Spytovanie svedomia
* O pravej ľútosti
* O úzkostlivom svedomí - ŠKRUPULE
A čo bude, bratia, s nami – s nami, ktorí sme možno spáchali viac hriechov, ako máme vlasov na hlave, a predsa nechcem za ne ľutovať, robiť pokánie, aj napriek tomu, že svätí – vynahrádzali drobné chyby – kvílením a plačom napĺňali skaly a púšte?
Istý zlodej, menom Jonatas, keď utekal pred ľudskou spravodlivosťou, schoval sa do stĺpa, kde robil pokánie. Svätý Simeon Stylita
(Neveriaci bude sv. Simeona Stylitu považovať za blázna a stĺp, na ktorom strávil sv. Simeon Stylita drvivú časť svojho života. Sv. Simeon začal žiť osamote ako pustovník v okolitých kopcoch. V divých horách si postavil chatrč, kde trávil v umŕtvovaní, pôste a modlitbe svoje dni. Každoročne počas Veľkého pôstu 40 dní nič nejedol a pil len toľko vody, aby nezahynul. Po troch rokoch života v lesoch sa sv. Simeon stal známym v celom okolí, takže jeho pustovňu začali navštevovať stovky pútnikov. Sv. Simeon Stylita upravil aj svoju pustovňu, z ktorej strhol strechu, príbytok si postavil na kamennom podstavci, aby sa čo najviac priblížil k Nebesiam.
Po niekoľkých mesiacoch sa výška jeho pustovníckeho príbytku ustálila na úrovni približne 20 metrov (dnes cca 6 poschodový dom). Jeho pustovňa bola veľmi malá, nebolo v nej možné ležať, len stáť kľačať či sedieť. Ako už bolo povedané, strechu pustovňa nemala a jedlo (teraz už výlučne len zelenina a chlieb) dávali sv. Simeonovi Stylitovi do košíka, ktorý raz za čas spustil na povraze k ľuďom, ktorí sa modlili pri základoch jeho stĺpa. Vo väčšine prípadov k sv. Šimonovi Stylitovi po rebríku vystupoval len kňaz, ktorý dával sv. Šimonovi Stylitovi sväté prijímanie.
Ruiny sýrskeho kostola Qalʿat Simʿan, ktorý stál na mieste pôsobenia sv. Simeona Stylitu
Na stĺpe prežil sv. Šimon Stylita 37 rokov svojho života. Bol pritom odetý do odevu z ovčej kože, bez ohľadu na to, či bolo leto, alebo treskúca zima.) Svätý Simeon Stylita
Nazdával sa, že vzhľadom na tohto svätca Simeona Stylitu, tu ho ľudia nebudú prenasledovať. A skutočne sa tak stalo. Následkom modlitieb Šimona Stilitu Jonatas pocítil takú ľútosť za svoje hriechy, že plakal nad nimi osem dní. Po uplynutí tohto času prosil svätca, aby mu dovolil odísť.
Ale Šimon s tým nesúhlasil – bál sa, že zlodej sa vráti k starým hriechom. Jonatas mu však povedal, že myslí na návrat do neba a povedal: „Ježiš Kristus mi odpustil hriechy. Dnes som Ho videl“.
„Synu – odpovedal svätý – do neba ti dovoľujem odísť, aby si tam naveky ospevoval milosrdenstvo Božie“. A v tej chvíli kajúcnik zomrel, a Ježiš prijal jeho dušu do nebeského kráľovstva. Aká pekná a cenná je taká smrť – smrť, ktorá sa rodí z ľútosti, že sme urazili nekonečne dobrého Stvoriteľa !
Usilujme sa, drahí, podľa vzoru svätých, vzbudiť si ľútosť, pričom rozjímajme o troch zastaveniach.
[ Prvé z nich je peklo ] v ktorom kvília odsúdení, pričom sa navzájom požierajú a vrhajú z úst plamene ohňa. Keď si to istý nábožný biskup pripomínal, krv mu tuhla v žilách zo zdesenia a vyzeral ako mŕtvy. Odtiaľ sa myšlienkami preniesol do neba
[ to je druhé zastavenie ] – kde sa pozeral na tróny, na ktorých sedeli vyvolení. Pokánie a bolesti, ktoré títo svätí trpeli za života, pričom to obetovali za malé hriechy, naplnili tohto svätého človeka takým hlbokým smútkom, že sa nemohol zdržať plaču. Nakoniec
[ v treťom zastavení ] sa preniesol v mysli na Kalváriu a pozeral sa na Ježiša Krista, ktorý tam zomieral za hriešnikov. Pri tomto pohľade každú chvíľku opakoval: „Ako aj môžem ešte žiť, keď pozerám na ukrižovaného Spasiteľa za moje hriechy“.
