Svätý Jozef má dva sviatky-meno -19.3 a Robotník-1.5 Najkrajší mesiac v roku -rozkvitnutý,voňavý,mladý máj otvára jeho najväčší poklad -sv.Jozef -robotník...Je patrón našich urobených a zodraných predkov,našich pracujúcich dedov,pradedov a nakoniec i otcov,ktorí ťažko a tvrdo pracujú pre svoje deti a rodinu...
Taký bol aj sv.Jozef...prijal malého Ježiška za svojho syna pred svetom,staral sa o Neho i Pannu Máriu,vyučil Ježiša poctivému remeslu a zodpovednej práci...dal mu chlieb do rúk...Taký bol sv. Jozef-patrón našich kresťanských otcov,ktorí vychovávajú svojich synov k pracovitosti,zodpovednosti,poctivosti a láske k rodine... Na svätých charizmách sv. Jozefa stojí celé šťastie našich rodín,blaho a šťastné detstvo detí...a na nich stojí, ako na základoch aj celá ľudská spoločnosť...bez sv.Jozefa...by sa všetko zrútilo do nešťastia a chaosu...
Sv. Jozef robotník (1. máj)
V cirkevnom roku sú dva dni venované sv. Jozefovi. Dňa 19. marca ho uctievame ako ženícha Panny Márie a pestúna Božieho syna. 1. mája ako príkladného robotníka. Jozef bol predovšetkým Máriiným zákonitým manželom. Mária nemohla dostať čnostnejšieho a lepšieho manžela a ochrancu. Aj Jozef bol po jej boku istotne šťastný.
Jozef bol jednoduchý tesár, remeselník, robotník. Pracoval vo svojej dielni v Nazarete, ale aj všade tam, kde ho remeslo zaviedlo. Jeho odev, dom, obed i večera boli chudobné. Jozef žil pre Ježiša a Máriu. Na seba zabúdal. Cirkev si želá, aby robotníci neboli bedármi hmotne ani duchovne. Hlása zásady práva, spravodlivosti a lásky, podľa ktorých sa majú usporiadať vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, aby sa nikomu nekrivdilo. Život je ťarcha - povedal sv. apoštol Pavol. Aj my to okusujeme každý deň: je ťarchou pre bolesť, ťarchou pre prácu, ťarchou pre smrť. Preto sa vo svojich trápeniach utiekajme k sv. Jozefovi. Utiekajme sa k nemu aj vzhľadom na svoju smrť, aby bola pokojná, ako bola jeho. Veď dobre zomrieť je tá najdôležitejšia vec na svete.
Sv. Jozefa ako svojho patróna si uctievali a vzývali tí, čo pracujú s drevom: tesári, stolári, debnári, rezbári, výrobcovia nábytku a vôbec remeselníci.
V roku 1847 pápež Pius IX. zaviedol sviatok známy ako Ochrana sv. Jozefa a v roku 1870 ho vyhlásili za ochrancu celej Cirkvi. Pius XI. v encyklike Divini Redemptoris z 19. marca 1937 dáva sv. Jozefa za vzor a za patróna robotníkom v ich životnom postavení. Pius XII. v prejave 1.mája 1955 znovu dáva Jozefa za patróna a vzor robotníkov a súčasne ustanovuje liturgickú spomienku na sv. Jozefa – robotníka na deň 1. mája, počínajúc rokom 1956.
Svätý Jozef, s veľkou úctou a láskou prichádzam k tebe a s dôverou v tvoj príhovor u nášho Pána Ježiša Krista, o ktorého si sa s láskou staral, začínam dnes túto novénu, ktorou ťa prosím o tvoj príhovor na tento môj úmysel
Prednes ho prosím tomu, ktorého ľudia tu na zemi považujú za tvojho syna, ak ak to bude jeho vôľou, pros ho, aby mi dal, o čo prosím. Ak nie, pretože on vo svojej božskej prozreteľnosti vie, že potrebujem niečo iné, s pokorou prijmem všetko, čo mi daruje na moje posvätenie a večnú spásu. Amen.
Svätý Jozef-pestún Ježiša-sviatok 19.marec
Sv. Jozef -pestún Ježiša
Sv.Jozef má v cirkvi len 2 sviatky...meno 19.marec odpradávna a nový sviatok od r.1955 -Sv.Jozef -robotník.
Panna Mária má 12 sviatkov.Panna Mária je kráľovná neba,prečistá bez hriechu,Nanebovzatá...ale sv.Jozef je len robotník.
V mnohých aspektoch tohto biblického podania je postava sv. Jozefa ešte plne nedocenená.Jozef sa chcel oženiť,mať rodinu,deti a plnohodnotný manželský život.Vyučil sa za tesára,čo bolo vtedy výnosné remeslo,lebo žiadna stavba a nábytok sa neobišlo bez šikovného tesára.Tak tesárčine vyučil aj mladého Ježiša,aby mal chlieb v rukách a živobytie.V starých maľbách sa Jozef predstavuje ako starý dedko,ktorý baví malého Ježiška...Pravda bola iná,bol to mladý,zrelý muž pred 30 tkou,pohľadný a dobre vychovaný...samé dobré vlastnosti a vybral si nábožné,krásne dievča Máriu,ktorú asi spoznal pri pracovných príležitostiach,oba žili v Nazarete.Mária sa mu veľmi páčila mohla mať okolo 16 rokov.Tak dojednal s jej rodičmi budúci sobáš a zasnúbil sa s Máriou.Vtedy žili snúbenci oddelene a čisto.O to väčší šok Jozef zažil,keď zistil,že je Mária tehotná.Mária o zvestovaní anjela asi povedala doma len matke Anne a otcovi Joachimovi.Určite boli z toho prekvapení a nechápali,čo sa to vlastne deje.Jozef bol zronený a sklamaný.Bol vtedy zákon,že snúbenicu mohol vydať aj na súd a bola by odsúdená ako pobehlica a možno aj ukameňovaná...Jozef mal stále rád Máriu,aj keď už nevedel čomu veriť a ako si to vysvetliť.Rozhodol sa zasnúbenie zrušiť a Márii dať slobodu.Tak chcel dať napísať priepustný list...je možné,že Jozef vedel aj písať a čítať,hoci to vtedy bolo vzácne.Ale vtedy zasiahli nebesia a anjel v noci vo sne povedal Jozefovi,že si má Máriu vziať za manželku a narodí sa zasľúbený Mesiáš. Boh veľmi často jednal s ľuďmi v noci.Sny a zjavenia nočné boli spojením neba a zeme...a Boh cez anjelov vstupoval do sveta ľudí.Temná noc,svetlá hviezd-nekonečných vesmírnych svetov,svit Mesiaca...to bol čas vstúpenia božieho do nášho sveta.Jozef bol zo sna prekvapený,ale i potešený,lebo vedel,že Mária je čistá,bez viny...Ale pochopil,že jeho sny o klasickej rodine s milujúcou manželkou a mnohými deťmi ,synami požehnaný...to všetko padá...bude len pestún a opatrovateľ Ježiša-sľúbeného Mesiáša.A toto asi nebolo možné ľudským rozumom prijať a spoznať.Jozef sa teda všetkému podriadil...a to je jeho veľkosť a svätosť.Mohol Máriu prepustiť a povedať si,že nebude chovať cudzie dieťa,ako to vo svete fungovalo...Máriu by vystavil strašnému osudu slobodnej matky s nemanželským synom a to by jej svet nedaroval...ľudia by ju rozniesli na kopytách...pobehlica s pankhartom...lebo aj vtedy boli ľudia takí zlí ako aj teraz.Márii pomáhali jej rodičia...matka sv.Anna a Joachim...ale tiež nežili večne a boli už starí.Takže Jozef zaistil legitímny pôvod Ježiša...pred svetom mal otca-Jozefa.Život Márie a Ježiša bez otca Jozefa,by bol veľmi ťažký a bolestný,lebo Jozef im zaistil aj živobytie a peniaze,dom,zabezpečenie a ochranu,že si nemohli dovoliť útočiť na Máriu.Ešte pred pôrodom musel Máriu,tehotnú dopraviť do Betlehema na sčítanie ľudu,čo si oba veľmi vytrpeli na cestách.Ježiš sa narodil a jeho narodenie sprevádzali zvláštne znamenia na nebi.Jozef sa s Máriou ešte pravdepodobne vrátil späť do Nazareta,či krátkodobo býval v Jeruzaleme,lebo na 40 deň po pôrode musel viesť Máriu do Jeruzalemského chrámu -na očisťovanie.Ale potom sa to rýchlo zomlelo,lebo starý kráľ Herodes sa dozvedel od 3 kráľov o narodení nového kráľa-Mesiaša a vydal rozkaz,aby povraždili všetkých chlapcov do 2 rokov v Betleheme.Jozef dostal zase sen ...anjel mu kázal zutekať urýchlene do Egypta a tam ostať až do znamenia.Jozef dobre vedel,že so starým zlostným,falošným Herodesom nie je žiadna sranda...Herodes zabíja ako na bežiacom páse...3 synov,milovanú manželku,svokru,švagra a mnoho ďalších obetí.Vraždenie bolo pre Herodesa ako nejaký tréning,alebo jedenie obeda..nič viac.Jozef vyľakaný nebezpečím urýchlene utekal za hranice Júdee do Egypta.V Egypte, hlavne vo veľkomeste Alexandrii žilo aj veľa Židov,tak ako šikovný tesár si našiel robotu a bývanie a 2 roky tam žil,pokiaľ Herodes neumrel.Tak sa vrátil do Nazaretu,opravil domček a ostal tam žiť.V evanjeliach sa spomínajú bratia a sestry Ježiša,ale to sú príbuzní.Lebo,keby mal Ježiš súrodencov,tak by boli aj pod krížom a Máriu by nemusel zverovať cudziemu-aspoštolovi Jánovi,ale zveril by ju rodine,súrodencom. Jozef,hoci bol dobrý človek,musel sa varovať aj zlých ľudí...ktorí by ho radi využili...zhotoviť napr. nábytok a nezaplatiť mu...a pod...ako je to teraz bežné.Jozef rád pomáhal chudobným,ale zase musel z niečoho živiť rodinu,aby nešli po žobraní.Zabezpečil bývanie,peniaze na jedlo a potrebné veci pre život,naučil asi Ježiša čítať a písať a učil ho remeslu-tesára...aby mal po jeho smrti Ježiš "chlieb v rukách".Určite s Máriou doopatrovali svojich rodičov a pomáhali im v starobe.Jozef umrel ešte pred vystúpením Ježiša...teda pred rokom 30 nášho letopočtu. Jozef zostarol..mohol mať už 60 rokov,čo bol vtedy veľmi vysoký vek.Už nevládal robiť a postupne ostal ležať na posteli a Mária a Ježiš sa o neho príkladne starali.Jozef umrel v náručí plačúcej Márie a objímajúceho Ježiša...Mária sa ťažko z toho smútku dostávala,lebo Jozef jej bol celoživotnou oporou a milujúcim manželom.A smútil ľudským spôsobom aj mladý Ježiš,lebo stratil svojho ochráncu,učiteľa,radcu a ako pozemského otca.Pochovali ho v údolí Jozafát ... Úctu k sv. Jozefovi rozšírovala sv.Terézia z Avily a sv.František Salezský.V roku 1675 rakúsky cisár Leopold zasvätil všetky krajiny cisárstva sv. Jozefovi /nájazdy Turkov/.
Článok o sv. Jozefovi je obsiahly,možno si tam nájde každý svoje...
19. marca. Sv. Jozef
Zlato leží hlboko dolu pod zemou a drahocenné perly ukryté pod vlnami morskými. Príroda ukrýva svoje poklady oku ľudskému, kdežto veci chatrnejšej ceny ponecháva jakoby pohodené po cestách. A čo tu vidíme v prírode, to isté nachádzame i v obvode duševného sveta. Najvznešenejšie cnosti a najvyššie duševné zásluhy, známé síce Bohu, ostávajú tajné pred ľudmi, naopak cnosti menej veľké a zásluhy obyčajné bývajú známe a vidomé každému.
Tak sa to má i so sv. Jozefom. On, o ktorom sväté Písmo tak na krátko hovorí, prináleží medzi najväčších a trónu božskému najbližších svätých. Lebo jako Panna Maria blahoslavená je medzi ženami, tak i sv. Jozef blahoslavený je medzi mužmi, poneváč ho Boh vyvolil za ochrancu a pestúna jednorodenému svojmu Synovi, za láskyplného tovaryša panenskej jeho matke, a postavil ho za hlavu svätej rodine.
Po mene Ježiš a Maria najviacej oslávené je meno sv. Jozefa po celom kresťanstve. Príčinu, prečo Boh tomuto sv. mužovi toľké vyznačenie preukázal, udáva nám sväté Písmo jediným ale významuplným slovom, keď praví, že bol «muž spravodlivý». Toto slovo obsahuje v sebe najvyššiu chválu, ktorú mu udeľuje sám Duch svätý a neznamená ono nič menej, nežli že sv. Jozef bol muž celou svojou povahou čistý, cnostný a zvlášte lásky plný.
