Ježíš po svém Zmrtvýchvstání poučuje apoštoly. Řeč o budoucích kněžích.
Maria Valtorta, Evanjelium, ako mi bolo odhalené, 10.díl,str.258
,,Nesmiete sa znepokojovať, priatelia, keď sa vám zjavím. Som stále váš Učiteľ, ktorý sa s vami delil o pokrm i spánok a ktorý si vás vyvolil, pretože vás miloval. I teraz vás milujem. Vy ste boli so mnou v zkúškach... Budete so mnou aj v sláve. Neskláňajte hlavy. V nedeľu večer, keď som k vám prišiel prvýkrát po svojom vzkriesení, vlial som vám Ducha Svätého... Aj tebe, ktorý si nebol prítomný, nech príde Duch... Neviete, že vliatie Ducha je ako krst ohňom, pretože Duch je Láska a láska odstraňuje hriechy? Teda váš hriech, že ste utiekli, keď som umieral, je vám odpustený."
Ako to hovorí, pobozká na hlavu Jána, ktorý neutiekol, a Ján roní slzy radosti.
,,Dal som vám moc odpúšťať hriechy. No nedá sa dať to, čo sa nevlastní. Musíte mať preto istotu, že ja túto moc vlastním dokonale a používam ju skrze vás, ktorí musíte byť čistí v najvyššej možnej miere, aby ste očisťovali tých, ktorí k vám prídu poškvrnení hriechom. Ako by mohol niekto súdiť a očisťovať, keby si sám zasluhoval odsúdenie a sám nebol čistý? Ako by niekto mohol súdiť druhého, keby mal brvná vo svojom oku a pekelnú ťarchu vo svojom srdci? Ako by mohol povedať: ,Ja ťa rozhrešujem v mene Boha,' keby pre svoje hriechy nemal Boha pri sebe?
Priatelia, myslite na svoju kňazskú dôstojnosť.
Prv som bol ja medzi ľuďmi, aby som súdil a odpúšťal. Teraz odchádzam k Otcovi. Vraciam sa do svojho kráľovstva. Nebola mi odňatá moc súdenia. Naopak, je celkom v mojich rukách, pretože Otec mi ju zveril. Ale hrozného súdenia. Pretože nadíde čas, keď človek už nebude môcť dosiahnuť odpustenie rokmi odčiňovania na zemi. Každý človek príde ku mne so svojím duchom, keď po fyzickej smrti opustí svoje telo ako neužitočnú telesnú schránku. A ja ho budem súdiť prvýkrát. Potom sa ľudstvo opäť zaodeje do svojho tela, ktoré vezme na seba na nebeský príkaz, aby bolo rozdelené na dve časti. Baránky s Pastierom a divoké capy s ich Mučiteľom. Ale koľko ľudí by zostalo so svojím Pastierom, keby po umytí krstom už nemali nikoho, kto by im v mojom mene odpúšťal?
A preto ustanovujem kňazov. Aby som zachránil zachránených mojou krvou. Moja krv zachraňuje. No ľudia naďalej budú padať do smrti. Znova upadať do smrti. Treba, aby ten, kto má na to moc, ich ustavične umýval v mojej krvi, sedemdesiat a sedemdesiat krát sedem, aby sa nestali korisťou smrti. Budete to robiť vy a vaši nástupcovia. Preto vás zbavujem všetkých vašich hriechov. Pretože potrebujete vidieť, a hriech oslepuje, lebo zbavuje ducha Svetla, ktorým je Boh. Pretože potrebujete chápať, a hriech ohlupuje, lebo zbavuje ducha Inteligencie, ktorou je Boh. Pretože ste poverení službou očisťovať, a hriech znečisťuje, lebo odníma duchu Čistotu, ktorou je Boh.
Aká to veľká služba súdiť a rozhrešovať v mojom mene!
