(1) Zelený štvrtok
Prípravy na veľkonočnú večeru. Ježišova reč v chráme.
Mária Valtorta - Evanjelium, ako mi bolo odhalené, 9.diel
1 Nové ráno. Také pokojné! Také sviatočné! Niet už ani ojedinelých oblakov, čo včera pomaly blúdili po kobaltovej oblohe. Niet ani ťaživého dusna, čo včera tak veľmi doliehalo. Jemný vetrík vanie do tvárí. Nesie so sebou vôňu kvetov, sena, vôňu čistého vzduchu. A pomaly hýbe listami olivovníkov. Zdá sa, akoby chcel obdivovať striebristé kopijovité lístky a trúsiť malé, čisté, voňavé kvietky na Kristove kroky, na jeho plavovlasú hlavu, bozkávať ho, osviežovať ho — lebo každú minútu kalich dostáva svoju kvapku rosy —, bozkávať ho, osviežovať ho a potom zomrieť skôr, ako uzrie nastávajúcu hrôzu. Rastliny pahorkov sa skláňajú trasúc svojimi zvončekmi, korunkami i drobnými papuľkami tisícorakých kvetov. Ako hviezdice so zlatým srdcom sa vypínajú veľké poľné margarétky vysoko na steblách, akoby mu chceli pobozkať ruku, ktorá bude prebodnutá, a sedmokrásky a kamilky mu bozkávajú šľachetné nohy, ktoré zastavia chôdzu pre dobro ľudí iba vtedy, keď ich pribijú klincami, aby vydali ešte väčšie dobro. A divoké ruže voňajú a hloh, ktorý už odkvitol, potriasa zúbkovitými lístkami. Zdá sa, akoby hovoril: „Nie, nie" tým, ktorí ho použijú, aby spôsobil muky Vykupiteľovi. A „nie" hovorí aj trstina z Cedronu. Ani ona nechce udrieť, jej vôľa maličkej veci nechce ublížiť Pánovi. A azda i kamienky na svahoch si blahoželajú, že sú za mestom, na Olivovej hore, lebo takým spôsobom nie, nezrania Mučeného. Plačú aj krehké ružovkasté pupence, ktoré Ježiš tak veľmi miloval, i strapce rozkvitnutých snehobielych agátov ako zhluky motýľov tlačiacich sa na jednom steble azda sa nazdávajú: „Už ho neuvidíme." A nezábudky, také krehunké a čisté, skláňajú svoje hlavičky pri dotyku purpurového rúcha, ktoré si Ježiš opäť obliekol. Isto musí byť krásne zomrieť od zranenia Ježišovou vecou. Všetky kvety, vrátane zatúlanej konvalinky, čo tam možno náhodne spadla, a tak sa zakorenila medzi vyčnievajúcimi koreňmi olivovníka, sú šťastné, že si ich Tomáš všimol, natrhal a daroval Pánovi... Šťastné sú i tisíce vtákov v konároch stromov, že ho môžu pozdraviť radostnými spevmi. Ó! Vtáky, ktoré vždy miloval, mu zaiste nezlorečia! Dokonca sa zdá, že i stádočko ovečiek ho chce pozdraviť, hoci trúchlia, lebo sú bez svojich mláďat, ktoré predali na veľkonočnú obetu. A vzduchom sa vznáša bľačiace bedákanie matiek, ktoré volajú mláďatká, čo sa už nevrátia, prichádzajú k Ježišovi, túlia sa k nemu a hľadia naň svojimi krotkými očami.
2 Pohľad na ovce pripomenie apoštolom obrad a keď sú už takmer v Getsemani, spýtajú sa Ježiša: „Kam pôjdeme jesť Paschu? Aké miesto si vybral? Povedz a pôjdeme všetko pripraviť." vravia. A Judáš z Kariotu: „Daj mi príkazy a pôjdem."
„Peter, Ján. Počúvajte ma."
Obidvaja, ktorí boli trošku popredu, podídu k Ježišovi.
„Choďte pred nami a vojdite do mesta Hnojnou bránou. Len čo vojdete, stretnete muža vracajúceho sa od fontány Rogel s džbánom tej dobrej vody. Choďte za ním, kým nevojde do domu. Tomu, kto je v ňom, poviete: ,Učiteľ odkazuje: »Kde je miestnosť, kde by som so svojimi učeníkmi mohol jesť veľkonočného baránka?«' Ukáže vám pripravené veľké večeradlo. Prichystajte v ňom všetko. Choďte rýchlo a potom sa k nám pripojte v chráme."
Dvaja apoštoli náhlivo odchádzajú.
Ježiš však postupuje pomaly. Ešte je svieže ráno a na cestách vedúcich do mesta sú iba prví pútnici. Prejdú cez Cedron po mostíku, ktorý je pred Getsemani. Vchádzajú do mesta. Brány, možno pre odvolaný rozkaz Piláta, ubezpečeného, že okolo Ježiša nebudú dišputy, už nestrážia legionári. Vskutku všade vládne najhlbší pokoj.
3 Ó! Nemožno povedať, že by sa Židia nedokázali ovládať! Nik neobťažoval Učiteľa ani jeho učeníkov. Ustavične ho pozdravovali ak aj nie láskavými, ale úctivými, dobre osvojenými poklonami, hoci tí, ktorí ich prejavovali, boli tí najnevraživejší členovia veľrady. Aj včerajšie prísne výčitky sprevádzala neslýchaná trpezlivosť.
