S V A D B A ...B E Z ...N E V E S T Y...-skutočný príbeh

Svadba bez nevesty

Martinka bolo pekné,usmievavé 19 ročné dievča.Pochádzala z dobrej,veriacej rodiny,kde hlavou rodiny bola dominantná mama.Mama všetko rozhodovala,riešila,riadila...vybavovala a upravovala podľa svojich predstáv.Otec bol skromný,pracovitý lešenár a klampiar,robil strechy,zvody,ríny.Kedysi spadol zo strechy a úraz zanechal neblahé stopy na zdraví,že chodil aj pracoval,ale už nevládal dlhšie robiť...Vďaka svojej aktívnej a pracovitej manželke,ktorá s a neho príkladne starala,cvičila s ním, sa ako tak z toho dostal...Mali dcéru Martinu a syna Mira,ktorý bol staríší , už ženatý a mal svoju rodinu.Maťa chodila na strednú školu a ešte študovala.Zoznámila sa so starším chlapcom,25 ročným Ferom,ktorý pracoval ako murár a chodil na zárobky aj do zahraničia,kde slušne zarobil a mal auto,byt a dokázal sa postarať o seba.Bol robotný,vedel urobiť dobre a kvalitne robotu,takže nemal v robote problémy...Ale v tých robotách s murármi sa naučil dať si pivo aj si vypiť.Spoznali sa s Maťou na jednej zábave,spolu tancovali a preskočila medzi nimi iskra.Fero bol urastený,svalnatý,vysoký mládenec, peknej postavy a tváre,tak sa Martinke zapáčil a ona zase jemu.Začali sa stretávať a chodiť spolu.Maťa sa bála povedať o ňom doma,lebo by to mamu rozčúlilo,lebo mala ešte školu dokončiť...učila sa za zdravotnú sestru.Ale nakoniec to prasklo,lebo mamina známa ich spolu videla a všimla si ich prítulnosť,takže nelenila sadla " na metlu" a pristála na dvore doma u Mati...

A hneď zhurta všetko oznámila mame Viere...tá sa prebrala z prekvapenia a povedala,no počkaj Maťa,keď prídeš domov,ja si to s Tebou vybavím...nedokončená škola a frajer...Všetko povedala aj svojmu mužovi,ktorý sa chcel dcéry zastať...ale to nemal,lebo Viera si "podala " aj jeho...Čo ju zastávaš...najprv škola,robota a potom frajer...kričala rozhnevaná mama Viera...To by som si dala,keby som Ťa mala počúvať...zachvíľu decko a potom rozvod...to teda nie...Maťa prišla domov zo školy a mama sa do nej pustila...

Krik sa ozýval a Maťa nemo počúvala mamine nadávky...Už je to vonku...snáď to prežijem...Keď doma skončila "búrka" a mama sa upokojila...povedala...dobre teda...dovedieš ho k nám a ja sa s ním povyprávam...Maťa vždy našla pomoc,útechu a porozumenie u otca,tak šla a pri ňom sa vyplakala...Maťka neboj sa...budeme Ťa mať vždy radi a si našou milovanou dcérou...mama je prudká...aj hnusná niekedy...ale v podstate to myslí dobre...vieš akú má divokú povahu...najprv hromy blesky a až potom rozum...Vieš Maťka, si ešte veľmi mladučká a ten život je ťažký a náročný dnes...chceme len Tvoje šťastie,lebo samé zaľúbenie ešte nestačí aj pre manželstvo...