Keď sa bude skrze vás konsekrovať chlieb a víno a urobíte z neho moje telo a moju krv, budete konať veľkú, nadprirodzene veľkú a vznešenú vec. Aby ste ju uskutočňovali dôstojne, budete musieť byť čistí, pretože sa budete dotýkať toho, ktorý je Čistý, a budete sa živiť telom Boha. Musíte mať čisté srdce, myseľ, údy a jazyk, pretože srdcom budete musieť milovať Eucharistiu, a k tejto nebeskej láske sa nesmú primiešavať svetské lásky, lebo to by bolo znesvätenie. Čistú myseľ, pretože budete musieť veriť a chápať toto tajomstvo lásky, a nečistá myseľ zabíja vieru a intelekt. Zostane svetská múdrosť, no Božia múdrosť vo vás zahynie. Budete musieť mať čisté údy, pretože do vášho lona zostúpi Slovo, tak ako dielom Lásky zostúpilo do lona Márie.
Máte žijúci príklad, aké musí byť lono, ktoré prijíma Slovo stávajúce sa Telom. Príkladom je Žena bez dedičného hriechu a osobného hriechu, ktorá ma priniesla. Pozorujte, ako je čistý vrchol Hermonu ešte zahalený do závoja zimného snehu. Z Olivovej hory vyzerá ako kytica ľalií bez lístia alebo ako morská pena, ktorá sa dvíha ako obeta k ďaľšej bielobe oblakov, hnaných aprílovým vetrom po modrých poliach oblohy. Pozorujte ľaliu, ktorá teraz otvára ústa svojej korunky k voňavému úsmevu. A predsa, jedna i druhá čistota sú menej žiarivé, než čistota materského lona, ktoré ma nosilo. Prach priviaty vetrami padol na sneh hôr a na hodváb kvetu. Ľudské oko ho nevníma, taký je ľahučký. Ale je tam a poškvrňuje jagavú belosť. Ba ešte viac, pozrite sa na najčistejšiu perlu vytrhnutú z mora z rodnej lastúry, aby ozdobila kráľovské žezlo. Je dokonalá vo svojom celistvom trblete, ktorá nepozná znesväcujúci kontakt nijakého tela a utvárala sa v dutine ustrice perlorodky, izolovaná v zafírovej vode morských hlbín. A predsa je menej čistá než lono, ktoré ma nosilo. V jej strede je zrnko piesku, maličké teliesko, ale vždy pozemské. V tej, korá je morskou Perlou, neexistuje zrniečko hriechu ani náklonnosť k hriechu. Perla zrodená v oceáne Trojice, aby priniesla na zem druhú božskú Osobu, je celistvá okolo svojho pevného bodu, ktorý nie je semenom pozemskej žiadostivosti, ale iskrou večné Lásky. Iskrou, ktorá keď v nej našla odpoveď, splodila vírenie božského Meteoritu, ktorý teraz volá a priťahuje k sebe Božie deti: ja, Kristus, Hviezda ranná.
Túto neporušenú Čistotu vám dávam za príklad.
Ale keď si potom ponoríte - ako vinohradníci do kade - ruky do mora mojej krvi, a budete z nej čerpať, aby ste očisťovali zašpinené rúcha úbožiakov, čo zhrešili, okrem toho, že budete čistí, buďte i dokonalí, aby ste sa nepoškvrnili hriechom, dokonca viacerými hriechmi tým, že by ste rozlievali a dotýkali sa krvi Boha znesväcujúcim spôsobom, a to pre nedostatok lásky a spravodlivosti, tak, že by ste ju odopierali alebo ju dávali s prísnosťou, ktorá nie je Kristova. Kristova, ktorý bol dobrý k zlým, aby ich pritiahol k svojmu srdcu, a trikrát dobrý k slabým, aby ich povzbudil k dôvere. Takže nepoužívajte tuto prísnosť trikrát nehodne, pretože by bola trikrát proti mojej vôli, môjmu učeniu a proti spravodlivosti. Ako môže byť pastier prísny k baránkom, keď sám je modlou?