A práve teraz, keďže Kajfášov vidiecky dom je blízko tej brány, vychádza z neho početná skupina farizejov a zákonníkov, medzi ktorými je syn Annáša, Helkiáš s Dorasom a Sadok. A je to celý rad zohýbajúcich sa chrbtov pokrytých širokánskymi plášťami, ktoré prejavujú úctu za trepotavého vlnenia šiat a strapcov i širokých pokrývok hlavy. Ježiš ich pozdraví a prechádza, kráľovský vo svojom rúchu z červenej vlny a v plášti tmavšieho odtieňa, v ruke s pokrývkou hlavy od Syntychy, na slnku vytvárajúcom z jeho červenomedených vlasov zlatistú kráľovskú korunu a žiarivý závoj padajúci až po plecia. Po jeho prechode sa chrbty zdvihnú a ukážu sa tváre zúrivých hyen.
Judáš z Kariotu, ktorý sa svojou zradcovskou tvárou stále obzeral dookola, s výhovorkou, že si potrebuje uviazať sandál, odstúpi na okraj cesty a, vidím ho dobre, kývne na nich, aby ho počkali... Počká, kým skupina s Ježišom a učeníkmi odíde a aby si zachoval vážnosť, stále robí čosi s prackou na sandáli a potom rýchlo prejde okolo nich a zašepká: „Pri Krásnej (bráne). Okolo šiestej (teda napoludnie). Jeden z vás." A vystrelí rýchlo ako šíp a dobehne spoločníkov. Odvážny, nehanebne odvážny….!
4 Vystupujú do chrámu. Je tam ešte len málo Židov. No veľa pohanov. Ježiš sa ide pokloniť Pánovi. Potom sa vráti a prikáže Šimonovi a Bartolomejovi, aby kúpili baránka, na ktorého im má dať peniaze Judáš z Kariotu.
„No to som mohol urobiť i ja!" ozve sa tamten.
„Budeš mať na práci iné. Veď vieš. Je tam tá vdova, ktorej treba odniesť almužnu od Márie Lazárovej, a povedz jej, aby išla po sviatkoch k Lazárovi do Betánie. Vieš, kde je? Porozumel si?"
„Viem, viem! Zachariáš, ktorý ju dobre pozná, mi to miesto ukázal." A dodá: „Som veľmi rád, že tam idem. Väčšmi než ísť po baránka. Kedy pôjdem?"
„Neskôr. Nezdržím sa tu dlho. Dnes budem odpočívať, lebo chcem mať silu na dnešný večer a na svoju nočnú modlitbu."
„Dobre."
Nuž, spytujem sa sama seba: Ježiš, ktorý v uplynulých dňoch tak veľmi zamlčiaval všetky svoje zámery, aby Judáš nevedel podrobnosti, prečo teraz hovorí, ba opakuje, čo bude robiť v noci? Umučenie sa už začalo slepotou predvídania alebo sa táto predvídavosť natoľko zväčšila, že Ježiš číta v nebeských knihách, že toto je tá „noc", a teda treba to dať vedieť tomu, kto číha na to, aby sa to dozvedel a vydal ho nepriateľom, alebo to vždy vedel, že v túto noc sa má začať jeho obetovanie? Neviem si dať odpoveď. Ježiš mi ju nedáva. A ja zostávam pri mojich nezodpovedaných otázkach, kým pozorujem Ježiša, ktorý uzdravuje posledných chorých. Posledných... Zajtra, o pár hodín, už nebude môcť... Zem bude zbavená mocného Uzdravovateľa tiel. Avšak Obeta začne zo svojej šibenice dvadsať storočí neprerušenú sériu svojich uzdravení ducha.
Dnes viac rozjímam než opisujem. Môj Pán mi premietol duchovný pohľad od toho, čo vidím diať sa v posledný deň Kristovej slobody, po to, čo sa bude diať po stáročia… Dnes rozjímam viac o citoch a myšlienkach Učiteľa, ako o udalostiach okolo neho. Už usužovaná chápem jeho mučenie v Getsemani…
6 Ježiš, ako zvyčajne, je obklopený zástupom, ktorý narástol a teraz sa väčšinou skladá zo Židov, ktorí sa zabudli ponáhľať na miesto obetovania baránkov, aby boli pri Ježišovi, Božom Baránkovi, ktorý bude čoskoro obetovaný. A ešte sa pýta a ešte chce vysvetlenia.
Mnohí Židia prišli z diaspóry a už počuli o Kristovi, galilejskom Prorokovi, o Učiteľovi z Nazareta, a tak horia zvedavosťou počuť ho rozprávať a chcú sa zbaviť akýchkoľvek pochybností. Razia si cestu takto prosíkajúc Palestínčanov: „Vy ho máte stále. Vy viete, kto je. Počujete jeho slovo, kedykoľvek chcete. My sme prišli zďaleka a odídeme hneď, len čo splníme prikázanie. Dovoľte nám ísť k nemu!" Dav sa sťažka otvorí, aby im uvoľnil miesto. A oni pristúpia k Ježišovi a zvedavo ho pozorujú. V skupinkách sa medzi sebou potichu zhovárajú.
Ježiš ich pozoruje, aj keď súčasne počúva skupinu ľudí, ktorí prišli z Perey a ponúkli mu peniaze pre jeho chudobných, tak ako to robia mnohí, a on ich, ako vždy, odovzdá Judášovi. Prepustí ich a začne hovoriť.
7 Jedného náboženstva, ale pochádzajúci z rôznych miest, mnohí z prítomných sa pýtajú: ,Kto je ten, ktorého nazývajú Nazaretčan?' A ich nádeje a pochybnosti sa zrážajú. Počúvajte:
Je o mne povedané: ,Zo pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne. A spočinie na ňom duch Pánov. Nie podľa zdania očí bude súdiť, ani podľa počutia karhať, ale v pravde bude súdiť maličkých a rozhodovať priamosťou v prospech krotkých zeme. Koreň Jesseho bude stáť ako zástava národov, budú ho vyhľadávať kmene a jeho hrob bude slávny. Zdvihne zástavu k národom, zhromaždí vysťahovalcov Izraela a Júdových roztratených pozbiera zo štyroch strán sveta.'