A tak Maťa pozvala svojho Ferka na návštevu...Fero sa vyobliekal,doniesol peknú kyticu a fľašku,pekne sa nahodil a prišiel...Mama urobila pohostenie,navarila a napiekla a začala si Ferka "oťukávať" čo je zač...Fero musel pekne rozpovedať o svojej rodine,robotách,kamarátov a záľubach...lebo mama ho pozorne vyšetrovala...a potom prišli na rad financie, koľko zarobí a koľko už má našetrené,jeho byt a auto...to mamu uspokojilo...Bol to aj pekný mládenec,ruky ako kováč,mocné,vymakaný robotou,ktorej sa Fero nebál a vedel riadne makať.Keď Fero povedal,že im príde opraviť pivnice,obmuruje cokeľ,dorobí izby na povale...tak mama Viera zmäkla na maslo...aj otcovi sa mládenec pozdával...už mal niečo v rukách,nejaký chleba a mohol by aj slušne uživiť budúcu rodinu...Tak to dopadlo nad očakávanie dobre...Mati sa ani nesnívalo,že to to takto dobre mohlo skončiť...A veru Fero sa činil,prišiel,doviedol si aj dvoch pomocníkov a už makali u nich doma.Mama Viera potom povedala Mati...že veru dobrý chasník ten Ferko vypadá...že teda nebude proti,keď budú spolu chodiť...dokonca pripustila,že by sa aj vziať mohli ešte pred dokončením školy...Maťa skoro odpadla od údivu,lebo to nečakala,že sa Fero tak zapáči...

Aj porobil čo sľúbil,vzal ich na výlet a šiel s nimi aj do kostola,hoci nebol nejaký horlivý...ale základy nejaké mal z rodiny.Tak sa všetko rysovalo dobre...Postupne rodičia si Fera obľúbili,že Maťa len otvárala ústa.Fero bol veselej povahy,rád sa zasmial,zabavil...a tak mama navrhla,čo najskôr milého Ferka polapiť a zviazať chomútom manželským...aby ešte náhodou neuletel...Maťa bola ako vo snách,neverila vlastným očiam...ako Fero si obtočil rodičov...A tak chodieval k ním domov častejšie aj tam ostával...Tak mama určila ...bude svadba...ste mladí...aby ste ešte náhodou nezhrešili pred sobášom...A veru Fero aj chcel hrešiť...ale Maťa sa zasekla...až keď budeme svoji...potom...

No dobre teda sklamane dodal Fero...A tak deň sobáša uzrel svetlo sveta a tak sa začali prípravy na svadbu.Fero mal našetrené, tak aj on sa podieľal na financovaní svadby...bude pekne v kostole...100 hostí a známa slušná reštika,hudba a všetko,čo treba.Fero vozil mamu a Maťu po nákupoch...Všetko šlo dobrým smerom...Maťa bola do Fera naozaj zaľúbená,ale predsa si v sebe nechávala ešte svoj priestor na vlastné úvahy.stále v nej hlodala nejaká pochybnosť,akási bolesť a nevedela prečo...Mama už rozhodla...mladí dostanú poschodie domu,tam si to urobia ako budú chcieť a oni s otcom ostanú bývať dole.Mama Viera už snívala o vnukoch...ako ich bude baviť a akí budú všetci šťastní.Samozrejme sa to nadšenie a radostný chýr rozniesol bleskovo po dedine a ľudia klebetili a závideli...
Veď tá Martina je také "mňao chudé" a také "nič " pomotalo hlavu takému chýrnemu, peknému a bohatému mládencovi...Dnes šikovný murár je kráľ...Veď aj my máme pekné dievky doma...keby sa na nich usmialo také šťastie...susedky falošne mame Viere prikyvovali a chválili...ale v skutočnosti závideli do krvi...Tfí...čo tá Viera dá tomu zaťovi...ešte tam ani nebýva...a už musí prerábať,robiť...to sú teda moresy...klebetili susedky...Maťa už bola u Ferových rodičov...aj sa obe rodiny stretli...vcelku to dobre dopadlo a dohodli sa.Jedna Ferova sesternica ,ale Mati uštipačne utrúsila...len, aby si neoľutovala...Maťa to brala ako škodoradosť...a tak nereagovala...