Ó, moji milovaní priatelia, ktorých posielam na cesty sveta, aby pokračovali v diele, ktoré som začal, a v ktorom sa bude pokračovať do konca vekov, zapamätajte si tieto moje slová. Hovorím vám ich, aby ste ich povedali tým, ktorých vysvätíte pre bohoslužbu, pre ktorú som vás vysvätil ja.
Vidím... Pozerám sa do budúcich storočí... Čas a nekonečné zástupy ľudí, ktoré budú existovať, mám všetky pred sebou... Vidím... krvavé bitky a vojny, falošné mierové zmluvy a hrozné masakry, nenávisť a krádeže, zmyseľnosť a pýchu. Občas oázu zelene: obdobie návratu ku krížu. Ako obelisk, označujúci oázu s čistou vodou vo vyprahnutom piesku púšte, tak bude môj kríž vztýčený s láskou potom, čo jed zla urobí z ľudí chorých od zúrivosti, a okolo neho budú kvitnúť palmy, obdobia pokoja a dobra vo svete, zasadené na okrajoch uzdravujúcich vôd. Duchovia ako jelene a gazely, ako lastovičky a holuby sa budú ponáhľať k tomu príjemnému, čerstvému, vyživujúcemu prístrešku, aby sa uzdravili zo svojich bolestí a znova dúfali. A on vystrie svoje konáre ako kupola, aby chránil pred búrkami a slnečnými horúčavami, a udrží ďaleko od seba hady a divoké šelmy znamením, ktoré odoženie Zlo. A tak to bude, kým si to ľudia budú želať.
Vidím... Ľudí a ľudí... ženy, starcov, deti, vojakov, učencov, učiteľov, roľníkov... Všetci prichádzajú a prechádzajú so svojím nákladom nádejí a bolestí. Vidím mnohých potácať sa, pretože ich bolesť je priveľká a ich nádej sa prvá skĺzla z bremena, z príliš ťažkého bremena a roztrieštila sa na zemi... Vidím mnohých padať na okraje cesty, pretože iní, silnejší, do nich vrazili, silnejší či väčší šťastlivci, lebo majú ľahšie bremeno. A vidím mnohých, ktorí sa cítia opustení, ba i pošliapaní tými, čo okolo nich prechádzajú, a cítia, že umierajú, a tak dospejú k nenávisti a zlorečeniu.
Úbohé deti! K týmto všetkým, ubitých životom, ktorí prechádzajú či padajú, moja láska úmyseľne rozostavila súcitných samaritánov, dobrých lekárov, svetlá v noci, hlasy v tichu, aby slabí, ktorí padnú, našli pomoc, aby znova uvideli Svetlo, znova počuli Hlas, ktorý im hovorí: ,Dúfaj. Nie si sám. Nad tebou je Boh, s tebou je Ježiš.' Úmyseľne som rozmiestnil tieto činorodé milosrdné lásky, aby mi moje úbohé deti nezomreli na duchu, stratiac otcovský príbytok, a naďalej verili vo mňa - Milosrdnú lásku, vidiac v mojich služobníkoch môj odraz.
Ale, ó, bolesť, ktorá mi spôsobuješ krvácanie rany srdca, ako keď bolo otvorené na Golgote! Čo však vidia moje božské oči? Vari nie sú kňazi medzi nekonečnými zástupmi, ktoré prechádzajú? Preto krváca moje srdce? Sú semináre prázdne? Teda už neznie moje božské pozvanie v srdciach? Ľudské srdce už nie je schopné ho počuť? Nie. Po stáročia budú semináre a v nich leviti. Z nich budú vychádzať kňazi, pretože v hodine dospievania zaznie moje pozvanie nebeským hlasom v mnohých srdciach, a tie ho budú nasledovať. Ale potom s mladosťou a s dozrievaním prídu iné, mnohé iné hlasy, a prehlušia môj hlas v týchto srdciach. Môj hlas, ktorý po stáročiach hovorí k svojim služobníkom, aby boli vždy tými, čím ste teraz vy: apoštolmi v Kristovej škole. Odev zostal. No kňaz je mŕtvy. V priebehu stáročí sa to stane mnohým. Zbytočné tmavé tiene, ktoré už nebudú pákou, ktorá dvíha, povrazom, ktorý ťahá, prameňom, ktorý uháša smäd, zrnom, ktoré sýti, srdcom, ktoré je poduškou, svetlom v temnotách, hlasom opakujúcim, čo mu vraví Učiteľ. Ale pre úbohé ľudstvo budú ťarchou pohoršenia, ťarchou smrti, parazitom, hnilobnou skazou... Hrôza! Ešte budem mať, a to stále väčších, Judášov medzi kňazmi v budúcnosti!