Je o mne povedané: ,Hľa, Pán, Boh prichádza v sile a rameno má vladárske, hľa, jeho odmena je s ním a jeho odplata pred ním! Ako pastier pasie svoje stádo.'
Je o mne povedané: ,Hľa, môj služobník, priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani hlučne volať. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude vynášať právo. Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo, na jeho náuku čakajú ostrovy.'
Je o mne povedané: ‚Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti, vzal som ťa za ruku; utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov, aby si slepým otvoril oči a väzňov vyviedol zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách.'
Je o mne povedané: ,Duch Pána je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie a ohlásiť rok Pánovej milosti.'
Je o mne povedané: ,On je Silný, bude pásť stádo silou Pánovou a velebou mena Pána, svojho Boha. K nemu sa obrátia, pretože odteraz bude oslávený, všetky končiny zeme.'
Je o mne povedané: ‚Ja sám budem hľadať svoje ovce. Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním, vykŕmené a nemocné ochránim a budem ich pásť svedomito.'
Je povedané: ,On je Knieža pokoja a pokoj bude bez konca.'
Je povedané: ,Hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice. Ohlási pokoj národom a jeho vladárstvo je od mora k moru až do končín zeme.'
Je povedané: ,Sedemdesiat týždňov je určených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto, aby sa ukončil zločin a aby prestal hriech, aby sa uzmierila vina a priviedla sa večná spravodlivosť, spečatilo sa videnie a proroctvo a bol pomazaný Svätý svätých. Po siedmich a šesťdesiatich dvoch týždňoch príde Kristus. Po šesťdesiatich dvoch týždňoch ho zabijú. Po jednom týždni však potvrdí zmluvu a v polovici týždňa prestane obeta a žertva, v chráme však bude ohavné spustošenie a až do dovŕšenia a do konca vekov potrvá spustošenie.'
8 Budú teda po tieto dni chýbať obety? Oltár zostane bez obety? Bude mať veľkú Obetu. Hľa, prorok ju vidí: ,Kto je to, čo prichádza v odeve červenom, ten, čo sa skvie vo svojom rúchu, vykračuje v plnej sile?'
A ako sa sfarbil do purpuru ten, čo je chudobný? Prorok to hovorí: ,Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali, tvár som si neskryl pred potupou a slinou. Nemám podoby ani krásy, aby ľudia po mne túžili. Som opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, budú ma pokladať za malomocného, no budem strýznený a zasypaný ranami za všetkých.'
Hľa, tu je Obeta! Neboj sa, ó, Izrael! Neboj sa! Nebude chýbať veľkonočný Baránok! Neboj sa, ó, zem! Neboj sa! Hľa, tu je Spasiteľ! Ako baránka ho povedú na zabitie, pretože tak chcel, a neotvoril ústa, aby zlorečil tým, ktorí ho zabijú. Po odsúdení bude vyvýšený a strávený v trýzni, údy bude mať vykĺbené, kosti obnažené, ruky i nohy prebodnuté. Ale po útrapách, ktorými ospravedlní mnohých, dostane za údel mnohých a početných, lebo po tom, čo svoj život vydal na smrť za spásu sveta, vstane z mŕtvych a bude vládnuť zemi, bude živiť ľud vodou — ktorú Ezechiel videl, ako vyvierala z pravého chrámu, ktorý, aj keď bol zničený, povstane vlastnou mocou —, vínom, z ktorého sa jeho belostný odev nepoškvrneného Baránka zafarbil dopurpurova, a Chlebom prichádzajúcim z neba.
9 Smädní, poďte k vodám! Hladní, nakŕmte sa! Vyčerpaní a chorí, pite moje víno! Poďte vy, ktorí nemáte peňazí, vy, čo nemáte zdravie, poďte! Aj vy, čo ste v temnotách! Aj vy, čo ste mŕtvi, poďte! Ja som Bohatstvo a Spása, ja som Svetlo a Život. Príďte vy, čo hľadáte cestu! Príďte vy, čo hľadáte pravdu! Ja som Cesta a Pravda! Nebojte sa, že nebudete môcť jesť baránka, pretože v tomto znesvätenom chráme nie sú naozaj sväté obety. Všetci budete môcť jesť Božieho Baránka, ktorý prišiel sňať hriechy sveta, ako o mne povedal posledný z prorokov môjho ľudu. Toho ľudu, ktorého sa pýtam: Ľud môj, čo som ti urobil? V čom som ťa zarmútil? Čo viac som ti ešte mohol dať? Poúčal som tvoje mysle, liečil som tvojich chorých, dobre som robil tvojim chudobným, sýtil tvoje zástupy, miloval som ťa v tvojich deťoch, odpúšťal som a modlil som sa za vás. Miloval som ťa, ľud môj, až po Obetu. A ty, ako si sa odplatil svojmu Pánovi? Je ti daná hodina, posledná, ó, môj ľud, ó, moje kráľovské a sväté mesto. Obráť sa v tejto hodine k Pánovi, svojmu Bohu!"
10 „Povedal pravdivé slová!"
„Tak je povedané! A on skutočne koná, čo je povedané!"
„Ako pastier sa staral o všetkých!"
„Akoby sme boli ovce roztratené, choré a v temnotách, prišiel, aby nás priviedol na správnu cestu, uzdravil nám dušu i telo a osvietil nás."
„Naozaj, všetky národy prichádzajú k nemu. Pozrite na tamtých pohanov, akí sú uchvátení!"
„Ohlasoval pokoj."
„Rozdával lásku."