Opravdivá ľútosť sa musí spájať so silným predsavzatím polepšiť sa. Dôkazom takého silného rozhodnutia bude predovšetkým základná zmena života.
Podľa svätého Jána Zlatoústeho
Boh nenechal zostúpiť anjelov z nebies, aby z nich urobil učiteľov ľudí, A tak kňazi, hoci ešte bývajú a pôsobia na zemi, majú vo svojich rukách riadenie našich nebeských záležitostí a takú moc, ktorá nebola daná ani nebeským mocnostiam.
Loď nášho života je často zmietaná, bratia. Ponáhľajme sa preto zachrániť ju skôr, ako sa potopí. Lebo ako na mori, keď prichádza búrka a vlny sa dvíhajú zo všetkých strán, loď sa potápa, rovnako aj naša duša... Rýchlo sa potápa, ak nemá niekoho, kto by jej dal pomocnú ruku!
Boh nenechal zostúpiť anjelov z nebies, aby z nich urobil učiteľov ľudí, pretože oni by nás nemilosrdne napomínali, lebo sú podľa prirodzenosti vyšší a nepoznajú ľudské slabosti... Boh nám dal smrteľných ľudí za kňazov a učiteľov, aby chápali naše slabosti.
A tak kňazi, hoci ešte bývajú a pôsobia na zemi, majú vo svojich rukách riadenie našich nebeských záležitostí a takú moc, ktorá nebola daná ani nebeským mocnostiam. Lebo Boh nikdy nepovedal anjelom: „Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi."
Treba si spomenúť, kedy som bol naposledy na dobrej a platnej spovedi. Dobrá a platná spoveď je vtedy, ak ľútosť, predsavzatie, vyznanie bolo dobré a úprimné, a tiež keď som splnil a vykonal skutokpokánia, ktorý mi určil kňaz.
Ak mám vážnu pochybnosť alebo viem, že som sa zle vyspovedal
(napr. som vedome zamlčal nejaký smrteľný ťažký hriech
treba obnoviť sv. spoveď, ak to bolo častejšie a dlhodobo tak vtedy je treba urobiť generálnu spoveď ! Veľkosť spáchaného hriechu - Najťažší je hriech, ktorý je spáchaný zo zlomyseľnosti a z uváženej voľby zla.
Pri spytovaní svedomia si môžem pomôcť spovedným zrkadlom a Božími a cirkevnými prikázaniami. Svedomie sa dá spytovať aj tak, že si prejdem život od poslednej spovede. Zistené hriechy si zapamätám.
Treba vyznať každý smrteľný hriech a tiež okolnosti
Zvlášť si treba pamätať každý smrteľný hriech osobitne a tiež okolnosti tohto hriechu, ktoré treba vyznať
1. Kedy bola moja posledná spoveď
2. Koľko krát som zhrešil - počet hriechov
3. Či som hrešil sám alebo z niekym
4. Či som nenávádzal na hriech niekoho - slovom, skutkom, alebo mlčaním pri hriechu - Kryl som ťažké chyby iných bez pádneho dôvodu? Pokúsil som sa o napravenie škody akoukoľvek formou tým, že som napr. hovoril dobre o príslušných osobách?
6. Ohováral som iných, hovoril som o nich nepravdu ? Napravil som škodu, príp. som ochotný to urobiť?
7. Zúčastnil som sa každú nedeľu na sv. omší a prikázané sviatky ? ATĎ.
Ľútosť nad hriechmi
Spomedzi úkonov kajúcnika je ľútosť na prvom mieste. Je to bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť. (KKC 1451; RR OP 6)
Ak ľútosť pochádza z lásky k Bohu – nazýva sa dokonalá ľútosť – takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy; odpúšťa aj smrteľné hriechy ak mám predsavzatie ich vyznať pri spovedi hneď ako to bude možné. (KKC 1452)
Sv. spoveď je dôležitá !