Priatelia, už som v sláve, a predsa plačem. Je mi ľúto tých nekonečných zástupov, stád bez pastierov, alebo len s ojedinelými pastiermi. Nekonečne ľúto! A predsa, prisahám to na svoje Božstvo, ja im dám chlieb, vodu, svetlo a hlas, ktoré im vyvolení na tieto diela nechcú dávať. Po stáročia budem opakovať zázrak rozmnoženia chleba a rýb. S niekokľými opovrhovanými rybičkami a s nepatrnými smidkami chleba - pokornými laickými dušami - sa dám najesť mnohým, nasýtia sa a zvýši aj pre budúcich, lebo ,je mi ľúto týchto ľudí' a nechcem, aby zahynuli.
Blahoslavení tí, ktorí si zaslúžia byť takí. Nie blahoslavení, pretože sú takí. Ale preto, že si to zaslúžia svojou láskou a obetou! A najblahoslavenejší budú tí kňazi, ktorí dokážu zostať apoštolmi: chlebom, vodou, svetlom, hlasom, odpočinkom a liekom pre moje úbohé deti. V nebi budú žiariť osobitným svetlom. Prisahám vám to ja, ktorý som Pravda.
Vstaňme, priatelia, a poďte so mnou, aby som vás ešte naučil modliť sa. Modlitba vyživuje sily apoštola, lebo ňou splýva v jedno s Bohom. "
Ježiš vstane a podíde k schodom...
,,Nesmiete sa znepokojovať, priatelia, keď sa vám zjavím. Som stále váš Učiteľ, ktorý sa s vami delil o pokrm i spánok a ktorý si vás vyvolil, pretože vás miloval. I teraz vás milujem. Vy ste boli so mnou v zkúškach... Budete so mnou aj v sláve. Neskláňajte hlavy. V nedeľu večer, keď som k vám prišiel prvýkrát po svojom vzkriesení, vlial som vám Ducha Svätého... Aj tebe, ktorý si nebol prítomný, nech príde Duch... Neviete, že vliatie Ducha je ako krst ohňom, pretože Duch je Láska a láska odstraňuje hriechy? Teda váš hriech, že ste utiekli, keď som umieral, je vám odpustený."
Ako to hovorí, pobozká na hlavu Jána, ktorý neutiekol, a Ján roní slzy radosti.
,,Dal som vám moc odpúšťať hriechy. No nedá sa dať to, čo sa nevlastní. Musíte mať preto istotu, že ja túto moc vlastním dokonale a používam ju skrze vás, ktorí musíte byť čistí v najvyššej možnej miere, aby ste očisťovali tých, ktorí k vám prídu poškvrnení hriechom. Ako by mohol niekto súdiť a očisťovať, keby si sám zasluhoval odsúdenie a sám nebol čistý? Ako by niekto mohol súdiť druhého, keby mal brvná vo svojom oku a pekelnú ťarchu vo svojom srdci? Ako by mohol povedať: ,Ja ťa rozhrešujem v mene Boha,' keby pre svoje hriechy nemal Boha pri sebe?
Priatelia, myslite na svoju kňazskú dôstojnosť.