„Nerozumiem tomu, čo hovorí o obete. Hovorí, ako by mal byť zabitý!“
„Tak je, ak je Človekom, ktorého videli proroci, Spasiteľ."
„A hovorí, akoby mu mal ublížiť všetok ľud. To sa nikdy nestane. Ľud — my ho milujeme."
„Je náš priateľ. Obránime ho."
„Galilejčan je a my Galilejčania, dáme za neho život."
„Z Dávida je a nezdvihneme naňho ruku, iba ak na jeho obranu, my z Judey."
„A my, ktorých miloval tak, ako miloval vás, my z Hauranie, z Perey, z Dekapolu, mohli by sme naňho zabudnúť? Všetci, všetci ho budeme brániť.“
Takéto sú hlasy v teraz už značne početnom zástupe. Nestálosť ľudských úmyslov! Podľa polohy slnka usudzujem, že je okolo deviatej dopoludnia nášho času. O dvadsatštyri hodín neskôr títo ľudia budú už dlhý čas okolo Mučeníka, aby ho trýznili nenávisťou a údermi, a s krikom budú žiadať jeho smrť. Málo, veľmi málo, príliš málo — spomedzi tisícok osôb, ktoré sa nahrnú zo všetkých strán Palestíny i spoza nej, a ktorí od Krista dostali svetlo, zdravie, múdrosť, odpustenie — bude tých, ktorí nielenže sa nepousilujú vytrhnúť ho nepriateľom, pretože ich nízky počet v porovnaní s masou zurvalcov to nedovolí, ale ho ani nebudú vedieť utešiť prejavením svedectva lásky tým, že by ho sprevádzali s priateľskou tvárou. Chvály, súhlasné prejavy, poznámky obdivu sa rozplynú po širokom nádvorí ako vlny valiace sa z diaľav šíreho mora, aby na pobreží zahynuli.
11 Zákonníci a farizeji sa pokúšajú zmariť nadšenie ľudu, ako i vrenie ľudu proti Kristovým nepriateľom a hovoria: „Blúzni. Je tak veľmi unavený, až z toho šalie. Vidí prenasledovanie tam, kde sú pocty. Jeho reč oplýva prúdmi jeho zvyčajnej múdrosti, no je popretkávaná poblúznenými frázami. Nik mu nechce ublížiť. Rozumieme. Pochopili sme, kto je..."
No ľudia sú zneistení z toľkého zvratu nálad a ktosi z nich oponuje: „On mi uzdravil duševne chorého syna. Viem, čo je to bláznovstvo. Blázni takto nerozprávajú!"
A iný: „Nechaj, nech si len hovoria. Sú to zmije, ktoré majú strach, že palica ľudu im doláme chrbát. Spievajú sladkú slávičiu pieseň, aby nás oklamali, no ak počúvaš dobre, začuješ vo vnútri sykot hada."
A ďalší tiež: „Hliadky Kristovho ľudu, majte sa na pozore! Keď nepriateľ hladká, v rukáve má skrytú dýku a vytasí ju na úder. Majte oči otvorené a srdce pripravené! Šakaly sa nemôžu premeniť na krotké baránky."
„Dobre hovoríš, sova vábi a omámi naivné vtáčatá svojim nehybným telom a klamnou veselosťou svojho pozdravu. Smeje sa a pozýva svojím škrekom, no je už pripravená požierať."
A tak podobne, od skupiny po skupinu.
12 No sú tam i pohania. Tí vytrvalo a v ustavične vzrastajúcom počte počúvali Učiteľa v týchto sviatočných dňoch. Stále na okraji zástupu, pretože židovsko-palestínska výlučnosť si nárokuje na prvé miesta okolo Rabbiho, je silná a odstrkuje ich, hoci pohania chcú prísť k nemu a rozprávať sa s ním.
Veľká skupina z nich po očku pozerá po Filipovi, ktorého zástup odstrčil do kúta. Pristúpia k nemu a povedia: „Pane, chceli by sme vidieť zblízka Ježiša, tvojho Učiteľa. A aspoň raz s ním prehovoriť."
Filip sa postaví na špičky nôh, či nezbadá niektorého z apoštolov bližšie k Pánovi. Zazrie Ondreja, ktorého zavolá a potom mu zakričí: „Sú tu pohania, ktorí by chceli pozdraviť Učiteľa. Spýtaj sa ho, či ich chce prijať."
Ondrej, uviaznutý v zástupe niekoľko metrov od Ježiša, neberie na nič ohľad, s vervou sa oháňa lakťami, prediera sa dopredu a vykrikuje: „Ustúpte! Ustúpte, hovorím. Musím ísť za Učiteľom." Dostane sa k nemu a tlmočí mu túžbu pohanov.
„Zaveď ich do tamtoho rohu. Prídem k nim."
A kým sa Ježiš usiluje prejsť pomedzi ľudí, Ján, ktorý sa vrátil s Petrom, i samotný Peter, Júda Tadeáš, Jakub Zebedejov a Tomáš, ktorý odíde od svojich príbuzných, nájdených v zástupe, sa prebíjajú, aby spoločníkom pomohli preraziť cestu.
* Séria doslovných alebo parafrázovaných citátov, ktoré (zoradené podľa Svätého písma) sa odvolávajú na Ž 78, 23 — 25; Iz 9, 5; 11, 1 — 4. 10 — 12; 40, 10 — 11; 42, 1 - 7; 50, 6; 53, 2 - 12; 55, 1 - 3; 61, 1 - 2; 63, 1; Ez 34, 11. 16; 47, 1 - 12 Dan 9, 24 — 27; Oz 14, 2; Mich 5, 3 — 4; Zach 9, 9 — 10. Posledný z prorokov, o ktorom je zmienka v 9. časti, je Ján Krstiteľ.
