Rúhači z Paríža nezomrú šťastnou smrťou

csk.news31. júl 2024

Rúhači z Paríža nezomrú šťastnou smrťou

Rúhanie počas olympijských hier v Paríži nezostane nepotrestané, napísal kapucínsky páter Thomas G. Weinandy na stránke TheCatholicThing.org (30. júla).
"Tí, ktorí naplánovali, zorganizovali a spáchali takéto rúhavé zobrazenie, ak sa nebudú kajať, nezomrú šťastnou smrťou," predpovedá Weinandy: "V okamihu svojej smrti budú stáť tvárou v tvár tomu, ktorého rúhavo zosmiešnili a ponížili."
Boh Otec nedovolí, aby sa jeho Syn rúhal: "Francúzsko, a najmä Paríž, a možno ani samotné olympijské hry nezostanú nepotrestané."
Kňaz vysvetľuje, že rúhanie proti Duchu Svätému nemožno odpustiť: "Rúhať sa Duchu Svätému znamená popierať, že Ježiš je milovaný vtelený Syn Otca."
Takéto rúhanie "Otec nikdy nebude tolerovať, ale naveky odsúdi".
Weinandy tvrdí, že parížski rúhači naozaj vedia, že Ježiš je Otcov Syn. Práve preto sa mu vysmievali: "Pohŕdanie bolo celým zmyslom ich rúhavého zobrazenia."
Podľa Weinandyho bola celá udalosť démonická: "Diabol netúži po ničom inom ako po tom, aby sa Ježiš rúhal", pretože démon sa naďalej snaží pomstiť. To sa "naplno prejavilo v Paríži pri otváracom ceremoniáli olympijských hier - démonickom liturgickom obrade".
Nie náhodou sa rúhanie dotklo Poslednej večere, pretože satan túži rúhať sa aj Eucharistii: "Svätá omša je najvyšším vynútením toho, aby bolo Satanovo kráľovstvo vždy zničené."
Preto "všetci kresťania musia vzývať Ježiša ako Najsvätejšie Srdce, aby vyhnal všetkých démonov z Paríža a z olympijských hier".

Preklad umelej inteligencie

LajkZdielať21 2,1 tis.

Martin - Patrón Svätý Malachiáš odkazuje na tento príspevok8. feb

Július731. júl 2024

Boh dopúšťa zlo, to je správne teologické označenie situácie. Rozsah dopustenia zla je v rukách Boha.
Diabol nemože ani chvostom kývnúť, keď si to Boh neźelá.
Problém je, že mnohí ĺudia kvoli rozsahu zla vo svete strácajú vieru a majú za to, že Boh je zlý alebo nespravodlivý, ale tak to nie je.
Čo sa týka Joba, ktorý trpel nevinne a chcel vedieť prečo, tak vo finále mu to Boh priamo nevysvetlil. Jeho odpoveď bola v zmysle, že ja som Boh, robím to preto, lebo som Boh a ty človek do toho nevidíš...
Myslím, že takáto odpoveď nebola to, čo Job chcel vedieť.
Problém v živote človeka je zrejmý fakt, že Boh často nedá vedieť, prečo dotyčný trpí a za čo a o to je to potom ťažšie.
Jedným z druhov utrpenia je, že človek trpí nevinne. To je hodne ťaźko pochopiteľné, prečo musí trpieť nevinne a to aj v prípade, že si to neźelá...
Niečo také zostane podĺa vśetkého tajomstvom, ktoré pochopíme až na druhom svete.Podĺa ľudskej spravodlivosti je nespravodlivé, keď niekto trpí nevinne a keď si to neželá.
Podĺa Boha je to inak.
Do tých čias na zostáva veriť, že Boh je spravodlivý.
Ďalší fakt, ktorý treba brať do úvahy je ten, źe Boh sa neriadi ľudskou spravodlivosťou,ale Božou, ktorú nepoznáme a pre obmedzenosť nášho poznania tu ani nepochopíme...
Ľudia často chcú, aby Boh uplatňoval ľudskú spravodlivosť, ale to nie je jeho problém.
Jeden z aspektov Boha, ktorý je ťaźko pochopiť je ten fakt, že Boh sice dopúšťa zlo, dopustí ho v miere, ktorú on uzná, ale necíti sa vobec vinný za zlo, ktoré dopustí a nezabráni mu, hoci by mohol.
Človek, keď može zabrániť zlu a neurobí to, tak má hriech, Boh nie. Aj to je zvláśtnosť Boha, ktorú tu nemoźeme pochopiť.
Boh je proste Boh, ktorý rozhoduje o odmenách a trestoch...
Do Boha človek nevidí a jeho poznanie je len v tej miere, ktoré dostane od neho.