Prv som bol ja medzi ľuďmi, aby som súdil a odpúšťal. Teraz odchádzam k Otcovi. Vraciam sa do svojho kráľovstva. Nebola mi odňatá moc súdenia. Naopak, je celkom v mojich rukách, pretože Otec mi ju zveril. Ale hrozného súdenia. Pretože nadíde čas, keď človek už nebude môcť dosiahnuť odpustenie rokmi odčiňovania na zemi. Každý človek príde ku mne so svojím duchom, keď po fyzickej smrti opustí svoje telo ako neužitočnú telesnú schránku. A ja ho budem súdiť prvýkrát. Potom sa ľudstvo opäť zaodeje do svojho tela, ktoré vezme na seba na nebeský príkaz, aby bolo rozdelené na dve časti. Baránky s Pastierom a divoké capy s ich Mučiteľom. Ale koľko ľudí by zostalo so svojím Pastierom, keby po umytí krstom už nemali nikoho, kto by im v mojom mene odpúšťal?
A preto ustanovujem kňazov. Aby som zachránil zachránených mojou krvou. Moja krv zachraňuje. No ľudia naďalej budú padať do smrti. Znova upadať do smrti. Treba, aby ten, kto má na to moc, ich ustavične umýval v mojej krvi, sedemdesiat a sedemdesiat krát sedem, aby sa nestali korisťou smrti. Budete to robiť vy a vaši nástupcovia. Preto vás zbavujem všetkých vašich hriechov. Pretože potrebujete vidieť, a hriech oslepuje, lebo zbavuje ducha Svetla, ktorým je Boh. Pretože potrebujete chápať, a hriech ohlupuje, lebo zbavuje ducha Inteligencie, ktorou je Boh. Pretože ste poverení službou očisťovať, a hriech znečisťuje, lebo odníma duchu Čistotu, ktorou je Boh.
Aká to veľká služba súdiť a rozhrešovať v mojom mene!
Keď sa bude skrze vás konsekrovať chlieb a víno a urobíte z neho moje telo a moju krv, budete konať veľkú, nadprirodzene veľkú a vznešenú vec. Aby ste ju uskutočňovali dôstojne, budete musieť byť čistí, pretože sa budete dotýkať toho, ktorý je Čistý, a budete sa živiť telom Boha. Musíte mať čisté srdce, myseľ, údy a jazyk, pretože srdcom budete musieť milovať Eucharistiu, a k tejto nebeskej láske sa nesmú primiešavať svetské lásky, lebo to by bolo znesvätenie. Čistú myseľ, pretože budete musieť veriť a chápať toto tajomstvo lásky, a nečistá myseľ zabíja vieru a intelekt. Zostane svetská múdrosť, no Božia múdrosť vo vás zahynie. Budete musieť mať čisté údy, pretože do vášho lona zostúpi Slovo, tak ako dielom Lásky zostúpilo do lona Márie.
Máte žijúci príklad, aké musí byť lono, ktoré prijíma Slovo stávajúce sa Telom. Príkladom je Žena bez dedičného hriechu a osobného hriechu, ktorá ma priniesla. Pozorujte, ako je čistý vrchol Hermonu ešte zahalený do závoja zimného snehu. Z Olivovej hory vyzerá ako kytica ľalií bez lístia alebo ako morská pena, ktorá sa dvíha ako obeta k ďaľšej bielobe oblakov, hnaných aprílovým vetrom po modrých poliach oblohy. Pozorujte ľaliu, ktorá teraz otvára ústa svojej korunky k voňavému úsmevu. A predsa, jedna i druhá čistota sú menej žiarivé, než čistota materského lona, ktoré ma nosilo. Prach priviaty vetrami padol na sneh hôr a na hodváb kvetu. Ľudské oko ho nevníma, taký je ľahučký. Ale je tam a poškvrňuje jagavú belosť. Ba ešte viac, pozrite sa na najčistejšiu perlu vytrhnutú z mora z rodnej lastúry, aby ozdobila kráľovské žezlo. Je dokonalá vo svojom celistvom trblete, ktorá nepozná znesväcujúci kontakt nijakého tela a utvárala sa v dutine ustrice perlorodky, izolovaná v zafírovej vode morských hlbín. A predsa je menej čistá než lono, ktoré ma nosilo. V jej strede je zrnko piesku, maličké teliesko, ale vždy pozemské. V tej, korá je morskou Perlou, neexistuje zrniečko hriechu ani náklonnosť k hriechu. Perla zrodená v oceáne Trojice, aby priniesla na zem druhú božskú Osobu, je celistvá okolo svojho pevného bodu, ktorý nie je semenom pozemskej žiadostivosti, ale iskrou večné Lásky. Iskrou, ktorá keď v nej našla odpoveď, splodila vírenie božského Meteoritu, ktorý teraz volá a priťahuje k sebe Božie deti: ja, Kristus, Hviezda ranná.