Mária Valtorta - Evanjelium, ako mi bolo odhalené, 9.diel
1 Nové ráno. Také pokojné! Také sviatočné! Niet už ani ojedinelých oblakov, čo včera pomaly blúdili po kobaltovej oblohe. Niet ani ťaživého dusna, čo včera tak veľmi doliehalo. Jemný vetrík vanie do tvárí. Nesie so sebou vôňu kvetov, sena, vôňu čistého vzduchu. A pomaly hýbe listami olivovníkov. Zdá sa, akoby chcel obdivovať striebristé kopijovité lístky a trúsiť malé, čisté, voňavé kvietky na Kristove kroky, na jeho plavovlasú hlavu, bozkávať ho, osviežovať ho — lebo každú minútu kalich dostáva svoju kvapku rosy —, bozkávať ho, osviežovať ho a potom zomrieť skôr, ako uzrie nastávajúcu hrôzu. Rastliny pahorkov sa skláňajú trasúc svojimi zvončekmi, korunkami i drobnými papuľkami tisícorakých kvetov. Ako hviezdice so zlatým srdcom sa vypínajú veľké poľné margarétky vysoko na steblách, akoby mu chceli pobozkať ruku, ktorá bude prebodnutá, a sedmokrásky a kamilky mu bozkávajú šľachetné nohy, ktoré zastavia chôdzu pre dobro ľudí iba vtedy, keď ich pribijú klincami, aby vydali ešte väčšie dobro. A divoké ruže voňajú a hloh, ktorý už odkvitol, potriasa zúbkovitými lístkami. Zdá sa, akoby hovoril: „Nie, nie" tým, ktorí ho použijú, aby spôsobil muky Vykupiteľovi. A „nie" hovorí aj trstina z Cedronu. Ani ona nechce udrieť, jej vôľa maličkej veci nechce ublížiť Pánovi. A azda i kamienky na svahoch si blahoželajú, že sú za mestom, na Olivovej hore, lebo takým spôsobom nie, nezrania Mučeného. Plačú aj krehké ružovkasté pupence, ktoré Ježiš tak veľmi miloval, i strapce rozkvitnutých snehobielych agátov ako zhluky motýľov tlačiacich sa na jednom steble azda sa nazdávajú: „Už ho neuvidíme." A nezábudky, také krehunké a čisté, skláňajú svoje hlavičky pri dotyku purpurového rúcha, ktoré si Ježiš opäť obliekol. Isto musí byť krásne zomrieť od zranenia Ježišovou vecou. Všetky kvety, vrátane zatúlanej konvalinky, čo tam možno náhodne spadla, a tak sa zakorenila medzi vyčnievajúcimi koreňmi olivovníka, sú šťastné, že si ich Tomáš všimol, natrhal a daroval Pánovi... Šťastné sú i tisíce vtákov v konároch stromov, že ho môžu pozdraviť radostnými spevmi. Ó! Vtáky, ktoré vždy miloval, mu zaiste nezlorečia! Dokonca sa zdá, že i stádočko ovečiek ho chce pozdraviť, hoci trúchlia, lebo sú bez svojich mláďat, ktoré predali na veľkonočnú obetu. A vzduchom sa vznáša bľačiace bedákanie matiek, ktoré volajú mláďatká, čo sa už nevrátia, prichádzajú k Ježišovi, túlia sa k nemu a hľadia naň svojimi krotkými očami.
2 Pohľad na ovce pripomenie apoštolom obrad a keď sú už takmer v Getsemani, spýtajú sa Ježiša: „Kam pôjdeme jesť Paschu? Aké miesto si vybral? Povedz a pôjdeme všetko pripraviť." vravia. A Judáš z Kariotu: „Daj mi príkazy a pôjdem."
„Peter, Ján. Počúvajte ma."
Obidvaja, ktorí boli trošku popredu, podídu k Ježišovi.
„Choďte pred nami a vojdite do mesta Hnojnou bránou. Len čo vojdete, stretnete muža vracajúceho sa od fontány Rogel s džbánom tej dobrej vody. Choďte za ním, kým nevojde do domu. Tomu, kto je v ňom, poviete: ,Učiteľ odkazuje: »Kde je miestnosť, kde by som so svojimi učeníkmi mohol jesť veľkonočného baránka?«' Ukáže vám pripravené veľké večeradlo. Prichystajte v ňom všetko. Choďte rýchlo a potom sa k nám pripojte v chráme."
Dvaja apoštoli náhlivo odchádzajú.
Ježiš však postupuje pomaly. Ešte je svieže ráno a na cestách vedúcich do mesta sú iba prví pútnici. Prejdú cez Cedron po mostíku, ktorý je pred Getsemani. Vchádzajú do mesta. Brány, možno pre odvolaný rozkaz Piláta, ubezpečeného, že okolo Ježiša nebudú dišputy, už nestrážia legionári. Vskutku všade vládne najhlbší pokoj.
3 Ó! Nemožno povedať, že by sa Židia nedokázali ovládať! Nik neobťažoval Učiteľa ani jeho učeníkov. Ustavične ho pozdravovali ak aj nie láskavými, ale úctivými, dobre osvojenými poklonami, hoci tí, ktorí ich prejavovali, boli tí najnevraživejší členovia veľrady. Aj včerajšie prísne výčitky sprevádzala neslýchaná trpezlivosť.