Rozoslali pozvánky...muzikanti prídu v sobotu-celá kapela,pieklo sa a varilo celý týždeň, 4 kuchárky lietali v kuchyni okolo hrncov,koláče od výmyslu sveta,fajné domáce pálené a vína zohnal Fero...
V piatok poobede šli mladí na spoveď a omšu...aj mnohí z rodiny boli...Fero po omši zaviezol Maťu domov,aby pomáhala mame a on,že ide s kamarátmi ešte do krčmy zapiť slobodu...Mati sa to nevidelo,ale nemala čas nad rozmýšľaním...tak doma s mamou a tetkami chystala ostošesť...ráno sa to malo odviezť do reštaurácie a pripraviť stoly a ozdobu sály...Fero sa z tej rozlúčky akosi nevracal...Mati sa to nezdalo,tak si popvedala,že ide za ním...už je 9 hodín večer...bratanec ju zaviezol do krčmy a Maťa vošla dnu...smradu a dymu ako po súdnom dni,,,ledva videla..plno ožratých chlapov,niektorí popíjali,iní spadli už pod stôl,alebo spali na stoloch...Maťa toto nenávidela...na opilcoch bola veľmi alergická...konečne sa predrala až k stolu,kde sedela jej láska...opitý Fero...okolo neho 6 riadne ožratých chlapov,asi z jeho partie murárov...Maťa zaklikala očami...dobre vidí?je to jej drahý Ferko...a v tomto stave?červený ako tuš,z úst mu tiekli sliny...oprskaný od piva,aj pozvracaný po košeli...no hrôza...

Maťa myslela,že zamdlie...a to šiel z kostola a už sa takto doriadil...Fero poď domov !!! Ťahala ho za košeľu...Matinkaaa mooooja...dám Ti veľkú pusu...ako Ťa len mám rád...zakoktal opitý Fero.Maťa ho nikdy takéhoto nevidela...skoro zamdlela,neverila,že je to on...takto pod obraz boží ožratý...Nejaký jeho kamarát zabrblal...to je tá Tvoja kúzelná hubička...nejaká nóbl pani...to si si nevedel vybrať čosi schopnejšie a nie toto uplakané úbožiatko...ale riadnu babu...a to ešte nevie,ako sa vieš opiť,ožrať do nemoty...to teda táto tenká citlivka asi nebude potešená...dobre si to hral....a teraz už nemusíš..už ju máš skasírovanú v svojej kapsi...brblal ďalej opitý kamarát a ostatní čosi vykrikovali...ale nebolo ich bľabotu rozumieť...

Fero vidíš...už ti rozkazuje toto vystrašené tintítko...budeš pod dobrú papuču...Zavri tú hubu...lebo ti ju rozbijem na kašu...vykríkol Fero...Maťa ho stále ťahala ..poď domov...Fero...ale Fero sa nepohol...Tá ,Tvoja prihlúpa krava ešte nevie...ako sa vieš ožrať aj pobiť Fero...reval ďaľší ožratý ...

Maťa utekala z krčmy celá zhrozená...bratanec ju zaviezol domov...mama spoza stolov s koláčmi kričala...prepánajána,kde ste ...treba mi pomáhať...a Fero je kde?Maťa letela do svojej izby,zamkla sa a v perinách plakala,že ani nevnímala svet.Všetko sa jej za jeden okamih zosypalo a z veľkej lásky ostalo len spálenisko a dym.Niečo sa nej zlomilo...dávala si do súvisu niektoré divné narážky od ľudí,ktoré predtým ignorovala...všetky smerovali k hroznej skutočnosti,že Fero je alkoholik a ona to nevedela a doteraz to úspešne kryl.Vedel makať...ale sa aj spiť do nemoty,aj sa pobiť s chlapmi...Martine lietal celý svet v hlave hore nohami...až teraz pochopila,že Fero jej mnoho tajil...preto nesmela prísť k nemu do roboty a na ubytovňu...Čo teraz...asi sa zbláznim...ako som ho mala rada...sa mi úplne zhnusil...smrdel dymom,z úst sa valil smrad celého liehovaru...videla chlapov ožratých aj povracaných a pomočených ležiacich opitých za stolami aj pod nimi...Vrhla sa na kolená pred obraz Krista na stene a modlila sa vzlykajúc...Bože láskavý, čo mám teraz robiť...aký život ma to čaká...