Pochádzal sv. Jozef z pokolenia Dávidovho, otec jeho menoval sa Jakub. Žil on v mládeneckom, panensky čistotnom stave v Nazarete, malom to mestečku Galilejskom, a zanášal sa remeslom tesárskym. V tomže mestečku žila, celkom utiahnutá od sveta, bohabojná a veľmi pobožná panna, ktorá, pochádzajúc rovne z pokolenia Dávida kráľa, menovala sa Maria.
Poneváč u Židov všetko arciotcovské požehnanie a všetky božské sľuby spočívaly na rodoch, preto Židia na udržanie rodu najväčšiu váhu kládli, a vstúpením do stavu manželského ukazovali svoju nábožnú túžbu, mať podiel na Božích zasľúbeniach. Tak i sv. Jozef a panna Maria vyvolili si stav tento. Ale u Židov neuzavieralo sa nikdy manželstvo bez predbežného zasnúbenia a sňatok nasledoval vždy až za dlhší čas potom.
Medzi týmto časom nesmel ženích nevestu svoju navštíviť, ani s ňou hovoriť. A v tomto čase, prv nežli by bol sv. Jozef blahoslavenú nevestu svoju k sebe do domu uviedol, počala ona z Ducha svätého. Upadol teda následkom toho do najtrápnejšieho nepokoja, nevediac ovšem ešte tenkrát, že ona Syna Božieho, očakávaného Spasiteľa sveta, pod srdcom nosí.
Ale poneváč bol muž spravodlivý a o Márii, vyvolenej svojej neveste vedel, že je samá čistota a nevinnosť, nemohol to srovnať so svojím svedomím, aby zle o nej myslel, a tým ešte menej, aby ju uviedol u ľudí do zlej povesti a učinil ju takým činom nešťastnou. Preto ačkoľvek by bol mal právo vydať ju súdu, poneváč mu bola nevesta, nemohol sa k tomu čo muž spravodlivý odhodlať, — proti tomu búrilo sa v ňom svedomie.
Umienil si teda prepustiť ju potajomky, v tichosti a bez hluku a súdu poslať jej list, ktorým svoje zasnúbenie s ňou rozväzuje. Ale Boh nenechal dlho sv. Jozefa v tejto trápnej neistote. Neočakávane zvestoval sv. Jozefovi anjel Pána, že Maria stane sa matkou Syna Božieho, zachovajúc tak i velebnú cnosť čistoty i slávu nepoškvrneného panenstva, aby ju teda bez rozmýšľania vzal za manželku. Jak veľké to potešenie pre sv. Jozefa!
Veď i on už dlho a túžebne očakával Vykupiteľa. S najväčšou úctou a s najčistejšou láskou vzal hneď Máriu čo manželku pod svoju ochranu a uviedol ju k sebe do domu. Týmto zaštítil blahoslavenú Pannu proti utrhačným jazykom, a ostal pri nej čo verný spoločník, pestún a vychovateľ Ježiša Krista v neporušenej čistote a úplnej zdržanlivosti. Maria totiž večnú čistotu slúbiľa Bohu a za jej príkladom učinil to i sv. Jozef. Maria a Jozef žili tak v pokoji a šťastí v chudobnom svojom domku; Jozef zachádzal s Máriou s najväčšou úctou a s najsrdečnejšou láskou staral sa o všetky jej potreby.
Najväčším potešením bola mu myšlienka, že skoro bude môcť uzreť milostivý obličaj božského Vykupiteľa. Túžba jeho blížila sa deň po dni k splneniu. Za niekoľko mesiacov po sňatku vydal cisár Augustus prísny rozkaz, aby sa previedol popis ľudu v celom cisárstve a každý povinen bol dostaviť sa do toho mesta, zkade jeho rod pochádzal, k zápisu. Jozef a Maria, súc obidva potomci rodu Dávidovho, šli do Betlehema, zkadiaľ Dávid pochádzal.
A keď pri veľkom návale ľudu v meste nocľahu dostať nemohli, utiahli sa von za mestom do jaskyne, ktorá nočného času slúžievala pastierom za maštaľ. Tu porodila blahoslavená Panna božské Dieťa Ježiša, a sv. Jozef bol prvý, ktorému sa dostalo tej veľkej milosti za podiel, že najkrásnejšie toto Dieťa, jaké kedy svet videl, svojima očima videť, na svojich ramenách chovať mohol.
Otec nebeský vložil mu jakoby sám Dieťa v náručie čo najdrahší poklad a ustanovil ho jemu za strážcu, ochrancu, pestúna a vychovateľa. A Jozef plnil so všemožnou vernosťou povinnosti tohoto úradu. Štyridsiaty deň po narodení Ježišovom šiel Jozef s Pannou Máriou a s božským Dieťaťom do Jeruzalema, aby ho tam obetoval Pánu. Z Jeruzalema vrátil sa zpiatky do Betlehema. Avšak sladkého pokoja a nezkalenej radosti len za krátky čas požíval.
Kráľ Herodes čihal dieťaťu po živote. I keď jednúc Jozef v občerstvujúcom spánku ponorený ležal, zjavil sa mu anjel a oslovil ho: «Vstaň, vezmi Dieťa i jeho Matku, a sťahuj sa do Egypta a zostaň tam, pokiaľ ti nepoviem.» A on vstal a sťahoval sa; nemyslel ani na ďalekú cestu, ani na obťažné putovanie, nepýtal sa po príčine, poneváč pravá poslušnosť nezná otázky: prečo a načo, a jak dlho. Po zdĺhavej púti prišiel do Egypta.
Až keď kráľ Herodes zomrel, bolo mu opäť naloženo, aby sa vrátil do zeme Izraelskej. On to učinil a prebýval napozatým v meste Nazarete. Niekoľko rokov neskôr putoval s Máriou a dvanásťročným Ježišom do Jeruzalema k veľkonočným sviatkom. Tu ostal Ježiš tri dni v chráme. Jozef a Maria, najdúc ho po dlhom a úzkostnom hľadaní, vrátili sa do Nazareta zpiatky. Sv. Jozef bol manželom Panny Márie a pestúnom Ježiša podľa zákona, ale on bol ním ovšem i v duchu lásky.
V Márii spatroval nielen to, čo druhí manželia vo svojich manželkách spatrujú, milú totižto ženu, útlu matku, vernú spoločnicu; v jeho očiach bola ona o mnoho viacej: vyvolená Pána, najčistejšia, najsvätejšia panna, najvznešenejšia medzi ženami, matka božskej milosti a lásky. V Ježišovi videl nielen to, čo iní otcovia vo svojich synoch spatrujú: nádej svojho kolena, oslavu svojho rodu, potešenie a pomoc na starobu.
To všetko bolo by bývalo málo, mysleť o Ježišovi. Sv. Jozef videl v ňom oslávenie ľudu Izraelského, osvietenie pohanov, spasenie a vykúpenie sveta. Preto sa i staral neúnavne, s úplnou oddanosťou a sebazaprením o Matku i Dieťa. Súc potomok rodu kráľovského, prevádzal remeslo tesárske a prevádzal ho s láskou, poneváč pracoval za Máriu a Ježiša. Oni jedli z jeho chleba, pili z jeho pohára a šatili sa z toho, čo on zaslúžil.
Za nich pracoval on vo dne i v noci, v potu tvári svojej, a myšlienka na nich posilňovala ho, keď pod bremenom práce napádaly ho mdloby; pot rinúci mu z tváre považoval za perly pre budúci svoj poklad v nebi, dielňa jeho bola mu rajom, poneváč tam prebýval s ním Ježiš: a kde Ježiš prebýva, tam je všade šťastie a raj, kde však Ježiša nieto, tam i paláce, zlatom sa skvejúce, sú len žaláre bez opravdivého šťastia.
Už k prvým ľuďom hovoril Hospodin v raji: «V potu tvári tvojej obrábať budeš zem a požívať chlieb tvoj;» a od týchto čias, za mnoho tisíc rokov roní sa človeku pot po lícach, ale veľká tu otázka, či sa on roní z lásky k Bohu a z lásky k Ježišu, alebo len z lásky ku svetu?
Drahocenné sú potné kropaje, ktoré prelievame vo vernom plnení našich povinností z lásky k manželke, k dieťaťu, a ku tým, ktorých nám Boh sveril, takýto pot občerstvuje a oživuje nás jakoby nebeskou rosou; nešťastný je naopak každý pot, jestli nám ho závisť a vôbec hriešna dajaká náklonnosť vynucuje z tvári, lebo on neochladzuje, lež len viacej roznecuje zožieravý plameň náruživostí.
O smrti sv. Jozefa nič nám nesdeľuje Písmo sväté, tak že neznáme s istotou ani kedy, ani kde zomrel. Hrob jeho ukazujú podnes v doline Josafat blízo mesta Jeruzalema; o svätých jeho pozostatkoch nečiní cirkevný dejepis žiadnej zmienky. Toľko nám známo, že on ešte pred verejným vystúpením Ježiša Krista zomrel, poneváč pri svatbe v Káne galilejskej nebol prítomný.
A smrť jeho bola zaiste sladká a šťastná, lebo zomrel v náručí Ježiša a Márie, so vzdychom lásky ku svätej Matke, s pohľadom dôvery k Synu Božiemu. Utca k sv. Jozefovi rozšírila sa teprv za posledných století, zvlášte pričinením sv. Terezie a sv. Františka Saleského. Roku 1675. zvolil cisár Leopold prvý sv. Jozefa za ochrancu zemí rakúskych.
Poučenie.
Sv. Jozef bol dľa zákona otec, vlastne pestún Ježiša Krista, ktorý je nám podľa nevyzpytateľnej milosti Božej jednorodeným bratom, on bol manžel Panny Márie, predrahej to matky našej; je on teda i naším otcom. Jako taký je naším učiteľom v živote, poučujúc nás všetkých tým prekrásnym prí- kladom, ktorý každému pre jeho stav zanechal. Čo niekdy kráľ Farao o Jozefovi egyptskom povedal: «Iďte k Jozefovi a učiňte, čokoľvek vám rozkáže», to ešte vo vyššom stupni platí o Jozefovi nazaretskom.
Iďte k Jozefovi mládenci a panny a učte sa od neho milovať nevinnosť, a opatrovať si laliu čistoty, ktorá vám v srdci i vo tvári rozkvitá; iďte k nemu manželia a učte sa od neho pokoju, láske, trpezlivosti v prípadoch stavu manželského; vy otcovia učte sa od neho, jako dietky svoje v bázni Božej vychovávať a do chrámu vodiť; vy šľachtici a vysokorodení, učte sa od neho, úpadok rodu vašeho trpezlive a ponížene znášať.
Vy remeselníci učte sa od neho, starať sa o rodinu; vy chudobní choďte do jeho dielne a učte sa od neho, jako pracovať a s málom byť spokojní; vy hriešnici, ktorí ste Ježiša ztratili, iďte k nemu a učte sa hľadať ho s ľútosťou a pokánim; vy nemocní učte sa od neho zomreť s Ježišom a s Pannou Máriou. Sv. Jozef je nám však i vzorom, jako dočasné statky vyhľadávať máme.
Pozemské statky vydobývať si, je našou povinnosťou, poneváč potrebné sú nám ony: 1) k živobytiu. Každý deň totiž musíš jesť, potrebuješ odev, príbytok atď. Aby ti to neschádzalo a aby si iným žobraním nepadol na obtiaž, musíš hľadeť zaopatriť si výživu a majetok. 2) K našemu vzdelaniu. Chceš-li sa niečomu naučiť, musíš chodiť do školy, zaopatriť si knihy alebo potrebné stroje, musíš snáď podujať ďaleké cesty.
3) K tomu, aby si v svojom stave niečo vykonať mohol. Remeselník zaopatriť si musí nástroje a látku; musí často dlho čakať na vyrobené peniaze. Roľník musí mať dom, pole, dobytok. A tak v každom stave potrebné sú pozemské statky. 4) Napokon k tomu, aby sme i svojim bližným preukázať mohli dačo dobrého, nado všetko chudobným, biednym a nemocným. Spasiteľ nám totižto sľúbil, že jestli dobre nakladáme so sverenými nám statky, sverí nám v nebi ešte vyššie poklady.
Preto i z tohoto ohľadu musíme hľadeť nadobudnúť si pozemských statkov. Jakým spôsobom však máme vyhľadávať pozemské statky? 1) Vždycky buď spravodlivým. Neber, čo nenie tvoje. Každý, kto ku pr. kradne v hore drevo a vôbec niečo takého bere, čo mu nepatrí, hreší. Podobne hreší každý, kto niečo nalezeného majiteľovi nevráti, lež sebe podrží.
Ďalej, nerob druhému škody! Takýmto spôsobom hreší, kto druhému cez pole ide, dobytok na cudzom pasie, alebo jakýmkoľvek iným spôsobom bližnému na majetku škodu činí. — Nešuď! Kto bližného klame, aby z toho sám úžitok mal, ten šudí, na pr. kto starý alebo chorý dobytok za mladý a zdravý, kto falošné peniaze za berné udáva, kto víno, múku, mlieko a iné veci falšuje; krčmári, ktorí dvojou kriedou píšu; kupci, ktorí preťahujú; a napokon i oškodení, jestli viacej požadujú, nežli škoda obnáša.