Nedokonalá ľútosť je ľútosť zo strachu pred trestom za hriech – takáto ľútosť neodpúšťa smrteľné hriechy, ale iba pripravuje na odpustenie pri spovedi. (KKC - katechizmus katolíckej cirkvi 1453)
Predsavzatie viac nehrešiť
je pevné rozhodnutie chrániť sa každého hriechu a aj príležitosti k hriechu. Predsavzatie viac nehrešiť.
Vyznanie hriechov
Hriechy sa vyznávajú pred kňazom, ktorý zastupuje Boha a Cirkev.
Pri spovedi je nutné vyznať všetky smrteľné hriechy, ktorých si je človek vedomí po dôkladnom spytovaní svedomia. (KKC 1456)
Zadosťučinenie za hriechy
Skutok pokánia (kajúcnosti) -zadosťučinenie
Kde niet zadosťučinenia, niet odpustenia.
Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale nie nezriadenosti, ktoré hriech spôsobil. Hriešnik musí urobiť niečo viac, aby odčinil svoje hriechy: musí primeraným spôsobom „zadosťučiniť“ za svoje hriechy alebo ich odpykať. Voláme to pokánie.
Svedomie je Boží zákon, ktorý Boh vpísal do srdca každého človeka.
Skutok pokánia má byť primeraný závažnosti spáchaných hriechov.
Môže to byť: modlitba, milodar, skutky milosrdenstva, služba blížnemu, dobrovoľné odriekania, obety a najmä trpezlivé prijímanie kríža (KKC 1459-1460) [1]
Kto ohovára aj ten kto ohováranie pocúva majú v sebe diabla. Jeden ho má na jazyku a druhý na svojom uchu ! Sv. František Salezský.
Sv. Ján M. Vienney hovorí : Z ohovárania sa nestačí vyspovedať – treba ešte napraviť spôsobené zlo,inák spoveď bude naplatná. Tak ako zlodej nedostane odpustenie, dokiaľ nevráti cudziu vec – ak je v stave to urobiť – tak isto i ľudia, ktorí ohovárali iných, musia napraviť krivdy, ktoré spôsobili.
Kto sa dopustil osočovania, ten ho musí odvolať pred tými osobami, ktoré ho počuli. Treba to urobiť, hoci nás budú považovať za podvodníkov a klamárov, hoci by nám to bolo veľmi ťažké. Vidíme, že sa toľko ľudí na svete oddáva ohováraniu a očierňovaniu iných, a málokto sa snaží napraviť toto zlo. A preto mnohí pôjdu do zatratenia !
Zdravé svedomie neprestajne vyzýva milovať a konať dobré a chrániť sa zlého. Choré svedomie prestalo byť spoľahlivým usmerňovateľom mravného konania.
Svätý Ján Mária Vianney - Ku komu hovorím v tejto chvíli ?Či hovorí k zatvrdnutému hriešnikovi, ktorý už dávno nechodí na spoveď? To by bolo nanič. To by znamenalo toľko, ako polievať skalu vodou – vodou, ktorá predsa nezmäkčí kameň. Alebo hovorím ku kresťanovi, ktorý zhora pozerá na misiu, na duchovné obnovy, na oslavy, na náuky svojho pastiera?
To by tiež bolo zbytočné – srdce bezbožníka by sa nerozohrialo, tak ako sa nezohreje voda, keď do nej hodíš kus ľadu. Nebola by veľmi užitočná moja náuka tým, ktorí skutočne chodia na veľkonočnú spoveď, ale každým rokom majú na svedomí viac hriechov
Kedysi pravdepodobne budú obeťami Božieho hnevu a strávia ich večné plamene. Prirovnal by som ich k tým zločincom, ktorí sú už predurčení na zatratenie, chcú ešte v posledných chvíľach naslepo užívať života.
Nie, na nich sa neobraciam, lebo to sú slepci, ktorí nevidia, čo a ako robia
Keď je to tak, tak ku komu hovorím? Kde mám hľadať jasnú ľútosť? Koho mám o ňu prosiť? Viem, Pane, kde je jej prameň! Ona pochádza z neba, Ty sám ju udeľuješ.