Hlavu jej šlo utrhnúť,celá sa triasla...ešte sa všetko dá stopnúť...hoci je to už takmer nereálne...A tak sa jej v hlave zrodil odvážný,ohromujúci plán...ona nebude na svadbe...Je rozhodnutá...ani nevnímala buchot na dvere a krik mamy...otvor,čo sa zamykáš,si sa zbláznila...volala mama...Tak pomaly otvorila...mama vrazila do izby ako Halleyova kométa a rozčúlene kričala...toľko roboty...ani spať nepôjdeme a Ty velebná,milostivá nóbl slečna sa zamkneš,ujdeš si a mne necháš všetko na krky...Mama prestaň...musím Ti niečo povedať...

Nebudem sa vydávať,svadbu stornuješ !!!...povieš,že som odpadla a museli ma odviezť do nemocnice a odtiaľ inde...Ja sa zbalím a o polnoci ide vlak do Prahy...ujdem ku tete Anne...otcovej sestre...ona je dobrý a chápavý človek...tam nejaký čas budem kým sa to tu ukľudní...Ferovi napíšem list a dáš mu ho potom....
Mama Viera zletela do perín a s otvorenými ústami počúvala rozhodnutie Maťky,oči mala vytreštené,rukami zalamovala a ťažko dýchala...Ozelenela,zbledla...až sa Maťa bála,že to mama neprežije...Konečne sa mame vrátila reč...Ty nemáš všetkých doma,pohromade...rušiť svadbu? Ty si sa úplne zošalela...nie si opitá aj Ty,,,? Napečené,navarené do konca sveta...krabice koláčov...a zajtra...prídu muzikanti...a farár bude čakať v kostole...príde vyše sto hostí zo všetkých strán...húf zvedavých susediek z celej dediny...sobáš na úrade ...predtým v kostole...spevácky zbor na choruse...A Ty mi povieš toto...Prečo to robíš? Čo je Fero ľudožrút,či zabil 50 bab,či znásilnil celú vládu...vykradol banku...??? Mama... Fero je alkoholik...dnes večer som to videla na vlastné oči...A ja s alkoholikom nebudem žiť celý život...svoj život som nevyhrala v lotérii,aby som si ho takto zničila...chápeš ...rodina...deti...akého by to mali otca...a potom rozvod...ak prídem o nervy...to chceš...?Fero pije v robotách...a tu to kryl a maskoval...a úplne úspešne,že ja som cez tú veľkú lásku nič nevidela a ani nechcela vidieť...lebo som ho milovala...ja trúba hlúpa,že som si to bližšie nepreverila...

Ó, svätá prostota, prehovorila mama,sčervenená ako rak...Čo keď si vypije...kde nájdeš chlapa po robotách,ktorý si nevypije...musí ísť do krčmy s chlapmi,robí s nimi a žije tam...Ale obloží Ťa zlatom,peniazmi...Ty trdlo jedno...budeš sa mať dobre...krásne oblečená,opraví a aj postaví nádherný dom...nebudeš pri ňom musieť hrdlačiť ako ja...otec bol chorý,všetko som ťahala a drela ja...robota,doma,deti,brigády...Ty si ešte nezažila biedu a drinu...a on Ťa od nej ochráni.Nie je zlý chlap,má Ťa rád...nepodvádza Ťa...Nevlečie so sebou hrbu mileniek...ako mnohí iní...Spamätaj sa dievča...Načo by Ti bol aj krásny anjel z neba,keď by Ťa nedokázal uživiť a zaistiť rodine slušnú existenciu?Ty nevieš čo je vstávanie ráno o 3 hodinách a drina do polnoci...Spamätaj sa...budete tu bývať a ja na všetko dohliadnem...on je mladý,prudký teraz...ale skrotne a Ty si zvykneš...