A práve teraz, keďže Kajfášov vidiecky dom je blízko tej brány, vychádza z neho početná skupina farizejov a zákonníkov, medzi ktorými je syn Annáša, Helkiáš s Dorasom a Sadok. A je to celý rad zohýbajúcich sa chrbtov pokrytých širokánskymi plášťami, ktoré prejavujú úctu za trepotavého vlnenia šiat a strapcov i širokých pokrývok hlavy. Ježiš ich pozdraví a prechádza, kráľovský vo svojom rúchu z červenej vlny a v plášti tmavšieho odtieňa, v ruke s pokrývkou hlavy od Syntychy, na slnku vytvárajúcom z jeho červenomedených vlasov zlatistú kráľovskú korunu a žiarivý závoj padajúci až po plecia. Po jeho prechode sa chrbty zdvihnú a ukážu sa tváre zúrivých hyen.
Judáš z Kariotu, ktorý sa svojou zradcovskou tvárou stále obzeral dookola, s výhovorkou, že si potrebuje uviazať sandál, odstúpi na okraj cesty a, vidím ho dobre, kývne na nich, aby ho počkali... Počká, kým skupina s Ježišom a učeníkmi odíde a aby si zachoval vážnosť, stále robí čosi s prackou na sandáli a potom rýchlo prejde okolo nich a zašepká: „Pri Krásnej (bráne). Okolo šiestej (teda napoludnie). Jeden z vás." A vystrelí rýchlo ako šíp a dobehne spoločníkov. Odvážny, nehanebne odvážny….!
4 Vystupujú do chrámu. Je tam ešte len málo Židov. No veľa pohanov. Ježiš sa ide pokloniť Pánovi. Potom sa vráti a prikáže Šimonovi a Bartolomejovi, aby kúpili baránka, na ktorého im má dať peniaze Judáš z Kariotu.
„No to som mohol urobiť i ja!" ozve sa tamten.
„Budeš mať na práci iné. Veď vieš. Je tam tá vdova, ktorej treba odniesť almužnu od Márie Lazárovej, a povedz jej, aby išla po sviatkoch k Lazárovi do Betánie. Vieš, kde je? Porozumel si?"
„Viem, viem! Zachariáš, ktorý ju dobre pozná, mi to miesto ukázal." A dodá: „Som veľmi rád, že tam idem. Väčšmi než ísť po baránka. Kedy pôjdem?"
„Neskôr. Nezdržím sa tu dlho. Dnes budem odpočívať, lebo chcem mať silu na dnešný večer a na svoju nočnú modlitbu."
„Dobre."
Nuž, spytujem sa sama seba: Ježiš, ktorý v uplynulých dňoch tak veľmi zamlčiaval všetky svoje zámery, aby Judáš nevedel podrobnosti, prečo teraz hovorí, ba opakuje, čo bude robiť v noci? Umučenie sa už začalo slepotou predvídania alebo sa táto predvídavosť natoľko zväčšila, že Ježiš číta v nebeských knihách, že toto je tá „noc", a teda treba to dať vedieť tomu, kto číha na to, aby sa to dozvedel a vydal ho nepriateľom, alebo to vždy vedel, že v túto noc sa má začať jeho obetovanie? Neviem si dať odpoveď. Ježiš mi ju nedáva. A ja zostávam pri mojich nezodpovedaných otázkach, kým pozorujem Ježiša, ktorý uzdravuje posledných chorých. Posledných... Zajtra, o pár hodín, už nebude môcť... Zem bude zbavená mocného Uzdravovateľa tiel. Avšak Obeta začne zo svojej šibenice dvadsať storočí neprerušenú sériu svojich uzdravení ducha.
Dnes viac rozjímam než opisujem. Môj Pán mi premietol duchovný pohľad od toho, čo vidím diať sa v posledný deň Kristovej slobody, po to, čo sa bude diať po stáročia… Dnes rozjímam viac o citoch a myšlienkach Učiteľa, ako o udalostiach okolo neho. Už usužovaná chápem jeho mučenie v Getsemani…
6 Ježiš, ako zvyčajne, je obklopený zástupom, ktorý narástol a teraz sa väčšinou skladá zo Židov, ktorí sa zabudli ponáhľať na miesto obetovania baránkov, aby boli pri Ježišovi, Božom Baránkovi, ktorý bude čoskoro obetovaný. A ešte sa pýta a ešte chce vysvetlenia.
Mnohí Židia prišli z diaspóry a už počuli o Kristovi, galilejskom Prorokovi, o Učiteľovi z Nazareta, a tak horia zvedavosťou počuť ho rozprávať a chcú sa zbaviť akýchkoľvek pochybností. Razia si cestu takto prosíkajúc Palestínčanov: „Vy ho máte stále. Vy viete, kto je. Počujete jeho slovo, kedykoľvek chcete. My sme prišli zďaleka a odídeme hneď, len čo splníme prikázanie. Dovoľte nám ísť k nemu!" Dav sa sťažka otvorí, aby im uvoľnil miesto. A oni pristúpia k Ježišovi a zvedavo ho pozorujú. V skupinkách sa medzi sebou potichu zhovárajú.
Ježiš ich pozoruje, aj keď súčasne počúva skupinu ľudí, ktorí prišli z Perey a ponúkli mu peniaze pre jeho chudobných, tak ako to robia mnohí, a on ich, ako vždy, odovzdá Judášovi. Prepustí ich a začne hovoriť.
7 Jedného náboženstva, ale pochádzajúci z rôznych miest, mnohí z prítomných sa pýtajú: ,Kto je ten, ktorého nazývajú Nazaretčan?' A ich nádeje a pochybnosti sa zrážajú. Počúvajte:
Je o mne povedané: ,Zo pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne. A spočinie na ňom duch Pánov. Nie podľa zdania očí bude súdiť, ani podľa počutia karhať, ale v pravde bude súdiť maličkých a rozhodovať priamosťou v prospech krotkých zeme. Koreň Jesseho bude stáť ako zástava národov, budú ho vyhľadávať kmene a jeho hrob bude slávny. Zdvihne zástavu k národom, zhromaždí vysťahovalcov Izraela a Júdových roztratených pozbiera zo štyroch strán sveta.'