2)Nerob si zbytočných starostí a buď spokojný s málom. Sú ľudia, ktorí nikdy nevychádzajú zo starostí a lámu si hlavu jednostajne nad tým, jako sa im budúcne povede. Takéto starosti Hospodin doslovne zapovedá, poneváč tým človek nedôveru javí k jeho dobrote. Človek má predovšetkým po tom túžiť, aby sa ľúbil Bohu, aby život dľa jeho svätej vôle riadil a večného spasenia dosiahol.
Ohľadom časných vecí má v pokoji pracovať a ponechať to zcela Bohu, čo budúcnosť prinesie. Buď s málom spokojný! S málom je spokojný ten, kto nechce mať a vyrobiť si viac, nežli čo pre seba a svoju rodinu potrebuje, aby slušne a jednoducho živý bol. Písmo sväté nás dostatočne učí, jak nerozumne jednajú tí, ktorí sa snažia nashromaždiť si mnoho statkov a peňazí.
Veď po smrti nič so sebou nevezmú, a tu zo samej dychtivosti po väčšom výrobku a zisku zapomínajú na svoju dušu a nič sa o ňu nestarajú.
Modlitba.
Ó Bože, ktorý si sv. Jozefa za pestúna Syna svojho a za ženícha najblahoslavenejšej matky Márie vyvoliť ráčil, učiň, prosíme, aby sme na jeho prímluvu a skrze jeho zásluhy čistým srdcom Tebe slúžiť a potom s ním v nebi na veky oslavovať Ťa mohli. Amen.
Svätý Jozef pochádzal z kráľovského Dávidovho rodu. Bol tesárom. Evanjelium ho nazýva „mužom spravodlivosti.“ Zasnúbil sa s Pannou Máriou a zotrval v ustavičnom panenstve, ku ktorému sa zaviazal sľubom. Podľa židovského zvyku zostala Panna Mária ešte celý rok v ústraní otcovského domu. Evanjelista Lukáš (1, 26-38) rozpráva o tom, ako anjel zvestoval Márii narodenie Vykupiteľa. Keď potom Jozef spozoroval požehnaný Máriin stav, zamýšľal jej dať v súkromí priepustný list. Avšak poučený anjelom, uviedol Pannu Máriu do svojho domu. Jozef nebol iba ženíchom, ale i pravým manželom Panny Márie; uzavrel s ňou skutočné a pravé manželstvo. To, čo ich vzájomné zjednocovalo, bola Božia láska, ktorá obdarila ich manželstvo, zázračne počatým nebeským Plodom. Ďalej evanjelista Lukáš (2, 1-20) rozpráva, ako Jozef išiel s Máriou do Betlehema, kde sa mu dostalo skvelej odmeny za jeho obetavú starostlivosť a vernosť; prvý po Márii uvidel vteleného Božieho Syna a klaňal sa Mu; bol svedkom slávy, ktorou traja mudrci z Východu poctili narodeného Vykupiteľa. O nejaký čas Simeon požehnal Jozefovi v jeruzalemskom chráme, keď tam bolo Božské Dieťa obetované. Jozef odvrátil tiež nebezpečenstvo hroziace dieťaťu útekom do Egypta. Potom sa vrátil s Ježiškom a s jeho matkou do Nazaretu, kde si zarábal na živobytie prácou svojich rúk. Lukáš tiež podáva správu (2, 41-52), ako Jozef a Mária vzali dvanásťročného Ježiša zo sebou na Veľkonočnú slávnosť a dodáva, že Syn Boží bol poddaný svojim rodičom.
Nevieme nič určité o roku a mieste smrti sv. Jozefa. Podľa všeobecnej mienky Jozef zomrel v Nazarete ešte skôr, než Kristus Pán začal konať verejný učiteľský úrad. Lebo v Písme Svätom už o ňom niet ani zmienky, ani pri svadbe v Káne Galilejskej. Jeho vznešenosť je na základe Písma uznaná celým svetom, ale jeho úcta a pobožnosť má neskorší pôvod. Veľké zásluhy o rozšírenie úcty sv. Jozefa má svätá Terézia. Píše: „Za svojho príhovorcu u Pána som si vyvolila sv. Jozefa a vrúcne som sa mu odporučila. A vskutku: jasne som poznala, že tento môj otec a pán ma vyslobodil z mojej dávnejšej núdze i väčších nebezpečenstiev, ktoré hrozili mojej cti a spáse mojej duše a udelil mi ešte viac, než som ho prosila.“ „Nespomínam si, že by som ho doposiaľ o niečo prosila a on by mi to neudelil.“ „Prosím iba pre lásku Božiu: kto nechce veriť mojim slovám, nech to sám skúsi; potom iste zo skúseností pozná, aký veľký úžitok z toho máme, ak sa odporučíme tomuto slávnemu svätcovi a zbožne ho uctievame.“
Často svätica zakúsila zvláštnu ochranu sv. Jozefa. Jej sprievodkyňa, ctihodná Anna Ježišova, píše o nebezpečnej ceste do Veas roku 1575: „Posledný deň vodcovia zablúdili uprostred pohoria Sierra Morena, takže nevedeli, kam ísť ďalej. Niektorí horekovali, že sme stratení, lebo nebolo možné nikam sa dostať z týchto nebezpečných skál, v ktorých sme zablúdili.
Tu dala naša svätá matka Terézia ôsmim rehoľniciam, ktoré ju sprevádzali, rozkaz prosiť Boha a nášho svätého otca Jozefa, aby bol našim vodcom. Sotva nás napomenula, počuli sme z pozadia hlbokej jaskyne, ktorú sme z vrchu skaly sotva videli, muža. Podľa hlasu to bol starec, ktorý silným hlasom na nás volal: „Stojte, stojte! Inak ste stratení! Padnete do priepasti! Na tie slová sme zastavili. Na to sa ho kňazi a svetskí ľudia, ktorí nás sprevádzali opýtali:
Otče, čo máme robiť, aby sme unikli nebezpečenstvu?“ Hlas odpovedal, aby sme sa obrátili na určitú stranu. Všetci v tom videli zázrak, že vozy mohli prejsť oným miestom. Niektorí chceli hľadať osobu, ktorá k nim prehovorila. Terézia však povedala so slzami v očiach: „Neviem, prečo ste ju nechali hľadať; veď to bol môj svätý otec Jozef. Jeho iste nenájdu“. A skutočne, naši sprievodcovia čoskoro sa vrátili, že onoho muža nemohli nájsť, i keď bol v onej jaskyni, z ktorej počuli hlas.“ Ale nielen v časných potrebách sa máme obracať na sv. Jozefa. Ešte viac to máme robiť vo veciach duchovných. Sv. Terézia nás napomína: „Zvlášť tí, ktorí sa oddávajú vnútornej modlitbe, majú byť láskou naklonení sv. Jozefovi. Kto snáď nemá učiteľa pre cvičenie vnútornej modlitby, nech si vyvolí tohto slávneho svätca a iste nezablúdi.“
Nech i nás povzbudí úcta k svätému Jozefovi, ochrancovi svätej Cirkvi, aby sme sa k nemu utiekali v našich telesných i duchovných potrebách a určite neostaneme nevypočutí.
Životopis sv.Jozefa
Sviatok: 19.marec 1. storočie
Sv. Jozef bol pestúnom Pána Ježiša a pred zákonom bol jeho otcom a manželom Panny Márie. Vieme o ňom veľmi málo, len to, čo je o ňom napísané v Sv. Písme. Pochádzal z kráľovského rodu, bol potomkom kráľa Dávida. Narodil sa v Betleheme, no potom neskôr sa presťahoval do Nazareta, pravdepodobne kvôli práci. Bol chudobným tesárom. V Nazarete sa zasnúbil s Máriou, tradícia hovorí, že vtedy už bol v pokročilom veku. Keď Mária počala, bolo to tajomstvo, takže ani Jozef o tom nevedel. Tam sa ukázal Jozefov charakter. Spolu totiž nebývali ani nežili, a on videl, že čaká dieťa. Zrejme ho to trápilo; podľa vtedajších zvyklostí ju mal dať ukameňovať.
On to však chcel urobiť tajne, aby jej neublížil. Vtedy sa mu zjavil Pánov anjel a povzbudil ho, aby si ju nebál zobrať za manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je od Boha. Jozef poslúchol. Ďalšia zmienka o ňom je vtedy, keď išiel na základe vládneho nariadenia do Betlehema, keďže bolo veľké sčítanie ľudu v Rímskej ríši, do ktorej vtedy patrila aj Palestína. Tam Mária porodila svoje dieťa – Ježiša, dlho očakávaného Mesiáša. Jozef vždy vystupuje ako hlava rodiny, ako ten, ktorý sa má zodpovedne postarať o svoju rodinu. Na štyridsiaty deň išli do Jeruzalema, aby obetovali Ježiša v chráme Bohu. Potom sa vrátili do Betlehema. Do Nazareta zrejme nechceli ísť kvôli jeho neslávnej povesti. V evanjeliu sa spomína aj príbeh mudrcov, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa kráľovi. Bolo to asi dva roky po narodení Ježiša.
Keďže kráľ Herodes potom číhal na život malému Ježišovi, Jozef sa zobral s celou rodinou do Egypta. Tradícia hovorí, že tam sa usídlili v niektorej zo židovských osád, asi na severovýchode od Káhiry. Keď nebezpečenstvo pominulo, vrátili sa z Egypta, ale usadili sa v Nazarete, keďže krutovláda Herodesovho nástupcu Archelaa pokračovala. Ďalej sa sv. Jozef spomína už iba raz, a to keď sa dvanásťročný Ježiš stratil v chráme. Táto krátka správa hovorí o tom, že Svätá rodina viedla usporiadaný život – každý rok chodievali do chrámu, ako kázal židovský zákon. V ďalších rokoch sa Ježiš vyučil popri Jozefovi tesárskemu remeslu.Viac zmienok v Evanjeliu o sv. Jozefovi nemáme. Nezachytávajú ani jedno jeho slovo. Nevieme ani to, kde a kedy zomrel. Asi sa to stalo ešte pred verejným vystúpením Ježiša.
O úcte k sv. Jozefovi v prvých storočiach nevieme. Až v 12.-13. storočí si ho niektoré rehole vyvolili za patróna, uctieval ho napr. sv. František Assiský, františkáni, dominikáni, sv. Terézia z Avily. Jeho sviatok, ktorý slávime 19.marca, patrí medzi prikázané (u nás na Slovensku je tento sviatok dišpenzovaný, čiže nie prikázaný). Pápež Pius XII. zaviedol sviatok sv. Jozefa Robotníka 1.mája, ktorý je však len spomienkou.
V piatok 19. marca v Katolíckej cirkvi slávime slávnosť svätého Jozefa, ženícha Panny Márie. Kto bol svätý Jozef, v akej dobe žil a čo môže povedať dnešnému človeku. V akej dobre žil svätý Jozef? Svätá zem bola v 1. storočí n.l. súčasťou Rímskej ríše. V čase Ježišovho narodenia Rimania súhlasili, aby krajinu spravoval Herodes, ktorý nemal židovský pôvod, ale pochádzal z Idumey. Už to bolo ponížením židovského národa.
Rimania udelili Herodesovi titul „kráľ“. Prakticky však bol vazalom Rímskej ríše, od ktorého sa očakávalo, že v provincii zabezpečí poriadok a Rímu bude odvádzať dane, čo Herodes aj robil. Navyše Herodes si „kupoval“ priazeň rímskych cisárov budovaním miest a pohanských chrámov, ktoré potom pomenoval po konkrétnom panovníkovi. V tomto spôsobe pokračovali aj jeho synovia. Dôkazom sú mestá ako Cézarea Prímorská, Sebaste, Tiberias, Cézarea Filipova. Preto rodina Herodesovcov nebola obľúbená ani medzi náboženskými vodcami ani zo strany bežných ľudí. Galilea mala medzi židmi povesť pohanskej časti krajiny. Prevládal tu grécky jazyk, žili v nej nielen židia, ale aj iné národnosti, ako dokazuje región Dekapolisu, čo bolo akési združenie desiatich miest, v ktorých bolo veľké množstvo pohanských chrámov a amfiteátrov. Môžeme nejako zrekonštruovať životopis Jozefa? Novozákonné texty neumožňujú vytvoriť niečo ako Jozefov „životopis“. Ale to platí aj v prípade Panny Márie a apoštolov. V centre pozornosti svätopiscov bola osoba a učenie Božieho Syna. Nájdeme však aspoň niektoré detaily.
