VSTUPUJETE DO TAJOMSTVA
Prvé slová svätej omše nie sú len pozdravom, ako pri akomkoľvek bežnom stretnutí.
Kňaz a ľud začínajú slovami:
„V mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého.“
A my robíme znak kríža.
Prečo?
Pretože svätá omša nie je len stretnutím kresťanov. Vstupujeme do Kristovho tajomstva.
Znak kríža nás okamžite stavia do blízkosti srdca našej viery: Najsvätejšej Trojice a spásonosného kríža Ježiša Krista.
Keď robíte znak kríža, vyznávate, že patríte Otcovi, ktorý vás stvoril, Synovi, ktorý vás vykúpil, a Duchu Svätému, ktorý vás posväcuje.
Je v tom však niečo ešte hlbšie.
Svätá omša sviatostne sprítomňuje Kristovo veľkonočné tajomstvo – jeho umučenie, smrť, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie. Kríž preto nie je len ozdobou na začiatku omše. Hovorí nám, s Kým sa ideme stretnúť.
Neprichádzate len preto, aby ste si vypočuli kázeň.
Neprichádzate len preto, aby ste spievali krásne piesne.
Neprichádzate len preto, aby ste sa stretli s inými katolíkmi.
Prichádzate, aby ste sa zapojili do uctievania Boha a stretli sa s Kristom v posvätných tajomstvách.
Preto sa svätá omša začína tým, že si na telách robíme znak kríža.
Je to, akoby nám Cirkev pripomínala:
„Zastav sa. Zanechaj za sebou rozptýlenia sveta. Teraz vstupuješ do niečoho svätého.“
A všimnite si niečo krásne: znak kríža nerobíme len perami. Robíme ho celým telom.
Ruka sa pohybuje od čela k hrudi a od pleca k plecu, pričom celou svojou bytosťou vyznávame, že veríme v Otca, Syna i Ducha Svätého.
Svätá omša sa začala.
Tajomstvo je pred nami.
Keď teda nabudúce prídete na svätú omšu a budete počuť:
„V mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého,“
nerobte znak kríža mechanicky.
Zastav sa.
Urob to vedome.
Pamätaj, do Koho prítomnosti si vstúpil.
Vstupuješ do Kristovho tajomstva.
„Veď kde sú dvaja, alebo traja, zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ — Mt 18, 20Zdroj: Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1085, 1097; Všeobecné smernice Rímskeho misála, 50.