Nezvyknem kričala plačúca Maťa...ujdem z postele,keď sa na mňa vrhne a z neho vyrazí smrad vodky a piva,keď bude spotený a mrdieť a sprosto vraviť,opitý...možno iná by to zniesla...ale ja teda nie...rozhodne dodala Maťa...Láska nie je len hmotné...ale aj duchovné- blízkosť duší...Ty s otcom sa máte radi...aj ste spolu mnohé prežili...otec mal vážny úraz,keď spadol zo strechy,nevedeli sme či to prežije a spolu ste to dokázali...lebo sa vnútorne máte radi...Koľké modlitby a obety sme všetci prinášali k Bohu za jeho uzdravenie...už si zabudla? Mame Viere vyleteli slzy...všetko bola svätá pravda...Nezabudla...len chcem,aby si sa mala dobre v živote...A tom sa mama teraz rozhodujem...Mama teraz si rob svoje...ja sa zbalím a ešte nepíšem Ferovi list...dáš mu ho zajtra prečítať, keď bude triezvy...

Mama zalomila rukami a pomaly šla dole ku krabiciam s koláčmi.Maťa rýchlo napísala list pre Fera,nahádzala do kufra nejaké veci, rozlúčila sa s uplakanou mamou a zdeseným otcom...mama neboj sa, prežiješ to..potom sa ozvem a zavolala z mesta Taxi ,ktorý ju zaviezol na želez.stanicu a nasadla na nočný vlak do Prahy...

Ráno tie katastrofy začali,hotový súdny deň...mama Viera stále dookola všetkým mlela...Maťa večer odpadla..je to niečo vážnejšie odviezli ju do inej nemocnice...svadba sa musí zrušiť...čo si vypočula všetkého...asi je už tehotná...mleli hostia...a tvárila sa tak velebne ako svätica...no teda...muzikanti prišli o kšeft...hostia naznášali dary a niesli si ich nazad...farár nemohol uveriť,čo sa stalo...to ešte nezažil svadbu,bez nevesty...Viera už ani nevnímala,že to mlela skoro celý deň..

Fero došiel pred obedom vyparádený a mama Viera mu smutná podala list od Mate....Fero zbledol ako stena...skoro ho museli kriesiť...potom prudko vstal...povedal nejakému kamarátovi, aby ho odviezol a nasadol do auta a zmizol... Mama Viera sa v duchu modlila,aby jej Boh dal silu to uniesť...a vydržať...konečne sa to všetko rozišlo,vyčistil vzduch...celá dedina bola hore nohami...svadobčania chceli ísť za nevestou do nemocnice...ale mama vyhlásila,že Maťa v nemocnici potrebuje absolútny kľud...tak aspoň zažehnala to najhoršie...Čo s toľkým jedlom a koláčmi...nabalila krabice svadobčanom domov aj jedlo ...rozdala,aby sa to neskazilo...Večer sedeli s otcom zničení...ale ako tak spokojní,že je to už preč...Maťa volala z Prahy...že došla v poriadku a je u tety...tete všetko vysvetlila a našla si tam brigádu,aby na nejaký čas zmizla z očí doma...
Dokončila školu diaľkovo a našla si robotu a prenajala byt...vrátila sa z Prahy...Za dva roky si našla známosť...dobrého chlapca,nealkoholika a vydala sa...a ich manželstvo bolo šťastné aj keď skromné,bez veľkých financií...O Ferovi nebolo vedieť,odišiel kdesi do Nemecka na roboty a tam aj ostal...Alkoholu ostal verný...A tak Martina po rokoch pochopila,že urobila správne...hoci to stálo všetko na hlave...A spoznala,že človek si je sám strojcom osudu a život a alkoholikom je veľmi ťažký a len málokedy speje k dobrému...a veľa žien trpí,lebo si mysleli,že ich muž alkohol zanechá a napraví sa...ale to je ozaj len "biela vrana",lebo ostávajú rozbité rodiny,trpiace deti s ich zničenými matkami pri živote s alkoholikom...
A to je už koniec príbehu spred rokov...o svadbe bez nevesty...