Z rodokmeňa v Evanjeliu podľa Matúša vieme, že jeho otec sa volal Jakub. Jozef pravdepodobne pochádzal z Jeruzalema alebo jeho okolia. Naznačuje to niekoľko skutočností. 1. Patril do Júdovho kmeňa, z ktorého v minulosti pochádzal aj kráľ Dávid. Tomuto kmeňu patrilo územie okolo Betlehema. 2. Pri návšteve mudrcov Svätá rodina už bývala v dome. Jozef mohol mať v Betleheme nejakých príbuzných. 3. Po návrate z Egypta Jozef plánoval vrátiť sa do Judska, lebo asi tam mal isté rodinné zázemie. Až na anjelov pokyn odišiel na sever do Galiley a usadil sa v Nazarete. Na základe Evanjelia podľa Lukáša sa dozvedáme, že Jozefova rodina patrila medzi tie chudobnejšie. Pri obetovaní Ježiša v chráme na 40. deň po jeho narodení priniesli pár hrdličiek, čo bol dar predpísaný pre tých, ktorí boli menej majetní. Napriek tomu viera a plnenie náboženských povinností boli v Jozefovej rodine na prvom mieste. Lukáš spomína, že Jozef a Mária chodievali z Nazareta každý rok na veľkonočné sviatky do Jeruzalema.
To predstavovalo výpadok mzdy na minimálne tri týždne, keďže sa putovalo peši. Zo skromného zárobku tesára odkladali peniaze, aby si túto cestu mohli dovoliť a mali po návrate ďalej na živobytie. Ale to znamená, že nie peniaze a blahobyt, ale vieru a plnenie Božieho zákona kládli na prvé miesto. Bol Jozef mlčanlivý alebo jednoducho tak nenápadný, že sa o ňom v Biblii veľa nepíše? Evanjelista Matúš uvádza, že anjel prikázal, aby po narodení dieťaťa to bol práve Jozef, ktorý mu dá meno „Ježiš“. Takže Jozef určite rozprával. Ak evanjelisti nezachovali žiadne jeho slovo, bol to ich úmysel, ktorý chceli zvýrazniť. Chceli, aby tento spravodlivý muž k nám „prevravel“ mlčaním, presnejšie povedané načúvaním Božej vôle. Jozef je výrečný cez svoje konanie a postoje. Všimnime si mnohé odkazy na starozákonné postavy. Na začiatku Ježišovho rodokmeňa v Matúšovom evanjeliu stojí patriarcha Abrahám a na konci je to „patriarcha“ Jozef. Preto aj do modlitieb o svätom Jozefovi vkladáme oslovenie „patriarcha“. Môžeme vidieť istú podobnosť medzi týmito dvoma postavami. Abrahám je známy svojou vernosťou a poslušnosťou voči Bohu. Poslúcha Boží hlas a odchádza z rodnej krajiny do krajiny Kanaán (porov. Gn 12). Poslušne plní Boží príkaz, aby obetoval svojho syna Izáka (porov. Gn 22). Podobným spôsobom je vyobrazená Jozefova poslušnosť Božím príkazom. Poslušne plní Božiu vôľu a prijíma Máriu, svoju manželku, a jej dieťa. Berie malého Ježiša a jeho matku a odchádza do Egypta, aby sa odtiaľ po istom čase poslušne vrátil do Palestíny. Putovanie Jozefa pripomína starozákonné putovanie patriarchov Abraháma, Izáka, Jakuba a Jozefa, ktorí taktiež zišli do Egypta, aby sa napokon vrátili a usadili v zasnúbenej krajine. Ďalej je to podobnosť so starozákonným Jozefom Egyptským. Jozef mával sny a mal aj schopnosť vykladať ich význam. Faraónovi vysvetlil význam slov a predpovedal mu, že po siedmich úrodných rokoch príde sedem rokov neúrody. Faraón ho ustanovil za správcu egyptských sýpok a zmenil mu meno na „Živiteľ zeme“. Keď na krajinu doľahol hlad, faraón odkázal hladujúcim: „Choďte k Jozefovi a urobte všetko, čo vám povie.“ (Gn 41, 55) Preto v tejto charakteristike vidíme podobnosť s novozákonným Jozefom. Boh aj s nazaretským Jozefom komunikoval cez sny a on sa stal pre Svätú rodinu jej živiteľom. Aj prostredníctvom tohto mimoriadneho roka nám Pán Boh hovorí: „Choďte k Jozefovi a urobte všetko, čo vám povie.“ Otec tohto starozákonného patriarchu sa rovnako volal Jakub. Bol tesárom – môžeme rozumieť pod tým slovom to, čo dnes, že bol stolárom? Grécky výraz „tékton“, ktorý slovenský text Svätého písma prekladá „tesár“, je potrebné chápať v širšom význame slova. Bol to „remeselník“, ktorý bol zručný v spracovaní dreva od hrubých tesárskych prác až po stolárske výrobky. Židovské prislovie hovorí: „Otec, ktorý nenaučí syna remeslu, naučí ho kradnúť“. Bolo zvykom, že otec dal syna vyučiť nejakému remeslu, ktoré mu slúžilo neskôr ako obživa, alebo ho naučil remeslo, ktoré sám ovládal. V prípade Božieho Syna evanjeliá o ňom hovoria, že nie je len „synom tesára“ (porov. Mt 13, 53), ale že on sám je „tesár“ (porov. Mk 6,3). Je možné, že v tzv. skrytých rokoch, tzn. v období do začiatku Ježišovho verejného účinkovania, Ježiš chodil s Jozefom na stavby, alebo mu pomáhal v dielni. Vtedajšia Galilea zažívala rozvoj. V blízkosti Nazareta vyrastali dve veľké mesta Seforis a Tiberias, ktoré boli aj zdrojom obživy pre obyvateľov. Je možné, že aj Jozef tu našiel prácu a zdroj príjmu pre zabezpečenie svojej rodiny. Boh sa prihováral k Jozefovi v snoch, Jozef dokázal rozlíšiť, kedy ide o sen a kedy ide o Boží hlas. Musel byť teda zrelý vo viere? Pamätajme na to, že v Biblii spánok a sny sú spôsobom, ktorým nám svätopisec chce povedať, že dotyčný človek sa stretol s tajomstvom, ktoré ho presahuje. Nejde tak v prvom rade o sny, ale o mystérium Božieho konania. Matúšovo evanjelium spomína štyri Jozefove sny. V jednom mu anjel oznamuje, aby si vzal Máriu za svoju manželku, v druhom, aby utiekol do Egypta, v treťom, aby sa vrátil naspäť do izraelskej krajiny a v štvrtom, aby nezostal v Judsku, ale aby usadil v Nazarete. Môžeme povedať, že Jozef je človekom snov. Je mužom, ktorý vie snívať. Prijal Boží príbeh do svojho života a stal sa jeho súčasťou. Je dôležité ,aby sme aj my dokázali snívať sny, ktorých Boh bude vždy pevnou súčasťou. Posledná zmienka o Jozefovi v Biblii je návšteva chrámu s 12 ročným Ježišom. Po tom sa viac nespomína. Dá sa predpokladať, že potom zomrel? Áno, niektorí odborníci usudzujú, že zomrel skôr, než Boží Syn začal ohlasovať Božie kráľovstvo. Máme pred sebou obraz, ktorý je celej Cirkvi, aj mne veľmi blízky. Je to obraz Jozefa - patróna dobrej smrti. Jozef zomiera v blízkosti dvoch najmilovanejších osôb – svojej manželky Márie, ktorú vždy verne a čisto miloval a „svojho“ Syna, o ktorého sa so všetkou láskou otca staral. Vyprosujme si aj my pokojnú a zbožnú hodinu smrti. V čom bol Jozef pre Ježiša otcom? Jozef sa pre Ježiša nestal pozemským otcom na spôsob nejakej „roly“, ako to vidíme v divadle. On sa stal skutočne otcom so všetkým, čo k tomu patrí. Ak vďaka Márii si Boží Syn vzal ľudskú prirodzenosť a stal človekom, vďaka Jozefovi dostal konkrétnu identitu židovskej spoločnosti a náboženstva a zaradenie do Dávidovho domu z kmeňa Júdu. Podľa židovského zákona ak muž povedal: »Toto je môj syn«, muselo sa mu veriť. Nezáležalo na fyzickom otcovstve. Jozef vydáva takéto potvrdenie, keď dáva dieťaťu meno, a týmto sa stáva legálnym otcom Ježiša. Toto je presnejší popis ako adoptívny otec či pestún, ako sa to všeobecne hovorí. Svojou prácou tesára zabezpečoval rodinu. Chránil rodinu, keď sa ocitla v ohrození. Odovzdával Ježišovi vieru – modlil sa, rozprával mu príbehy Izraela, chodil s ním do nazaretskej synagógy a na sviatky do Jeruzalema a viedol ho k pracovitosti. V Jozefovej osobe sa učíme konkrétnosti našej viery a odpovedí na Božie konanie. Mal Ježiš k Jozefovi synovskú úctu? Boh sa rozhodol požiadať tohto jednoduchého muža z Nazareta, aby sa stal pre jeho Syna pozemským otcom. Evanjelista Lukáš medzi poslednými vetami, ktoré vysloví o Ježišovom detstve, uvedie: „A bol im poslušný“ (Lk 2, 51) Iste mal rozmer poslušnosti. Ani Ježiš sa „nehral“ na syna v zmysle: „Som síce Boh, ale na chvíľu sa zahrám na poslušného“. Ježiš Kristus sa stal človekom, tzn. v konkrétnom čase a priestore a vzal na seba ľudskú prirodzenosť so vštkým okrem hriechu. Čo sa všetko Ježiš naučil, alebo mohol naučiť od Jozefa? Nezabúdajme, že Ježiš je pravý Boh a pravý človek. Ako pravý človek prešiel tým, čím prechádza každé ľudské bytie. Počal sa a narodil sa matke, dostal živobytie, výchovu vo viere, viedli ho k pracovitosti. Práve tento rozmer rodiny v Nazarete je dôležitý aj pre dnešnú dobu. Želám všetkým otcom, aby podľa vzoru svätého Jozefa aj oni spolu so svojimi manželkami odovzdávali deťom hlbokú vieru a zbožnosť a učili ich pracovitosti. Aké vlastnosti ako muž mal sv. Jozef? Chcem poukázať na jeden drobný, ale krásny detail, ktorý vystihuje Jozefovu povahu. Keď Svätá rodina uteká pred kráľom Herodesom, evanjelista Matúš píše, že Jozef „vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.“ (Mt 2, 14) Ten výraz „za noci“ nie je len časový údaj. Má hlbokú symboliku. Ak ženu zdobí obeta, ozdobou muža je odvaha. Svätý Jozef bol odvážny. Odvahu neprejavoval iba „vo dne“, keď je všetko viditeľné a predvídateľné, ale robí to aj „za noci“, pričom vieme, že „noc“ a „temnota“ sú v Biblii často symbolom neistoty a strachu. Sväté písmo tak k jemnosti matky Márie, bezbrannosti dieťaťa Ježiša kladie odvahu a prezieravosť otca Jozefa. Obraciam sa na manželov a otcov. Strážte a chráňte svoje rodiny ako svätý chrám a ako ten najvzácnejší poklad, ktorý vám Boh zveril. Robte to a j vtedy, keď prídu skúšky a pochybnosti. Nech Vám nechýba odhodlanie a múdrosť svätého Jozefa. Čo nám o Jozefovi hovorí atribút, že bol spravodlivý? Jozef je napokon označený ako spravodlivý muž, čo je vlastnosť, ktorú udeľuje Kniha Genezis patriarchovi Abrahámovi (porov. Gn 15, 6). Do popredia tak má vystúpiť jeho poslušnosť Božiemu slovu. Evanjeliá nám chcú Jozefa predstavil ako toho, ktorý do bodky vyplnil Božiu vôľu, a tak slúžil dôstojne ako otec Božiemu Synovi. Zamerajme sa na tento obraz Jozefa, keď o sebe tvrdíme, že chceme žiť podľa Svätého písma. Dá sa hovoriť o Jozefovej spiritualite z toho, čo o ňom vieme zo Svätého Písma? Jozefa v evanjeliách vystihuje sloveso „vziať“. Jozef si vzal Máriu za svoju manželku.
Pred prenasledovaním Herodesa Jozef vzal svoju manželku a dieťa a utiekol do Egypta, aby po Herodesovej smrti znova vzal manželku a dieťa a vrátil sa do Izraela a usadil sa v galilejskom Nazarete. Toto slovo „vziať“ charakterizuje Jozefa ako človeka, ktorý sa vie postarať o druhých, dokáže vziať na seba zodpovednosť a stotožniť sa s poslaním, ktoré mu je určené. Toto je jeho spiritualita – prevziať zodpovednosť. Ak pri zvestovaní Ježišovho narodenia sa píše, že dieťa bude „Emanuel“ = „Boh s nami“, tak aj o Jozefovi môžeme povedať, že objavil túto Božiu lásku a dokázal byť manželom a otcom, ktorý neodišiel, ale bol s Máriou a Ježišom. V čom by Jozef mohol byť vzorom aj dnešným otcom rodín? Jozef plánoval s Máriou manželstvo a boli spolu už zasnúbení. V židovskom náboženstve to znamenalo, že muž a žena voči ostatným si už boli „sľúbení“, avšak spolu nebývali. Zasnúbenie bolo obdobím duchovnej a materiálnej prípravy na budúci spoločný manželský život. Do týchto jeho plánov vstúpila udalosť Pánovho zvestovania, keď Mária počala z Ducha Svätého Božieho Syna. Jozef a Mária ako veriaci ľudia počítali vo svojom živote s Božou prítomnosťou a jeho pôsobením. Doteraz však ich viera nebola vystavená takejto priamej konfrontácii s dôverou v Božie konanie. Evanjelista Matúš podáva cez osobu Jozefa návod, ako sa popasovať s vierou, do ktorej prídu situácie, na ktoré sa nedá pripraviť. Jozef premýšľa, má rozpaky a pochybnosti, ale v tom všetkom neustále hľadá Božiu vôľu. Pre túto jeho nefalšovanosť viery mu zaznieva uistenie, ktoré Pán vyslovil prostredníctvom anjela: „Jozef, neboj sa!“ V tom vidím dôležitý odkaz aj pre našu dobu, pre mužov a otcov 21. storočia. Je tu ešte jeden krásny príklad. Keď čítame evanjeliové texty, nevieme si predstaviť Jozefa bez Márie a Máriu bez Jozefa. Evanjelista Lukáš uvádza ako Jozef a Mária prichádzajú spoločne do jeruzalemského chrámu, aby obetovali dieťa Ježiša Pánovi. Simeon ich obidvoch požehnal. Keď sa 12 ročný Ježši stratil v chráme, opäť Jozef a Mária ho spoločne hľadali. Povzbudzujem manželov a rodičov, aby sa spoločne modlievali, aby liturgický rok prežívali spoločne aj v domácnostiach. Je veľkým požehnaním nielen pre deti, ale aj pre upevnenie vzťahu medzi manželov, keď sú jednotní vo viere.