Ó, Bože, udeľ mi túto ľútosť, ktorá trhá a zožiera srdce, ktorá odzbrojuje Tvoju spravodlivosť a premieňa nešťastnú večnosť na šťastie bez konca. Neodmietaj nám, Pane, túto ľútosť, ktorá odhaľuje pekelné podvody a strháva všetky osídla diabla. Pekná čnosť – ty ihneď navraciaš stratené priateľstvo Boha; ty si taká nutná, a predsa taká zriedkavá! Bez teba niet odpustenia a neba; bez teba sú nanič kajúce skutky, milosrdenstvo a almužna !
ona je? Je to bolesť duše a vedomá ošklivosť k spáchaným hriechom; ošklivosť, ktorú sprevádza silne predsavzatie, aby sme sa k tým hriechom nikdy viac nevrátili.
Ona je nevyhnutne potrebná k získaniu odpustenia. Keby sme počas choroby stratili reč – nemali by sme povinnosť vyznať hriechy; keby nás náhle prekvapila smrť – boli by sme oslobodení od zadosťučinenia a vykonania uloženej pokuty, prinajmenšom v tomto živote. Bez ľútosti by sme sa však nemohli zaobísť – bez nej by sme nedosiahli odpustenie hriechov.
Vlastne kvôli nedostatku úprimnej ľútosti sa ľudia tak často dopúšťajú svätokrádežných spovedí a prijímaní. Bohužiaľ, ľudia tomu nevenujú pozornosť. Keď niekto zatají hriech pri spovedi, tak sa bojí, je zdesený, nenachádza pokoja, dokiaľ neodstráni zo srdca túto zvrátenosť. A nedostatku ľútosti – naopak – malo kto venuje pozornosť.
Táto vnútorná ľútosť, čiže bolesť musí mať štyri vlastnosti. Svätý Ján Mária Vianney
O jednom sne, ktorý som mala o sv. Terezke Ježiš
kovej
150 + Chcem napísať o jednom sne, ktorý som mala o sv. Terezke Ježiš
kovej.
Bola som ešte novicka a mala som isté ťažkosti, s ktorými som si
nevedela poradiť. Boli to ťažkosti vnútorné, ale boli spojené s vonkajší
mi. Vykonala som si veľa novén k rôznym svätým, avšak situácia sa stá
vala čoraz ťažšou. Moje utrpenie bolo preto také veľké, že už som neve
dela, ako ďalej žiť. Odrazu mi prišlo na um, aby som sa modlila k sv.
Terezke Ježiškovej. Začala som novénu k tejto svätej, lebo ešte pred vstú
pením do kláštora som prechovávala voči nej veľkú úctu. Teraz som
v nej trochu poľavila. V týchto ťažkostiach som sa opäť so všetkou hor
livosťou začala modliť. Na piaty deň novény sa mi prisnila sv. Terezka,
ale akoby bola ešte na zemi. Ukryla predo mnou skutočnosť, že je svä
tá. Začala ma utešovať, aby som sa pre túto vec tak netrápila, ale viacej
dôverovala Bohu. Povedala mi, že aj ona veľa trpela. Ja som jej veľmi
nechcela veriť, že veľa trpela, a hovorila som jej, že sa mi zdá, že ona
vôbec netrpí. Ale sv. Terezka ma presviedčala, že trpela veľa. Povedala
mi: „Sestra, uvidíš, že na tretí deň túto vec vyriešiš najlepšie, ako sa dá."
Keď som jej nechcela veľmi veriť, vtedy mi dala poznať, že je svätá. V tej
chvíli moju dušu naplnila radosť a hovorím jej: „Ty si svätá." A ona mi
hovorí: „Áno, som svätá. Ver, že tú záležitosť na tretí deň vyriešiš." Pove
dala som jej: „Svätá Terezka, povedz mi, budem v nebi?" Odpovedala,
že budem v nebi. „A budem svätá?" Odpovedala mi, že budem svätá.
„Ale, Terezka, budem taká svätá ako Ty, na oltároch?" A ona mi odpo
vedala: „Áno, budeš svätá ako ja, ale musíš dôverovať Pánu Ježišovi."
Opýtala som sa jej, či otec a matka budú v nebi, či (nedokončené). Odpo
vedala: „Budú." A potom som sa opýtala: „Moje sestry a bratia budú
v nebi?" Povedala mi, aby som sa za nich veľa modlila a nedala mi istú
odpoveď. Pochopila som, že potrebujú veľa modlitieb.