Svätý Valerián-biskup a mučeník-sviatok 15.december

sv. Valerián,biskup a mučeník

15. decembra, sviatok

Sv.Valerián bol už starý 80 ročný biskup v severnej Afrike-Tunisko,kde veľa rokov úspešne pôsobil a viedol kresťanskú cirkev.Ale divoké hordy Vandalov,divokého,krutého národa,ktorý sa živil len lúpežami,zabíjaním,drancovaním,rabovaním a prechádzal južnou Európou...všade zabíjali,ničili,pustošili...Mali kráľa krutého Gensericha,postrachu celej Európy...Tak sa dostali aj do severnej Afriky,kde ničili mestá a vraždili...za nimi bol len popol a mrtvoly...za Vandalami bola už lenn smrť...Tak aj vtrhli do kostola,ktorý chránil zbožný starý biskup Valerián a chceli ho vyrabovať a znesvätiť...biskup Valerián,hoci starý a slabý...bránil kostol...tak ho divosi zdrapli a zavliekli ďaleko na púšť,kde zomrel od hladu a smädu...

Postavení:

biskup

Úmrtie

po r. 460

ŽIVOTOPIS
Narodil sa asi okolo roku 380. Neskôr sa stal kňazom a bol ustanovený biskupom v severoafrickom meste Abbenze na území dnešného Tuniska.

Jeho požehnané pôsobenie narušil vpád vandalov, ktorí cez Gibraltársku úžinu prišli do Afriky. Ich ariánsky kráľ Genserich rozpútal prenasledovanie katolíkov. Vpadol aj do Abbenzy, kde po biskupovi Valeriánovi požadoval vydanie všetkých posvätných predmetov. Biskup to odmietol a snažil sa protestovať proti násilníckemu správaniu jeho vojakov.

Genserich,kráľ Vandalov

Ariánsky kráľ Genserich okolo r. 460 rozpútal prenasledovanie kresťanov, prepadol so svojimi vojakmi aj biskupa Valeriana v Abbenze. Žiadal ho, aby mu vydal všetky posvätné predmety. Biskup odmietol a protestoval proti výčinom vojakov v bohoslužobných priestoroch. Kráľ potupil biskupa, dal z neho postŕhať šaty a vyhnal ho z mesta do púšte. Valerián mal vtedy už vyše 80 rokov a neprežil dlho toto týranie.

Genserich sa rozhodol čo najviac ho potupiť. Nariadil strhať z neho šaty a vyhnať ho z mesta do púšte. Vojaci, zvyknutí na kruté zaobchádzanie s odsúdencami, sa mali postarať, aby viac ako osemdesiatročný biskup zomrel v púšti smädom a hladom. - To sa tiež stalo.

Rabovanie Vandalov v Ríme r.442

S jeho hrdinskou smrťou pre Božie kráľovstvo je pripomínané Ježišovo slovo: "Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, zostane samo; ak však odumrie, prinesie hojný úžitok. Kto má svoj život rád, stratí ho; kto však svoj život na tomto svete nenávidí, uchová si ho pre večný život." (Ján 12,24-25)

Pán Ježiš tými slovami na záver verejnej činnosti pripravoval na to, čo bude nasledovať a dodal: "Ak mi kto chce slúžiť, nech ma nasleduje." Biskup Valerián mu bol dôsledne verný.

Zomrel ako zrno, aby vzišla nová úroda. Zomrel hladom, aby sa budúcemu pokoleniu dostalo nasýtenie Božím Slovom a živým Chlebom.

Geiserich (* asi 389 – † 25. január 477) bol kráľ Vandalov a Alanov v rokoch 428 – 477 a jedna z kľúčových postáv v čase sťahovania národov. Za jeho vlády patril kmeň Vandalov medzi politicky mocné s veľkým vplyvom vo vtedajšej Európe.

Geiserich (* asi 389 – † 25. január 477) bol kráľ Vandalov a Alanov v rokoch 428 – 477 a jedna z kľúčových postáv v čase sťahovania národov. Za jeho vlády patril kmeň Vandalov medzi politicky mocné s veľkým vplyvom vo vtedajšej Európe.