Vieme tiež, že Jozef bol nábožný, vnímavý, rozhodný, svedomitý, verný, vytrvalý, poslušný a pracovitý. Litánie ho predstavujú aj ako človeka šľachetného, múdreho, mocného, trpezlivého.
Chlapci potrebujú mať svojich hrdinov a muži vzory, od ktorých môžu v časoch krízy čerpať povzbudenie. Sväté písmo je plné príbehov o veľkých a slávnych mužoch ako boli Mojžiš, Jozue či Dávid. Kto by sa však chcel stať ozajstným mužom, nemal by vynechať toho, ktorého veľkosť sa ukrývala vo všednosti.
O svätom Jozefovi nám toho Písmo prezrádza málo a viac sa dozvedáme z ústnej tradície Cirkvi. Napriek tomu však o ňom vieme, že svoj život podriadil naplneniu Božieho plánu. Poďme sa teda spoločne pozrieť na päť vlastností, ktorými sa vyznačoval tento pestún Božieho Syna.
1. Spravodlivý
Prvý prívlastok, ktorý v Biblii nachádzame v súvislosti so svätým Jozefom, je spravodlivý (Mt 1, 19). Keď sa ukázalo, že jeho snúbenica je tehotná a on vedel, že dieťa nie je jeho, zamýšľal ju potajomky prepustiť, aby ju nevystavil hanbe či dokonca smrti – podľa židovských zákonov mal totiž právo ukameňovať ju. V Jozefovej spravodlivosti sa však prejavuje súcit a láskavosť. Niektorí biblisti dokonca jeho správanie vysvetľujú ako prejav pravej lásky. Bol si vedomý Máriinej čistoty a nevinnosti a možno si myslel, že ak čaká dieťa s niekým iným, asi ho miluje viac, ako jeho, a bolo by teda lepšie tajne ju prepustiť, aby mohli spolu s „otcom dieťaťa“ utiecť a žiť niekde v pokoji. Jozefova spravodlivosť nie je farizejská, netrvá na dodržiavaní niekedy priam brutálnych zákonov. Radšej chce, aby žena, ktorú miluje, bola šťastná – aj za cenu, že on bude musieť znášať hanbu.
Ako však byť spravodlivý dnes? Niet divu, že väčšina sudcov či právnikov sú práve muži. No vo všeobecnosti druhých radi súdime. V pravom mužovi sa však snúbi láskavosť so spravodlivosťou – dokáže byť objektívny i milosrdný zároveň.
2. Poslušný
V týchto Jozefových úvahách ho však prerušil anjel, ktorý sa mu zjavil vo sne. Povzbudil ho, aby sa nebál prijať Máriu za svoju manželku. Hoci to, čo mu anjel rozprával, znelo neuveriteľne, rozhodne sa Božieho posla poslúchnuť. Uverí, že Mária ho nepodviedla a že Boh má s nimi dvoma iný plán. Stáva sa však terčom posmechu miestnej komunity – tieň toho, že „nevydržal do svadby“, totiž padá práve naňho. Keď totiž Máriu prijíma za manželku, prijíma za svoje i jej dieťa. Ale Jozefova poslušnosť sa ukazuje aj neskôr. Po narodení Ježiša sa mu anjel zjavuje opäť – tentokrát mu prikazuje, aby sa okamžite zbalil, zobral manželku a dieťa a odišiel do Egypta. On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. (Mt 2, 14) Nešpekuloval, neradil sa, nevymýšľal. Šiel a konal podľa slov anjela.
No poslušnosť sa v modernej dobe vôbec nenosí. Každý chce byť samostatný a nezávislý, rozhodovať sa sám za seba. Neradi sa podriaďujeme – a muži obzvlášť. Poslušný moderný muž však nie je handrová bábika, ale svoju poslušnosť prejavuje voči Bohu a voči jeho príkazom – a to najmä vtedy, keď sa musí rozhodovať medzi poslušnosťou svetu a poslušnosťou Božiemu zákonu.
3. Odvážny
Nikde sa nedočítame o Jozefových hrdinských činoch či vybojovaných bojoch. Jeho odvaja sa však skrýva vo viacerých udalostiach – prijal Máriu za ženu, odišiel do Egypta, žil v cudzej krajine, vrátil sa naspäť. Každý deň čelil malým skutkom s vierou a odvahou.
Chlapci túžia stať sa odvážnymi bojovníkmi, zaháňať sa mečom či strieľať z luku. No odvážni muži sa dokážu zastať slabších, ozvať sa, keď sa pácha neprávosť. Odvaha skutočného muža sa prejavuje vo chvíľach, kedy je nutné rozhodnúť sa medzi tým, čo je ľahké a tým, čo je správne.
4. Mlčanlivý
Sväté písmo nám nezanechalo žiadnu priamu reč, ktorú by Jozef hovoril Márii alebo Ježišovi. S istotou však vieme, že jedno slovo povedal určite – Ježiš. Pri obriezke totiž meno synovi dával otec. Ježiš bolo v tom čase pomerne bežné mužské meno, no Jozef vedel, že dieťa, ktoré bude nosiť toto meno, je Boží Syn, v ktorom sa naplní zákon. Nepotreboval mnoho slov. Jedno jediné slovo stačilo na vyjadrenie toho, akú úlohu mal splniť.
Mlčanlivosť môže niekedy pôsobiť ako hlúposť. Ak sa niekto nevie vyjadriť k aktuálnej situácii či nepozná najnovšie klebety, považujú ho za čudáka. Avšak mlčanie predpokladá ďalšiu vlastnosť – schopnosť načúvať. Mlčanlivý svätý Jozef nás učí viac načúvať Bohu, viac načúvať Márii a viac načúvať Ježišovi.
5. Nábožný
O Jozefovi vieme, že bol členom židovskej komunity a ako každý Žid, aj on sa snažil dodržiavať zákon. Obriezka, obetovanie Ježiša v chráme, návšteva Jeruzalema. Z opisov sa však dozvedáme, že zákon mal Jozef vpísaný viac v srdci, ako v hlave. Keby to bolo naopak, s ukameňovaním Márie by neváhal ani chvíľu. Hlboká viera a láska k Bohu priviedli k Jozefa záveru, že anjelove slová sú Pravda sama a dieťa, ktorému bol pozemským pestúnom, vykúpi celý svet.
Z kostolov pomaly miznú muži. Je priam raritou vidieť chlapov na kolenách s ružencom v ruke, a počty miništrantov tiež klesajú. Nábožnosť sa nenosí, nábožnosť je detská. Formalizmus nepriťahuje. Priťahuje živá viera mužov, otcov, ktorí učia svojich synov viere. Priťahuje muž, ktorý vie, že v Bohu je jeho sila. Ktorý vie, že nábožnosť je najpevnejším brnením Božieho bojovníka. A taký muž vie, že svätý Jozef svojou nábožnosťou zasiahol do dejín ľudstva, keď ako hlava rodiny učil svojho syna Božím i ľudským zákonom.
V atribútoch sv. Jozefa sa odrážajú jeho čnosti a akčnosť
Atribúty sú symbolické predmety alebo javy, pomocou ktorých dokážeme spoľahlivo identifikovať zobrazené inak anonymné osoby. Vo veľkej miere sa využívajú v ikonografii, najmä pri postavách svätcov, ktorých skutočnú podobu nepoznáme. Jedným z nich je na prvý pohľad tichý a nenápadný, zato pri službe Bohu výrazne akčný svätý Jozef
Vitráž sv. Jozefa, Kostol sv. Heleny v Trnave.
Najčastejšími titulmi svätého Jozefa sú že ních Panny Márie a pestún (adoptívny otec) Pána Ježiša. Jednoznačne to vyplývaz textov Svätého písma, ktoré sú mimochodom na informácie o jeho osobe pomerne skúpe.
Zmieňujú sa o ňom iba evanjelisti Matúš a Lukáš. Obaja ho zhodne predstavujú ako potomka Abraháma a Dávida, čo má byť dôkazom aj pôvodu Ježiša Krista.
Zaujímavé je, že ani jeden z autorov nezaznamenal jediné Jozefovo slovo. Viac sa sústreďujú a poukazujú na jeho tituly ako manžel (porov. Mt 1, 16 – 19), otec (porov. Lk 2, 33. 48), rodič (porov. Lk 2, 27. 41). Okrem toho Matúš ho nazýva spravodlivým (porov. Mt 1, 19), čo v širokom zmysle slova obsahuje konkrétne a z iných miest známe alebo aj vydedukované čnosti, ako napríklad rešpekt, zásadovosť, čestnosť, nestrannosť, pokora, oprávnenosť.
Vitráž sv. Jozefa, Kostol Návštevy Panny Márie v Levoči (Mariánska hora).
Vieme tiež, že Jozef bol nábožný, vnímavý, rozhodný, svedomitý, verný, vytrvalý, poslušný a pracovitý. Litánie ho predstavujú aj ako človeka šľachetného, múdreho, mocného, trpezlivého.
Otcovská funkcia sv. Jozefa býva v ikonografii vyjadrená obrazmi kompletnej Svätej rodiny (Jozef, Mária, Ježiš) či už pri scéne narodenia, spoločnom portrétnom obraze v pokročilejšom detskom veku Ježiša alebo pri pracovnej činnosti v domácnosti (Ježiš pomáha Jozefovi v stolárskej dielni a Panna Mária pradie).
Vrúcny otcovský vzťah a dôležitosť pri výchove a ochrane je často vyjadrený bez účasti Panny Márie, keď svätý Jozef drží v náručí a vinie k sebe Dieťa Ježiša.
Problematickejšie je to však s ikonografickým vyjadrením čností. Prevládajúcim prvkom je tu ľalia ako symbol čistoty a láskavosti. Objavuje sa aj kniha ako symbol múdrosti a nábožnosti.
Čiastočne problematiku vykrývajú farby. Svätý Jozef je najčastejšie zobrazovaný v odeve s prevládajúcimi hnedými a zelenými prvkami. Zelená farba symbolizuje nádej, mladosť, očakávanie. Používa sa tam, kde sa určitým spôsobom niečo začína, zvlášť život.
Hnedá je farbou zeme a všetkého dočasného, symbolizuje skromnosť a chudobu. V niektorých prípadoch je odev sv. Jozefa tvorený kombináciou modrej a červenej farby. Modrá je farbou nebies a vyjadruje potenciálnu svätosť človeka, červená vyjadruje horlivosť a obetu.
Namiesto slov činy
Ako kontrast k Jozefovej tichosti a pokojnosti pôsobia jeho činy, kde okrem poslušnosti preukázal aj mimoriadny stupeň odvahy. Bez najmenšieho zaváhania a odkladania plní naliehavé príkazy zo zjavení, prostredníctvom ktorých mu Boh ukazuje niektoré čiastočné kroky nevyhnutné k tomu, aby sa začala a uskutočnila strastiplná cesta spásy.
Sv. Jozef s knihou, detail vitráže v Kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci.
Zaujímavé je, že Boh dáva príkazy Jozefovi (a nie Panne Márii), čím potvrdzuje jeho postavenie hlavy rodiny. Svedčia o tom príkazové slová vyslovené v jednotnom čísle: „dáš mu meno“ (Mt 1, 21), „vstaň; vezmi; ujdi; zostaň; choď“ (Mt 2, 13. 20). On bez zbytočného reptania a zdôvodňovania „vstal; vzal dieťa i jeho matku; odišiel; vrátil sa“ (Mt 2, 14. 21).
Skutočnosť putovania Jozefa a jeho rodiny z miesta na miesto sa odrazila aj v často používanom atribúte – zahnutej drevenej pútnickej palici.