Je o mne povedané: ,Hľa, Pán, Boh prichádza v sile a rameno má vladárske, hľa, jeho odmena je s ním a jeho odplata pred ním! Ako pastier pasie svoje stádo.'
Je o mne povedané: ,Hľa, môj služobník, priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani hlučne volať. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude vynášať právo. Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo, na jeho náuku čakajú ostrovy.'
Je o mne povedané: ‚Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti, vzal som ťa za ruku; utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov, aby si slepým otvoril oči a väzňov vyviedol zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách.'
Je o mne povedané: ,Duch Pána je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie a ohlásiť rok Pánovej milosti.'
Je o mne povedané: ,On je Silný, bude pásť stádo silou Pánovou a velebou mena Pána, svojho Boha. K nemu sa obrátia, pretože odteraz bude oslávený, všetky končiny zeme.'
Je o mne povedané: ‚Ja sám budem hľadať svoje ovce. Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním, vykŕmené a nemocné ochránim a budem ich pásť svedomito.'
Je povedané: ,On je Knieža pokoja a pokoj bude bez konca.'
Je povedané: ,Hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice. Ohlási pokoj národom a jeho vladárstvo je od mora k moru až do končín zeme.'
Je povedané: ,Sedemdesiat týždňov je určených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto, aby sa ukončil zločin a aby prestal hriech, aby sa uzmierila vina a priviedla sa večná spravodlivosť, spečatilo sa videnie a proroctvo a bol pomazaný Svätý svätých. Po siedmich a šesťdesiatich dvoch týždňoch príde Kristus. Po šesťdesiatich dvoch týždňoch ho zabijú. Po jednom týždni však potvrdí zmluvu a v polovici týždňa prestane obeta a žertva, v chráme však bude ohavné spustošenie a až do dovŕšenia a do konca vekov potrvá spustošenie.'
8 Budú teda po tieto dni chýbať obety? Oltár zostane bez obety? Bude mať veľkú Obetu. Hľa, prorok ju vidí: ,Kto je to, čo prichádza v odeve červenom, ten, čo sa skvie vo svojom rúchu, vykračuje v plnej sile?'
A ako sa sfarbil do purpuru ten, čo je chudobný? Prorok to hovorí: ,Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali, tvár som si neskryl pred potupou a slinou. Nemám podoby ani krásy, aby ľudia po mne túžili. Som opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, budú ma pokladať za malomocného, no budem strýznený a zasypaný ranami za všetkých.'
Hľa, tu je Obeta! Neboj sa, ó, Izrael! Neboj sa! Nebude chýbať veľkonočný Baránok! Neboj sa, ó, zem! Neboj sa! Hľa, tu je Spasiteľ! Ako baránka ho povedú na zabitie, pretože tak chcel, a neotvoril ústa, aby zlorečil tým, ktorí ho zabijú. Po odsúdení bude vyvýšený a strávený v trýzni, údy bude mať vykĺbené, kosti obnažené, ruky i nohy prebodnuté. Ale po útrapách, ktorými ospravedlní mnohých, dostane za údel mnohých a početných, lebo po tom, čo svoj život vydal na smrť za spásu sveta, vstane z mŕtvych a bude vládnuť zemi, bude živiť ľud vodou — ktorú Ezechiel videl, ako vyvierala z pravého chrámu, ktorý, aj keď bol zničený, povstane vlastnou mocou —, vínom, z ktorého sa jeho belostný odev nepoškvrneného Baránka zafarbil dopurpurova, a Chlebom prichádzajúcim z neba.
9 Smädní, poďte k vodám! Hladní, nakŕmte sa! Vyčerpaní a chorí, pite moje víno! Poďte vy, ktorí nemáte peňazí, vy, čo nemáte zdravie, poďte! Aj vy, čo ste v temnotách! Aj vy, čo ste mŕtvi, poďte! Ja som Bohatstvo a Spása, ja som Svetlo a Život. Príďte vy, čo hľadáte cestu! Príďte vy, čo hľadáte pravdu! Ja som Cesta a Pravda! Nebojte sa, že nebudete môcť jesť baránka, pretože v tomto znesvätenom chráme nie sú naozaj sväté obety. Všetci budete môcť jesť Božieho Baránka, ktorý prišiel sňať hriechy sveta, ako o mne povedal posledný z prorokov môjho ľudu. Toho ľudu, ktorého sa pýtam: Ľud môj, čo som ti urobil? V čom som ťa zarmútil? Čo viac som ti ešte mohol dať? Poúčal som tvoje mysle, liečil som tvojich chorých, dobre som robil tvojim chudobným, sýtil tvoje zástupy, miloval som ťa v tvojich deťoch, odpúšťal som a modlil som sa za vás. Miloval som ťa, ľud môj, až po Obetu. A ty, ako si sa odplatil svojmu Pánovi? Je ti daná hodina, posledná, ó, môj ľud, ó, moje kráľovské a sväté mesto. Obráť sa v tejto hodine k Pánovi, svojmu Bohu!"
10 „Povedal pravdivé slová!"
„Tak je povedané! A on skutočne koná, čo je povedané!"
„Ako pastier sa staral o všetkých!"
„Akoby sme boli ovce roztratené, choré a v temnotách, prišiel, aby nás priviedol na správnu cestu, uzdravil nám dušu i telo a osvietil nás."
„Naozaj, všetky národy prichádzajú k nemu. Pozrite na tamtých pohanov, akí sú uchvátení!"
„Ohlasoval pokoj."
„Rozdával lásku."
