozvod, keby nechala každého veriť a robiť, čo chce. Ale Ježiš zomrel na kríži za pravdu a mučeníci sa pre pravdu vzdali svojho života. Svätý Pavol píše svojim veriacim: „Ak vám niekto hlása evanjelium okrem toho, ktoré ste prijali, nech je prekliaty“ (Gal 1,9). Dnes sa mnohé modlitebné skupiny po celom svete modlia od p. Modlitebnú knižku Ivicu Vega a meditujte nad údajnými posolstvami Panny Márie, ako keby tieto veci boli dôležitejšie ako Biblia a učiteľský úrad Cirkvi. Napriek týmto udalostiam verím, že Panna Mária bude vyprosovať Cirkvi potrebné milosti, aby mohla žiť Kristovu pravdu.
Viem, že sa pravdepodobne nájde veľa úprimne zbožných duší, ktoré ma nepochopia a budú ma považovať za nepriateľa Panny Márie. Bol som mnohokrát v Lurdoch a v iných svätyniach zjavení, ktoré Cirkev uznala. To, čo robím, je obrana pravdy, obrana Cirkvi a modlím sa k Bohu, aby som za to mohol dať svoj život.
29. Tí, ktorí písali o Medžugorí, dobre predali svoje knihy a dosiahli veľké zisky. Bohužiaľ, tí, ktorí písali kriticky, nedopadli tak dobre, pretože narazili na organizovaný bojkot. Pre druhú stranu príbehu by si ľudia mali prečítať:
Sivric, Dr. Ivo, OFM. (Františkán narodený v Medžugorí a teraz žijúci v St. Louis, MO, USA), La Face Cach é e de Medjugorje , tome I, 1988, s. 400 (edizione fran ç ese), Editions Psilog, C. s. 300, Saint-Fran ç ois-du-Lac, Quebec, Kanada JOC IMO. Tel. (514) 568-3036.
Idem, The Hidden Side of Medžugorje , Vol. I, 1989. Ed. Psilog, Saint-Fran ç ois-du-Lac, Quebec (anglická verzia).
Gramaglia, PA L'Equivoco di Medjugorje : Apparizioni Mariane alebo Fenomeni di Medianita? Claudiana, Toronto, Kanada, 1987, str. 172.
Jones, EM, Medžugorie: Nevypovedaný príbeh , Southbend, IN, 1994, s. 144.
Pavao Zanic
biskup z Mostaru
www-catholictradition-org.translate.goog/Mary/medjugorje-txt3.htm?_x_tr_sch=http&_x_tr_sl=e
THE CHURCH AND MEDJUGORJE
The Truth About Medjugorje—Donal Foley Part I - Catholic Stand