Jozef bol činný aj vo svojej profesii. Z textov Svätého písma ho poznáme ako stolára či tesára. Ikonografia ho znázorňuje, ako svedomito pracuje v dielni alebo s jednotlivými náradiami v ruke – pílou, hoblíkom, uholníkom, nebožiecom, doskou či sekerou.
Univerzálny patrón s vrecúškom na hrudi
Úcta k sv. Jozefovi je stále živá a ďalej sa rozvíja. V roku 2009 vznikla v Karmeli na Islande ikona svätca so zvláštnym detailom – vrecúškom na hrudi, na ktorom je latinský nápis Choďte k Jozefovi. Vrecúško predstavuje priestor na zhromažďovanie najrozmanitejších individuálnych prosieb a potrieb zverených svätému Jozefovi.
Lístočky s prosbami sa dostávajú k Ježišovi, ktorý ich ako dieťa z neho vyťahuje, aby sa nimi bližšie zaoberal. Pomerne široká škála ikonografických atribútov a morálnych vlastností spôsobila, aby sa svätý Jozef stal patrónom viacerých povolaní.
Vitráž Svätej rodiny v Kostole sv. Martina v Trstenej.
Ako svojho ochrancu ho uctievajú rôzni remeselníci a robotníci, ale najmä tesári, stolári a rezbári, potom manželia, otcovia, vychovávatelia. Tiež pútnici, cestovatelia, imigranti, prieskumníci a mnoho iných.
Veriaci sa k nemu obracajú aj v rozličných situáciách a potrebách, ako sú napríklad rôzne pochybnosti, váhania, príprava na smrť. Svätý Jozef je univerzálnym patrónom Katolíckej cirkvi a pápežskej nadácie ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi.
„Sv. Jozef bol obyčajný muž, ktorému Boh zveril veľké veci. Urobil presne to, čo od neho Pán chcel, v každom jednom z okamihov, ktoré tvorili jeho život.“ – Sv. Josemaria Escriva
V poslednej dobe vzrastá moja oddanosť sv. Jozefovi, Máriinmu manželovi a Ježišovmu pestúnovi. Sv. Jozef je vzorom pre každého muža.
Ale, môžete povedať, vieme o ňom tak málo! Ako môžeme napodobňovať muža, ktorého sotva poznáme? V skutočnosti vieme o sv. Jozefovi viac než by sa mohlo zdať. Tu sú tri vlastnosti sv. Jozefa, ktoré môžeme napodobňovať.
1. Svätý Jozef bol spravodlivým mužom: Písmo hovorí o Jozefovi ako o „spravodlivom“ človeku (Mt 1,19). Inými slovami, bol svätým a zbožným Židom, ktorý napĺňal dve najväčšie prikázania – miloval Pána svojho Boha celým svojim srdcom a silou a miloval blížneho ako seba samého. Bol tiež mužom modlitby, ktorý poznal Žalmy a Mojžišov zákon odpredu i odzadu a modlil sa, ako všetci zbožní Židia, aspoň trikrát za deň. Spĺňal všetko, čo bolo od neho požadované s pokorným srdcom plným uctievania, nie legalizmu. Na rozdiel od farizejov rozumel aj duchu, nie len litere zákona.
Ako katolíci môžeme napodobňovať sv. Jozefa tým, že dáme Bohu prvé miesto v našich životoch a budeme nezištne milovať svojich blížnych. Môžeme napĺňať prikázania svätej Matky Cirkvi bez šomrania a sťažovania sa. Koniec koncov, zákon Cirkvi je neuveriteľne ľahké dodržiavať, hlavne v porovnaní s Mojžišovým zákonom. Mali by sme byť mužmi modlitby, čítať Písmo a posväcovať každý deň modlitbou.
2. Svätý Jozef miloval Ježiša: Jozefovi bola zverená starostlivosť o Ježiša, Božieho Syna. Hoci táto myšlienka vzbudzuje bázeň, jeho zážitky s Ježišom boli zážitkami bežného otca. Držal Ježiša s láskou v náručí v Betleheme. Pomáhal mu učiť sa chodiť. Keď sa Ježiš poranil (ako sa to malým chlapcom stáva), utešoval ho. Modlili sa spolu, rozprávali sa spolu, trávili spolu mnoho hodín v dielni pracujúc vlastnými rukami.
V skratke, sv. Jozef miloval Ježiša hlbokou otcovskou láskou. Ak ste niekedy mali deti, viete, o akej láske rozprávam. A ‒ hádajte čo. Ježiš miloval sv. Jozefa a miluje teba a mňa s celou planúcou intenzitou Božej lásky. Môžeme napodobňovať sv. Jozefa tým, že budeme Ježiša vrúcne milovať a odovzdáme mu svoje životy.
3. Svätý Jozef miloval Máriu: Predstavte si, že ste zosobášení s dokonalou ženou. Mohli by ste povedať: „Moja manželka je Kráľovná vesmíru“ s úplne vážnou tvárou. V jednom smere to musela byť tá najpokorujúcejšia úloha, akú kedy muž dostal. Avšak z iného uhla, Jozef miloval Máriu oddane ako svoju manželku – pretože to je presne, kým bola. Umrel by, aby uchránil jej česť. Keď bola rozrušená, upokojoval ju. Keď bola unavená, oprela sa oňho. Trpezlivo ju počúval a ťažko pracoval, aby sa o ňu postaral. Bol tým najlepším manželom tej najúžasnejšej ženy, aká kedy žila.
Každý muž by mal mať lásku k Márii. Je našou matkou a kráľovnou. Milujme ju, ochraňujme jej česť a odovzdávajme sa jej tak ako svätý Jozef.
Mohol by som pokračovať, ale myslím, že už máte predstavu. Sv. Jozef bol mimoriadnym mužom, svätou hlavou Svätej rodiny. Ježiš a Mária boli bez hriechu, a obaja sa podriaďovali sv. Jozefovi. Mal tú najťažšiu úlohu na zemi a zvládol ju na výbornú. Má v nebi zvláštne miesto a má zvláštne miesto v srdciach Ježiša a Márie…
Je tiež patrónom Všeobecnej Cirkvi a jedným z najmocnejších orodovníkov medzi svätými. Svätému André Bessettovi, nedávno svätorečenému bratovi z Kanady, sa pripisujú uzdravenia tisícok jednotlivcov. Jeho tajomstvo? Modlitba k sv. Jozefovi. Ak máte problémy, ak ste pokúšaní, ak čokoľvek potrebujete, obráťte sa k sv. Jozefovi o pomoc.
Naučte sa o sv. Jozefovi viac. Výborným miestom, kde začať, je encyklika Leva XIII. o úcte k sv. Jozefovi s názvom Quamquam Pluries. Premýšľajte o jeho živote a jeho vzťahoch s Ježišom a Máriou. Proste ho o orodovanie. Spraví to z vás lepšieho muža.
Modlitba:
Ó, Jozef, panenský otec Ježiša, najčistejší manžel Panny Márie, pros za nás každý deň toho istého Ježiša, Božieho Syna, aby sme, chránení mocou Jeho milosti a verne zápasiaci v živote, mohli byť Ním korunovaní v hodine smrti. Amen
7 VLASTNOSTÍ SV. JOZEFA PODĽA APOŠTOLSKÉHO LISTU PATRIS CORDE
Matúš a Lukáš, dvaja evanjelisti, ktorí vyzdvihovali postavu sv. Jozefa, hovoria o ňom síce málo, avšak dosť na to, aby sme pochopili, akým typom otca bol a aké poslanie mu Božia prozreteľnosť zverila.
Po Márii, Božej Matke, nijaký svätý nezaberá v pápežskom učení taký priestor, ako Jozef, jej ženích. Moji predchodcovia hlbšie rozpracovali posolstvo ukryté v nemnohých informáciách o sv. Jozefovi, ktoré nám odovzdali evanjeliá, aby lepšie objasnili jeho centrálnu úlohu v dejinách spásy: blahoslavený Pius IX. ho vyhlásil za „patróna Katolíckej cirkvi“, ctihodný Pius XII. ho predstavil ako „patróna robotníkov“ a svätý Ján Pavol II. ako „ochrancu Vykupiteľa“. Ľud ho vzýva ako „patróna dobrej smrti“.
Sviatok Sv. Jozefa
Svätý Jozef (Mt 1,16.18-21.24a) Úcta k sv. Jozefovi.
V celom svete je rozšírená úcta k sv. Jozefovi. U nás sviatok nie je prikázaným sviatkom, ale i napriek tomu sa konajú rôzne pobožnosti na počesť tohto svätca, ktorý je hlavou svätej rodiny a ochrancom svätej Cirkvi. Úctu k svätému Jozefovi veľmi odporúčali a rozšírili pápeži Pius IX., Lev XIII., Benedikt XV., Pius XII., Pavol VI. a Ján Pavol II. najmä v apoštolskej exhortácii Redemptoris custos. Pápež Lev XIII. v encyklike Quamquam pluries venoval mesiac marec k úcte sv. Jozefa. Pápež Pius X. schválil verejné litánie k sv. Jozefovi. 1. mája 1955 ustanovil pápež Pius XII. nový sviatok s názvom Slávnosť svätého Jozefa, robotníka, ženícha Panny Márie, vyznávača, patróna robotníkov.
Prvá správa v evanjeliu o sv. Jozefovi začína slovami: „Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus“ (Mt 1.16).
O svätom Jozefovi sa v evanjeliách veľmi málo hovorí. Aj napriek tomu sa dá napísať životopis. Svätého Jozefa mnohí znázorňujú ako starca. Niektorí by chceli urobiť z Jozefa skôr Máriinho strážcu a ochrancu, než životného spoločníka. V čase udalosti zjavenia Pána bol Jozef oveľa mladší. Evanjelium nespomína, koľko mal rokov, ale vieme, že „on svoju mladosť spojil s mladosťou Márie.“ Je skôr pravdepodobné, že Jozef nevedel, ako vyzerá staroba, lebo zomrel pravdepodobne skôr, ako Ježiš začal verejne účinkovať. Jozef v Márii zbadal mimoriadnu dokonalú dušu. Jozefa sa dotkla krása Máriinej duše, čistej a dokonalej, bez poškvrny. Pochopil, že pri Márii sa musí zachovať v úplnej čistote. Mária našla v Jozefovi človeka oduševneného pre rovnakú čistotu, akú žila ona.
Významnú úlohu zohrávajú zásnuby Jozefa s Pannou Máriou. Od Jozefa sa môžu učiť snúbenci, ako prežívať blízkosť druhej osoby a pri tom vyhýbať všetkému, čo by mohlo zatieniť, spáliť ich duchovnú krásu. Jozefovo zasnúbenie s Máriou je vzorom, ktorý by sa mal uskutočniť v kresťanských zásnubách. Počas zasnúbenia Jozef zistil, že Mária čaká dieťa. V takom prípade by mal každý pokušenie myslieť si, že Mária sa previnila proti vernosti. Mlčanie Márie ho len mohlo v tom utvrdiť. Jozef nepochyboval o jej nevine. V Máriinom pohľade stále žiarila tá istá čistota, ako pred počatím. Jozef preto bol presvedčený, že Mária je nevinná. Len Jozef poznal Máriinu panenskú čistotu a vo svojom srdci bol presvedčený. „Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť“ (Mt 1,19). Bol spravodlivý, preto si neprisvojoval právo byť otcom dieťaťa, ktoré nebolo jeho. Na druhej strane ju nechcel vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Chcel to urobiť čo najohľaduplnejšie. Jozef veľmi trpel, myslel si, že Mária mu vysvetlí to tajomstvo počatia, ale ona naďalej mlčala. Boh oddialil poslanie anjela, a to až skoro po samú rozluku. Tým predlžoval skúšku až do krajnosti. Vnútorné utrpenie, ktoré Jozef tak citlivo prežíval, dáva jeho svedectvu mimoriadnu hodnotu. Aká bola Jozefova radosť, keď sa mu zjavil anjel: „Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: Jozef, Syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za svoju manželku, lebo to čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého“ (Mt 1,20). Toto upozornenie zastihlo Jozefa vo chvíli, keď chcel Máriu tajne prepustiť. Jozef nebol len svedkom tajomstva spásy. Keďže mal titul Spasiteľovho otca, bol aj on povolaný, aby spolupracoval na tomto tajomstve. Anjelovým posolstvom bol Jozef nielen zbavený mučivej bolesti, v ktorej sa nachádzal pred zvestovaním, ale teraz už rozumel, kam ho vedie jeho zviazanosť s Máriou. Rozkvitla v ňom mesiášska radosť. V tejto radosti sa skrývala potecha celého sveta. Teraz si už v Márii vážil nielen jej panenskú čistotu, ale aj jej materstvo. Podľa anjelových pokynov už vedel, čo má ďalej robiť. Zosobášil sa s Máriou: „Urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku“ (Mt 1,24). Podľa židovskej tradície sa snúbenica stala ženíchovou právoplatnou manželkou vtedy, keď prišla do manželovho domu. „Jozef si teda vzal Máriu za manželku vtedy, keď ju pozval, aby prišla k nemu bývať“ Jozef v manželstve poskytoval Márii oporu. Panne Márii pomáhala jeho stála vernosť, pokojná a pevná odvaha, úplná úprimnosť a oddanosť. To všetko prispievalo k upevňovaniu ich zväzku a k rozkvitnutiu ich svätého zápalu.