„Nerozumiem tomu, čo hovorí o obete. Hovorí, ako by mal byť zabitý!“
„Tak je, ak je Človekom, ktorého videli proroci, Spasiteľ."
„A hovorí, akoby mu mal ublížiť všetok ľud. To sa nikdy nestane. Ľud — my ho milujeme."
„Je náš priateľ. Obránime ho."
„Galilejčan je a my Galilejčania, dáme za neho život."
„Z Dávida je a nezdvihneme naňho ruku, iba ak na jeho obranu, my z Judey."
„A my, ktorých miloval tak, ako miloval vás, my z Hauranie, z Perey, z Dekapolu, mohli by sme naňho zabudnúť? Všetci, všetci ho budeme brániť.“
Takéto sú hlasy v teraz už značne početnom zástupe. Nestálosť ľudských úmyslov! Podľa polohy slnka usudzujem, že je okolo deviatej dopoludnia nášho času. O dvadsatštyri hodín neskôr títo ľudia budú už dlhý čas okolo Mučeníka, aby ho trýznili nenávisťou a údermi, a s krikom budú žiadať jeho smrť. Málo, veľmi málo, príliš málo — spomedzi tisícok osôb, ktoré sa nahrnú zo všetkých strán Palestíny i spoza nej, a ktorí od Krista dostali svetlo, zdravie, múdrosť, odpustenie — bude tých, ktorí nielenže sa nepousilujú vytrhnúť ho nepriateľom, pretože ich nízky počet v porovnaní s masou zurvalcov to nedovolí, ale ho ani nebudú vedieť utešiť prejavením svedectva lásky tým, že by ho sprevádzali s priateľskou tvárou. Chvály, súhlasné prejavy, poznámky obdivu sa rozplynú po širokom nádvorí ako vlny valiace sa z diaľav šíreho mora, aby na pobreží zahynuli.
11 Zákonníci a farizeji sa pokúšajú zmariť nadšenie ľudu, ako i vrenie ľudu proti Kristovým nepriateľom a hovoria: „Blúzni. Je tak veľmi unavený, až z toho šalie. Vidí prenasledovanie tam, kde sú pocty. Jeho reč oplýva prúdmi jeho zvyčajnej múdrosti, no je popretkávaná poblúznenými frázami. Nik mu nechce ublížiť. Rozumieme. Pochopili sme, kto je..."
No ľudia sú zneistení z toľkého zvratu nálad a ktosi z nich oponuje: „On mi uzdravil duševne chorého syna. Viem, čo je to bláznovstvo. Blázni takto nerozprávajú!"
A iný: „Nechaj, nech si len hovoria. Sú to zmije, ktoré majú strach, že palica ľudu im doláme chrbát. Spievajú sladkú slávičiu pieseň, aby nás oklamali, no ak počúvaš dobre, začuješ vo vnútri sykot hada."
A ďalší tiež: „Hliadky Kristovho ľudu, majte sa na pozore! Keď nepriateľ hladká, v rukáve má skrytú dýku a vytasí ju na úder. Majte oči otvorené a srdce pripravené! Šakaly sa nemôžu premeniť na krotké baránky."
„Dobre hovoríš, sova vábi a omámi naivné vtáčatá svojim nehybným telom a klamnou veselosťou svojho pozdravu. Smeje sa a pozýva svojím škrekom, no je už pripravená požierať."
A tak podobne, od skupiny po skupinu.
12 No sú tam i pohania. Tí vytrvalo a v ustavične vzrastajúcom počte počúvali Učiteľa v týchto sviatočných dňoch. Stále na okraji zástupu, pretože židovsko-palestínska výlučnosť si nárokuje na prvé miesta okolo Rabbiho, je silná a odstrkuje ich, hoci pohania chcú prísť k nemu a rozprávať sa s ním.
Veľká skupina z nich po očku pozerá po Filipovi, ktorého zástup odstrčil do kúta. Pristúpia k nemu a povedia: „Pane, chceli by sme vidieť zblízka Ježiša, tvojho Učiteľa. A aspoň raz s ním prehovoriť."
Filip sa postaví na špičky nôh, či nezbadá niektorého z apoštolov bližšie k Pánovi. Zazrie Ondreja, ktorého zavolá a potom mu zakričí: „Sú tu pohania, ktorí by chceli pozdraviť Učiteľa. Spýtaj sa ho, či ich chce prijať."
Ondrej, uviaznutý v zástupe niekoľko metrov od Ježiša, neberie na nič ohľad, s vervou sa oháňa lakťami, prediera sa dopredu a vykrikuje: „Ustúpte! Ustúpte, hovorím. Musím ísť za Učiteľom." Dostane sa k nemu a tlmočí mu túžbu pohanov.
„Zaveď ich do tamtoho rohu. Prídem k nim."
A kým sa Ježiš usiluje prejsť pomedzi ľudí, Ján, ktorý sa vrátil s Petrom, i samotný Peter, Júda Tadeáš, Jakub Zebedejov a Tomáš, ktorý odíde od svojich príbuzných, nájdených v zástupe, sa prebíjajú, aby spoločníkom pomohli preraziť cestu.
* Séria doslovných alebo parafrázovaných citátov, ktoré (zoradené podľa Svätého písma) sa odvolávajú na Ž 78, 23 — 25; Iz 9, 5; 11, 1 — 4. 10 — 12; 40, 10 — 11; 42, 1 - 7; 50, 6; 53, 2 - 12; 55, 1 - 3; 61, 1 - 2; 63, 1; Ez 34, 11. 16; 47, 1 - 12 Dan 9, 24 — 27; Oz 14, 2; Mich 5, 3 — 4; Zach 9, 9 — 10. Posledný z prorokov, o ktorom je zmienka v 9. časti, je Ján Krstiteľ.