Túto neporušenú Čistotu vám dávam za príklad.
Ale keď si potom ponoríte - ako vinohradníci do kade - ruky do mora mojej krvi, a budete z nej čerpať, aby ste očisťovali zašpinené rúcha úbožiakov, čo zhrešili, okrem toho, že budete čistí, buďte i dokonalí, aby ste sa nepoškvrnili hriechom, dokonca viacerými hriechmi tým, že by ste rozlievali a dotýkali sa krvi Boha znesväcujúcim spôsobom, a to pre nedostatok lásky a spravodlivosti, tak, že by ste ju odopierali alebo ju dávali s prísnosťou, ktorá nie je Kristova. Kristova, ktorý bol dobrý k zlým, aby ich pritiahol k svojmu srdcu, a trikrát dobrý k slabým, aby ich povzbudil k dôvere. Takže nepoužívajte tuto prísnosť trikrát nehodne, pretože by bola trikrát proti mojej vôli, môjmu učeniu a proti spravodlivosti. Ako môže byť pastier prísny k baránkom, keď sám je modlou?
Ó, moji milovaní priatelia, ktorých posielam na cesty sveta, aby pokračovali v diele, ktoré som začal, a v ktorom sa bude pokračovať do konca vekov, zapamätajte si tieto moje slová. Hovorím vám ich, aby ste ich povedali tým, ktorých vysvätíte pre bohoslužbu, pre ktorú som vás vysvätil ja.
Vidím... Pozerám sa do budúcich storočí... Čas a nekonečné zástupy ľudí, ktoré budú existovať, mám všetky pred sebou... Vidím... krvavé bitky a vojny, falošné mierové zmluvy a hrozné masakry, nenávisť a krádeže, zmyseľnosť a pýchu. Občas oázu zelene: obdobie návratu ku krížu. Ako obelisk, označujúci oázu s čistou vodou vo vyprahnutom piesku púšte, tak bude môj kríž vztýčený s láskou potom, čo jed zla urobí z ľudí chorých od zúrivosti, a okolo neho budú kvitnúť palmy, obdobia pokoja a dobra vo svete, zasadené na okrajoch uzdravujúcich vôd. Duchovia ako jelene a gazely, ako lastovičky a holuby sa budú ponáhľať k tomu príjemnému, čerstvému, vyživujúcemu prístrešku, aby sa uzdravili zo svojich bolestí a znova dúfali. A on vystrie svoje konáre ako kupola, aby chránil pred búrkami a slnečnými horúčavami, a udrží ďaleko od seba hady a divoké šelmy znamením, ktoré odoženie Zlo. A tak to bude, kým si to ľudia budú želať.
Vidím... Ľudí a ľudí... ženy, starcov, deti, vojakov, učencov, učiteľov, roľníkov... Všetci prichádzajú a prechádzajú so svojím nákladom nádejí a bolestí. Vidím mnohých potácať sa, pretože ich bolesť je priveľká a ich nádej sa prvá skĺzla z bremena, z príliš ťažkého bremena a roztrieštila sa na zemi... Vidím mnohých padať na okraje cesty, pretože iní, silnejší, do nich vrazili, silnejší či väčší šťastlivci, lebo majú ľahšie bremeno. A vidím mnohých, ktorí sa cítia opustení, ba i pošliapaní tými, čo okolo nich prechádzajú, a cítia, že umierajú, a tak dospejú k nenávisti a zlorečeniu.