Spasiteľovo narodenie Jozef bol vo veľmi zlej situácií, keď sa dozvedel, že musí putovať do Betlehema kvôli spísaniu obyvateľstva. Musel tam ísť aj s Máriou, ktorá už mala čoskoro porodiť dieťa. Jozef nenašiel iné východisko. Musel ísť do Betlehema, pretože to Božia láska tak chcela. On to nechápal, ale predsa sa vydal na cestu s plnou dôverou. Počas cesty robil všetko preto, aby spríjemnil cestu Márii. Keď došli do Betlehema, snažil sa zaistiť manželke na odpočinok čo najlepšie miesto. Pre svoju chudobu vyhľadal útulok v jaskyni. Táto jaskyňa ináč slúžila pre dobytok. Evanjelista hovorí, že „pre nich nebolo miesta v hostinci“ (Lk 2,7). Bolo pre neho ponižujúce, že musel vyhľadať útulok v maštali. Bolesť veľmi rýchlo pominula, keď sa narodil Ježiš. Radosť Márie z narodenia dieťaťa prešla na Jozefa. Jozef sa neradoval iba z toho, že sa narodilo dieťa, ale radoval sa z toho, že sa narodilo Mesiáš, Spasiteľ všetkých ľudí. Jozef mal šťastie, že prvý uzrieť dieťa, ktoré očakával celý židovský národ. Jeho radosť bola väčšia, keď prišli pastieri a „našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach“ (Lk 2,16). Jozef si splnil svoju otcovskú povinnosť a dal dieťaťu meno Ježiš. V jeho otcovstve bolo všetko, čo sa nachádza v ľudskom otcovstve, okrem telesného plodenia. Otcovstvo urobilo z Jozefa predovšetkým vychovávateľa. Jozef nebol adoptívny otec. Nevystihuje to správne Jozefovo postavenie. Jozef si neosvojil cudzie dieťa, ktoré by vyšlo z iného manželstva. Ježišovým otcom sa stal Jozef preto, pretože bol Máriiným manželom. Jozefovi treba priznať oprávnené otcovstvo, lebo vieme, že Ježiš sa pozeral na Jozefa ako na svojho otca a bol mu poslušný ako jeho syn. Mária povedala Jozefovi: „Tvoj otec a ja sme ťa hľadali...“ (Lk 2,48). „V Jozefovom poníženom a skrytom otcovstve sa ukázalo zjavenie a predlženie najvznešenejšie Božieho otcovstva“
Obetovanie Ježiša Jozef spolu s Máriou išli obetovať svoje dieťa Bohu do jeruzalemského chrámu. Tam sa stretli so Simeonom, ktorý bez váhania spoznal v Ježišovi Mesiáša. Simeon si bol istý, že sa dožije prísľubu Mesiáša. „Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša“ (Lk 2,26). Úcta, ktorú starec Simeon prejavil dieťaťu, bola naozaj schopná naplniť Jozefovu mladú dušu ešte väčším nadšením. Svojím prorockým duchom predpovedal bolesť, ktorá zasiahne Pannu Máriu a aj Jozefa: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2,34-35). Máriu prenikne meč bolesti, ale ani slovom sa Simeon nezmieňuje o Jozefovi, ani napriek tomu, že Jozef bol prítomný pri tejto udalosti. V tom bolo vidieť znak, že Jozef nebude mať osobnú účasť na kalvárskej obete. Jozefa tieto slová istotne veľmi zasiahli. Pocítil veľkú bolesť, pretože išlo o duše, ktoré mal najradšej. Najprv počúval ďakovnú pieseň starca a potom veľké utrpenie, ktoré malo prísť. Potom Jozef s Máriou obetovali svoje dieťa Bohu tak, ako to predpisoval Zákon. Tým plnili Zákon a uznali, že len Boh má nad Ježišom všetky práva. Pre Jozefa to bol úkon dôvery.
Nájdenie Ježiša v chráme Až do verejného účinkovania Ježiša to bola jediná udalosť, ktorá narušila pokoj a harmóniu tejto nazaretskej rodiny. Bola to udalosť, keď mal Ježiš dvanásť rokov. „Každý rok putovali rodičia do Jeruzalema na veľkonočné sviatky“ (Lk 2,41). Keď Ježiš dovŕšil dvanásty rok, bol povinný putovať do Jeruzalema. Pri návrate z Jeruzalema sa stratil rodičom. S veľkou bolesťou ho hľadali. Keď ho našli v chráme, veľmi sa divili, v akej pozícii Ježiša našli. Dvanásťročný chlapec kládol otázky učiteľom Zákona a dával odpovede, ktoré vzbudzovali údiv. Úzkosť vystriedala radosť, ktorá zavládla v ich srdciach. Mária spomína Jozefa, keď vyčíta Ježišovi: „Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s bolesťou hľadali“ (Lk 2,48). Ježiš pred pozemským otcom hovorí o svojom Nebeskom Otcovi: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca“ (Lk 2,49)? Jozef ako vychovávateľ Vrátili sa do Nazareta a Ježiš bol im poslušný. Ježiš bol poslušný nielen Márii, ale aj Jozefovi, ktorý si tak mohol plniť svoje rodičovské poslanie. Jozef bol vychovávateľom a robil túto úlohu s opravdivou radosťou, tak ako každý dobrý otec. Jozef mal vplyv na rozvoj Ježišovej osobnosti.
Jozef je nádherným príkladom vychovávateľa. Niet lepšieho príkladu, ako dal svätý Jozef tým, že dvíhal dušu dieťaťa k Bohu.
Jozef, človek pre druhých Svätý Jozef bol tesárom (porov. Mt 13,55). Touto prácou obstarával živobytie pre rodinu. Vychovávateľom Ježiša nebol nejaký intelektuál, šľachtic alebo kráľ. Bol to jednoduchý tesár, ktorý pochádzal z chudobnej rodiny. Práve to sa páčilo Bohu. Práve tu Boh ukázal, že si ctí každú prácu. Svätý Jozef bol človek spravodlivý (porov. Mt 1,19). U Boha je človek vtedy spravodlivý, keď plní jeho vôľu. Bol spravodlivý nie preto, že plnil úplne Zákon, ale že mal v hlbokej úcte meno druhých ľudí. Nešlo iba o plnenie Zákona, ale aby sa naplnil jeho duch a tento duch spočíval v láske k Bohu a k blížnym. Svätý Jozef bol hlavou rodinou. Rodinu mal v hlbokej úcte. Tým, že bol hlavou rodiny, bol veľmi pokorný a ponížený. Iste svätému Jozefovi by sa dalo priradiť ešte veľa titulov (porov. 24), ako napríklad máme v litániách k sv. Jozefovi. Sv. Jozef je skrytý apoštol, človek nádeje, veľký orodovník, ochranca Cirkvi. Ešte jeden titul, ktorý sv. Jozefovi bezpochyby patrí: sv. Jozef je čistého srdca a zmýšľania. Jeho čistota spočíva nielen v tom, že ho chránila mimoriadna milosť, ale i v tom, že ho chránila čistota srdca Panny Márie. Aj blahoslavenstvo objasňuje zmysel Jozefovej panenskej čistoty: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5,8). Jozef očami ochránenými čistotou sa pozeral na Boha.
Zostaňme verní v úcte k svätému Jozefovi. Vyzýva nás k tomu Cirkev, pápeži.
Amen.
Svätý Jozef, chlap, čo poznal mozole
Svätý Jozef sa na prvý pohľad zdá tajomným mužom. Veľa nehovorí, ale koná a hovoria za neho jeho činy. Vie, čo sú mozole. Áno, i preto ho Pius XII. v roku 1955 vyhlásil za patróna robotníkov. V Cirkvi ho slávime prvého mája, na Sviatok práce.
Svätý Jozef veľa nehovorí, ale koná a hovoria za neho jeho činy.
Meno Jozef je židovského pôvodu a znamená Boh pridá. A svätému Jozefovi Boh ozaj pridal: najkrajšiu manželku všetkých čias a božské Dieťa. Jozef sa narodil v Betleheme a býval v Nazarete. Povolaním bol tesár. Za manželku si zobral Pannu Máriu a celý čas jej bol oporou.
Jozefov osobnostný profil zhrnieme do slov: Išlo o všestrannú rozvinutú a charizmatickú osobnosť. Pracovitosť bola jeho ozdobou. A ako Panna Mária je vyvolená medzi ženami, tak svätý Jozef je vyvolený medzi mužmi.
A bol aj najblaženejší muž na svete. Prečo? Lebo bol Bohom vyvolený na mimoriadnu úlohu, mal za manželku najvznešenejšiu a najdobrotivejšiu ženu na svete a vychovával Božieho Syna.
Bol svätý Jozef schopný práce?
Bludy umierajú pomaly. Ale umierajú. Takže dnes objavujeme pravý obraz svätého Jozefa. V úvahe o svätom Jozefovi, robotníkovi, si musíme položiť zaujímavú otázku: Bol vôbec schopný práce? Prečo sa tak pýtame?
Nuž, na mnohých obrázkoch sa predstavuje ako starec. A starci bývajú v dôchodku, kde sa pracovať nemusí ani nevládze. Takže?
U prvých kresťanov nebolo pochýb, že Jozef bol v čase, keď si bral Máriu za manželku, mladý muž. Svedčí o tom aj jeho najstaršie zobrazenie z katakomb. Zmena pohľadu na Jozefov vek nastala vo 4. storočí. Vtedy, keď bludári začali pochybovať o panenstve Panny Márie.
Aby sa odstránilo podozrenie, tí druhí to prešvihli a z Jozefa urobili starca. Ba zdá sa, že na niektorých zobrazeniach sa od únavy a staroby skoro trasie. Proti stareckému profilu Jozefa sa vynárajú rázne protiargumenty: Takého by si mladučká Panna Mária za manžela istotne nevybrala.
Naopak, musel to byť veľmi zaujímavý a atraktívny muž, keď i takej vzácnej deve „padol do oka“. Písmo tiež hovorí, že utekali do Egypta – a ako by tam starec utekal? O paličke? Jozef v Egypte pracuje a po návrate do vlasti sa opäť zamestnal ako tesár a stará sa o rodinu. To by starec nezvládol.
A dodajme, že devy sa v tom čase vydávali okolo šestnástich rokov. Takže Panna Mária by mala 16 a on 80 rokov? Nie, nie. Jozef bol len o niekoľko rokov starší, možno mal vtedy niečo vyše 20 rokov. Bol to mladý, múdry, pracovitý muž, plný sily.
Čo znamenalo byť tesárom?
„Veru, ťažko je ľahko žiť,“ hovorí anonym. Majster tesár v tom čase vedel postaviť dom. Bol teda staviteľom domov. A k tomu treba zvládnuť rôzne remeslá. Z toho vyplýva, že Jozef bol praktický človek, remeselník.
Svätý Ambróz poznamenal, že sa nemáme čo diviť, že si Ježiš vybral za otca remeselníka, lebo aj nebeský Otec vytvoril všetky veci. A tak je tiež remeselník. Ježiš si nevybral za otca filozofického intelektuála, zákonníka či farizeja, ale remeselníka. Mal na to dôvod.
Remeselník je ponorený do reality, má kontakt so životom i zdravé vízie. A Jozef musel mať rád toto povolanie, pretože ho naučil vykonávať aj Ježiša. Učil ho zručnosti, cieľavedomosti, sústredenosti, výdrži i radosti z práce.
Je to opakom toho, čo robia mnohí rodičia dnes. Vychovávajú deti bez záväzkov, zodpovednosti, učia ich žiť si len tak, v akejsi virtuálnej realite, bez kontaktu s reálnym životom. Rodičia by mali vedieť základy životnej múdrosti: Cez túto prácu ide do môjho dieťaťa to a to dobro.
Veru, robota je ako hobľovačka, ktorá vyrovnáva dosku a z hrboľatej robí umelecké dielo. Z človeka by toto mala urobiť práca. Mala by mu odstrániť povahové hrbole a urobiť z neho charakter, aby neplatilo, že do roboty bol ako lev. Zareval a ľahol.
Práca ako trest i požehnanie
„V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme“ (Gn 3, 19). Práca je trest, ktorý dostalo ľudstvo po prvom hriechu, ale je aj požehnanie, ktoré človeka rozvíja.
Ako? Práca je činnosť, do ktorej sa zapája rozum, vôľa a kiežby aj láska. A keďže naša duša sa najviac pripodobňuje Bohu práve rozumom a slobodnou vôľou, tak sa prácou rozvíjame do krásy a kriesime v sebe Boží obraz.
Svätý Jozef, hoci mal kráľovský pôvod, predsa pracoval. Posväcoval sa skrze prácu, rozvíjal stvoriteľské dielo, pomáhal uskutočniť Boží plán v dejinách. Na Jozefovi Boh ukázal, že si ctí každú prácu. Jeho spiritualita je vzorom pre mužov – Jozef až tak veľa nehovorí, ale pracuje.