Geiserich pustoší Rím - Karl Briullov

Geiserich (jeho meno môže znamenať Caesar-kráľ alebo aj kopija-kráľ) bol nemanželským synom kráľa Godigisela. Mal sa narodiť niekedy okolo roku 389 pri jazere Balaton. Po Godigiselovi sa stal kráľom Geiserichov nevlastný brat Gunderich, ktorý zomrel v roku 428. Až potom Geiserich nastúpil na otcov trón. Vandali v tom čase sídlili v dnešnej Andalúzii (ktorá po nich prijala svoje meno), kam sa presunuli v roku 406 spolu s Alanmi a Svébmi.

Geiserich sa čoskoro ukázal ako zdatný a silný panovník, ktorý môže byť pre Rimanov schopný ako aktívny politický a vojenský protihráč. Vandali trpeli útokmi Vizigótov, preto sa Geiserich rozhodol presunúť kmeň na juh, do severnej Afriky. Vandalská ríša mala od roku 419, kedy porazila Rimanov pri Brakare, aj loďstvo, ktoré ohrozovalo predovšetkým severoafrické pobrežie. V roku 429, keď sa medzi sebou v spore ocitli Bonifatius, rímsky správca provincie Severná Afrika a rímsky senát, Geiserich previezol na lodiach 80 000 svojich ľudí do Afriky. (Niekedy sa dokonca a asi nesprávne uvažuje, že ho do Afriky pozval sám Bonifatius). Tu dokázal vojensky poraziť rímske vojsko a obsadiť územie dnešného Maroka a severného Alžíru.

Pri obliehaní Hippa Regia v roku 430 zomrel sv. Augustín. Jediným významným mestom, ktoré nebolo Vandalmi dobyté, zostalo Kartágo. O rok neskôr bol západorímsky cisár Valentinián III. nútený uznať Geisericha ako kráľa novozískaných území a tak vzniklo prvé nezávislé germánske kráľovstvo na území západorímskej ríše.

V roku 439 Geiserich získal aj Kartágo a s ním veľkú časť rímskeho loďstva, ktoré kotvilo v jeho prístave. Kartágo sa stalo novým hlavným mestom a flotila, ktorá sa rozrástla, hlavnou námornou silou v Stredomorí, vďaka ktorej Vandali obsadili Sicíliu (v rokoch 440-442), Sardíniu, Korziku a Baleáry.

V roku 442 Rimania uznali vandalskú držbu Kartága a nezávislosť vandalského kráľovstva a uznali ich držbu aj nad dovtedy rímskou časťou Alžíru.

Vo vnútornej politike bol Geiserich pomerne nábožensky benevolentný. Katolíctvo nebolo prenasledované, len jeho blízki poradcovia museli prestúpiť na ariánstvo (sám bol arián). Katolíci a bohatí Rimania boli znevýhodnení na daniach.

V roku 455 cisára Valeriána III. zavraždili a trón si uzurpoval Petronius Maximus. Geiserich 31. mája 442 pristal so svojimi mužmi v Itálii, pretože zmluvu z roku 442 s uzurpovaním trónu považoval naďalej za neplatnú. Pred bránami Ríma ho žiadal pápež Lev I., aby neprelieval krv obyvateľov mesta a keď mu to Geiserich prisľúbil, vpustili ho dovnútra. Napriek tomu sa meno Vandalov v negatívnom význame prenieslo až do súčasnosti. Vandali si odniesli zlato, striebro a ďalšie drahocennosti. Z Ríma bola odvedená, okrem ďalších bohatých ľudí ako rukojemníkov, za ktorých žiadali výkupné, aj vdova po Valeriánovi III. Eudoxia a jej dcéry, vrátane Eudocie, ktorá sa stala manželkou Geiserichovho syna Hunericha.

V roku 468 sa obe časti rímskeho impéria spojili, aby si podmanili Geiserichovu ríšu a ukončili nájazdy ich lodí. Výprava sa ukázala ako neúspešná, východorímsky cisár Zenón s Geiserichom v roku 475 uzavreli mier a Geiserich ovládal Stredomorie až do svojej smrti v roku 477.