Úbohé deti! K týmto všetkým, ubitých životom, ktorí prechádzajú či padajú, moja láska úmyseľne rozostavila súcitných samaritánov, dobrých lekárov, svetlá v noci, hlasy v tichu, aby slabí, ktorí padnú, našli pomoc, aby znova uvideli Svetlo, znova počuli Hlas, ktorý im hovorí: ,Dúfaj. Nie si sám. Nad tebou je Boh, s tebou je Ježiš.' Úmyseľne som rozmiestnil tieto činorodé milosrdné lásky, aby mi moje úbohé deti nezomreli na duchu, stratiac otcovský príbytok, a naďalej verili vo mňa - Milosrdnú lásku, vidiac v mojich služobníkoch môj odraz.
Ale, ó, bolesť, ktorá mi spôsobuješ krvácanie rany srdca, ako keď bolo otvorené na Golgote! Čo však vidia moje božské oči? Vari nie sú kňazi medzi nekonečnými zástupmi, ktoré prechádzajú? Preto krváca moje srdce? Sú semináre prázdne? Teda už neznie moje božské pozvanie v srdciach? Ľudské srdce už nie je schopné ho počuť? Nie. Po stáročia budú semináre a v nich leviti. Z nich budú vychádzať kňazi, pretože v hodine dospievania zaznie moje pozvanie nebeským hlasom v mnohých srdciach, a tie ho budú nasledovať. Ale potom s mladosťou a s dozrievaním prídu iné, mnohé iné hlasy, a prehlušia môj hlas v týchto srdciach. Môj hlas, ktorý po stáročiach hovorí k svojim služobníkom, aby boli vždy tými, čím ste teraz vy: apoštolmi v Kristovej škole. Odev zostal. No kňaz je mŕtvy. V priebehu stáročí sa to stane mnohým. Zbytočné tmavé tiene, ktoré už nebudú pákou, ktorá dvíha, povrazom, ktorý ťahá, prameňom, ktorý uháša smäd, zrnom, ktoré sýti, srdcom, ktoré je poduškou, svetlom v temnotách, hlasom opakujúcim, čo mu vraví Učiteľ. Ale pre úbohé ľudstvo budú ťarchou pohoršenia, ťarchou smrti, parazitom, hnilobnou skazou... Hrôza! Ešte budem mať, a to stále väčších, Judášov medzi kňazmi v budúcnosti!
Priatelia, už som v sláve, a predsa plačem. Je mi ľúto tých nekonečných zástupov, stád bez pastierov, alebo len s ojedinelými pastiermi. Nekonečne ľúto! A predsa, prisahám to na svoje Božstvo, ja im dám chlieb, vodu, svetlo a hlas, ktoré im vyvolení na tieto diela nechcú dávať. Po stáročia budem opakovať zázrak rozmnoženia chleba a rýb. S niekokľými opovrhovanými rybičkami a s nepatrnými smidkami chleba - pokornými laickými dušami - sa dám najesť mnohým, nasýtia sa a zvýši aj pre budúcich, lebo ,je mi ľúto týchto ľudí' a nechcem, aby zahynuli.
Blahoslavení tí, ktorí si zaslúžia byť takí. Nie blahoslavení, pretože sú takí. Ale preto, že si to zaslúžia svojou láskou a obetou! A najblahoslavenejší budú tí kňazi, ktorí dokážu zostať apoštolmi: chlebom, vodou, svetlom, hlasom, odpočinkom a liekom pre moje úbohé deti. V nebi budú žiariť osobitným svetlom. Prisahám vám to ja, ktorý som Pravda.
Vstaňme, priatelia, a poďte so mnou, aby som vás ešte naučil modliť sa. Modlitba vyživuje sily apoštola, lebo ňou splýva v jedno s Bohom. "
Ježiš vstane a podíde k schodom...