I muži v Cirkvi dnes radšej pracujú, než spievajú dlhé náboženské pesničky. Múdro to poznamenal starší kňaz: „Ak chceš mať chlapov v kostole, vymysli im prácu na ňom.“
Výchova prácou
Pri podávaní ruky chlapcom som v dlani zacítil mozoľnatú chlapčenskú ruku. To sa mi už roky nestalo, preto som prekvapený skríkol: „Ty máš mozole!“ Okolostojaci mladíci začudovane reagovali: „On má mozole? Čo je to? Choroba? Je to chytľavé?“ A ja som s úžasom pozeral, čo v živote ešte neskúsili.
Dnes sa veľa hovorí o identite človeka a ako ju získať. Národy majú rôzne iniciačné slávnosti na uvedenie chlapcov do dospelosti. U nás sa iniciácia, ako aj pravá identita chlapa dosahovala najmä prácou.
Keď si vedel narúbať drevo, obriadiť statok, viesť konský záprah, keď si zvládol pluh, bol si hrdý, že to vieš a pripodobňuješ sa chlapom. Získaval si identitu i vážnosť v societe.
A dnes? Identitu si mladí vytvárajú na základe lajkov, ktoré získali za príspevok na internete alebo za zvládnutie nejakej počítačovej hry. Ale to je nesmierne nestále, bez životných skúseností. Preto je tu nebezpečenstvo, že ich ďalší život sa „zacyklí“ a nadobudne rozmer trojtaktného motora: nasávanie, výbuch, výfuk.
Liečba prácou
„Bol by to zážitok vidieť, ako sa Jozef s Ježišom zvŕtajú v dielni a robia nábytok,“ poznamenal John Rycek. Tvorivá práca rozbíja spomínaný konzumný stereotyp: „nasávanie, výbuch, výfuk“, čiže „konzum, výkon, leňošenie“.
Dáva do pohybu myseľ, posilňuje vôľu, prebúdza zdravé emócie, prináša radosť z tvorby a práce. Tak sa kryštalizuje správny charakter človeka. Preto je práca pri výchove nezastupiteľná. Ale nielen to.
Práca lieči. Telesne i duševne. Pri práci sa dá zabudnúť na problémy, sústredenosť od osobných ťažkostí sa presúva smerom k dielu. Dôkazom toho je aj liečba drogovo či inak závislých ľudí. Po vyhnaní opiátov z ich tela nastáva terapia prácou.
Prácou sa získavajú čnosti
Pýtal som sa riaditeľky školy: „Kto dnes učí chlapcov byť otcami a dievčatá matkami?“ Odpoveď bola neistá: „Hádam rodičia.“ To isté som sa spýtal rodičov: „Kto dnes učí chlapcov byť otcami a dievčatá matkami?“ Odpoveď znela: „Hádam škola.“
Nuž a potom sa nečudujme, že to s rodinami vyzerá tak, ako vyzerá. Asi by bolo dobré sadnúť si a povedať: Dnešný otec, matka potrebuje tieto čnosti a tieto pracovné návyky. A svedomite sa pustiť do výchovy ratolestí. Rozdeliť si, čo sa dá zvládnuť v škole, čo v rodine.
Čo vy na to? Máte pracovný výchovný plán pre svoje ratolesti? Práca je veľmi dôležitá aj pre získanie čností. O čo ide? Čnosť je dobrý návyk. Dosahuje sa opakovaním. Najprv to nejde, potom sa to raz podarí, opäť nie.
Po čase to už ide ľahšie, až nakoniec to človek hravo zvládne. Ale k tomu treba námahu, prácu na sebe. Ba v každej práci treba mať čnosti ako múdrosť, vôľu, miernosť, spravodlivosť, vieru, nádej i lásku. Ba láska sa dá aj uložiť. Ako? Kde? Prácou, do hmoty. A vznikne trebárs darček.
Rozvinutie talentov
Mladíci, ktorým práca nevoňala, hútali: „Keby človek mal tri ruky, lepšie by sa mu pracovalo. Jednou by vec držal a dvoma ju zatĺkal.“ Začul to majster a povedal: „Nie, je to v poriadku. Dve ruky máme preto, aby sme poprosili iného o pomoc. A tak vytvárali vzťahy.“
Práca je dôležitá aj pre rozvinutie talentov. Čo je to? To, čo sa človekovi akosi ľahšie robí. Boh každému „nasial“ talenty do jeho prirodzenosti. No treba ich rozvíjať, pracovať na nich. Na základe týchto darov treba rozvinúť prípravu na zamestnanie.
Ba talenty treba využiť aj na osobné povolanie; naplnenie toho, k čomu každého povoláva Boh. Tak sa mladí nebudú báť života a budú pripravení na službu. A v tom je Jozef veľkým príkladom.
On nebol ustráchaný voči životu. Netriasol sa pred Herodesom ani pred púšťou či robotou. Vedel poslúžiť a Mária sa o neho mohla vždy oprieť. Talenty a čnosti vložil do skvelého životného postoja: Nebáť sa námahy. Obetovať sa za rodinu a priateľov.
Vedieť sláviť a tešiť sa
Revolucionári počas Francúzskej revolúcie zmenili sedemdňový pracovný týždeň na desaťdňový. Ale museli od toho odstúpiť. Lebo aj voly im začali zdochýnať.
Človek je od Boha nastavený tak, aby šesť dní pracoval a siedmy oddychoval i žasol nad tým, čo pre nás urobil Boh. K tomu patrí vďaka, že mu prácu požehnal. To ďakovanie je vlastne modlitba, to „híkanie“ nad dielom svojich a najmä Božích rúk je extáza.
A tak sme prišli k základným „stavom“, ktoré človeka držia v zdraví: práca, modlitba a extáza. Ale ak je namiesto práce lenivosť, ak si extázu nahradí bezbrehým konzumom, drogami, alkoholom, opiátmi rôzneho druhu a modlitbu úplne vynechá, nastáva problém.
Preto je dôležitá harmónia medzi týmito zložkami. Treba vedieť pracovať, ale aj sláviť. Tešiť sa z vykonanej práce i ďakovať za dobrá, ktoré sme dosiahli. V životnom rytme Jozefa bola práca, ale aj spoločné slávenie úspechov z práce. To dáva chuť žiť!
Keď sa človek rozvinie do krásy
„Jeden je z práce bohatý, iný hrbatý. Svätý Jozef je prácou rozvinutý do krásy,“ vyjadril sa Joseph Consul. Svätý Jozef elegantne obchádza nefunkčné polemiky a s chuťou sa púšťa do práce.
Je to statočný chlap, ktorý uveril v neuveriteľné veci. Je to čestný pracant. Mal živé spojenie s Bohom a bez dlhých rečí s ním spolupracoval. Aj Ježišovi odovzdal dobrý vzťah k práci. A ten nás informuje, že aj nebeský Otec pracuje.
Na inom mieste Boh tvrdí, že robí všetko nové a že bude nové nebo a nová zem. Svätý Jozef sa do tejto vízie zapojil. Klobúk dole, svätý Jozef. Patrí ti naša úcta a vďaka. Teraz je rad na nás. Je náš čas zapojiť sa do Božieho diela. Preto, svätý Jozef, patrón robotníkov, buď nám na pomoci.
Socha sv. Jozefa, ako spí. A spiac sa stará o Cirkev! Áno! Dokáže to.
Druhým aspektom je vstať s Ježišom a Máriou. Tieto cenné chvíle odpočinku, prestávky s Pánom v modlitbe, sú chvíľami, ktoré by sa nám mohlo žiadať predĺžiť. Ale rovnako ako sv. Jozef, aj my, keď začujeme Boží hlas, musíme sa zobudiť z nášho sna, musíme vstať a konať, v rodine musíme vstávať a konať (por. Rim 13,11). Viera nás nevytrháva zo sveta, ale hlbšie nás do neho začleňuje, to je veľmi dôležité. Musíme vnikať hlbšie do sveta, no v sile modlitby. Každý z nás totiž uskutočňuje osobitnú úlohu pri príprave príchodu Božieho Kráľovstva na svet.
Ako bol dar Svätej rodiny zverený sv. Jozefovi, tak je dar rodiny a jej miesto v Božom pláne zverené nám. Rovnako ako u sv. Jozefa. Dar Svätej rodiny mu bol zverený, aby sa oň staral. Každému z vás a z nás – lebo aj ja som synom rodiny – každému je zverený Boží plán, aby sme ho uskutočňovali. [v angličtine:] Pánov anjel zjavil Jozefovi nebezpečenstvá, ktoré hrozili Ježišovi a Márii, a prikázal im, aby utiekli do Egypta a neskôr sa usadili v Nazarete. A práve takto nás Boh v našej dobe volá, aby sme rozpoznávali nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú naše rodiny a chránili ich pred zlom. A buďme v strehu pred novými ideologickými kolonizáciami.
Existujú ideologické kolonizácie, ktoré sa snažia zničiť rodinu. Nerodia sa zo sna, z modlitby, zo stretnutia s Bohom, z misie, ktorú nám Boh dáva. Prichádzajú zvonka, a preto im hovorím kolonizácie. Nestraťme slobodu poslania, ktoré nám dáva Boh, poslania, ktorým je rodina! A tak, ako naše národy v istom momente svojej histórie došli k zrelosti povedať „nie“ akejkoľvek politickej kolonizácii, ako rodiny musíme byť veľmi, veľmi múdri, veľmi akcieschopní, silní, aby sme povedali „nie“ každej snahe o ideologickú kolonizáciu rodiny. A prosme si o príhovor sv. Jozefa, ktorý je priateľom anjela, aby sme vedeli, kedy povedať „áno“ a kedy povedať „nie“.
Biblický pohľad na svätého Jozefa
Sv. Jozef ako hlava Svätej rodiny si zasluhuje osobitnú úctu. O jeho živote je však veľmi málo informácií, čo možno vidieť aj pri čítaní Svätého Písma. Avšak aj z tých málo informácií je zrejmé, že sv. Jozefovi bolo v živote Božieho ľudu zverené vznešené poslanie.
Zmienky o osobe sv. Jozefa sú v Svätom písme veľmi skromné. Je to pochopiteľné, lebo v centre evanjeliových textov je postava a učenie Ježiša Krista. Evanjelista Ján uvádza, že v rozhovore s Natanaelom Filip spomenul: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ (Jn 1, 45). Natanael reaguje slovami: „Môže byť z Nazareta niečo dobre?“
Zmienka teda nie je zameraná na osobu Jozefa, ale na miesto pôvodu – Nazaret, ktorý podľa všetkého nemal v regióne Galiley dobrú povesť. Podľa názoru odborníkov Nazaret mal iba niekoľko stoviek obyvateľov a v tej dobe bol bezvýznamnou vidieckou lokalitou. Evanjelista Marek spomína len to, že Ježiš bol tesár, syn Márie (porov. Mk 6, 33).
Pán Boh si neraz vyberá osoby a miesta, ktoré sú v ľudských očiach nepatrné, aby ukázal, že máme sa učiť Božiemu zmýšľaniu a pohľadu.
Otcovstvo svätého Jozefa
O Jozefovi vieme, že bol najskôr snúbencom a potom manželom Márie. Tieto dve evanjeliá veľmi jasne vysvetľujú, že Jozef nie je biologickým otcom Ježiša a k jeho počatiu došlo zázračným spôsobom bez prispenia muža. Rodokmeň v 1. kapitole Matúšovom evanjeliu odráža vtedajšie myslenie, keď spoločnosť bola postavená na otcovi ako hlave rodiny. Odovzdávanie života a viery sa dialo „cestou otca“. Tento patriarchálny model je v štruktúre rodokmeňa porušený jediný raz práve v prípade Ježiša Krista, keď čítame: „Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.“ (Mt 1, 16) Ak by evanjelista chcel zachovať predpokladanú schému, napísal by „Jozef mal syna Ježiša“. V texte je však Jozefovi odňaté sloveso vyjadrujúce splodenie a priradené Márii. Ježiš sa narodil z Márie. Ježišovo narodenie je zázračné. Jeho otcom je Boh. O pár riadkov je to priamo potvrdené slovami anjela, ktoré adresoval Jozefovi: „… lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ (Mt 1, 20)
Avšak je tiež potrebné zdôrazniť, že Jozef je vo vzťahu k Ježišovi jeho legálnym otcom. Tým, že si vzal Máriu za manželku a dal dieťaťu meno, postupoval podľa vtedajšieho zaužívaného konania židovského muža, ktorý vyjadruje a hlási sa k svojmu zákonitému otcovstvu.
Ak pri zvestovaní Ježišovho narodenia sa píše, že dieťa bude „Emanuel“ = „Boh s nami“, tak aj o Jozefovi môžeme povedať, že objavil túto Božiu lásku a dokázal byť manželom a otcom, ktorý neodišiel, ale bol s Máriou a Ježišom. Podľa židovského náboženstva bol to otec, ktorý pri obriezke oznamoval meno svojho dieťaťa. Môžeme predpokladať, že to tak bolo aj pri Ježišovej obriezke na ôsmy deň po jeho narodení. Pri obetovaní Ježiša a pri jeho nájdení v chráme Jozef stojí po boku Márie. Evanjelista Lukáš hovorí, že Simeon požehnal Ježišových rodičov (Lk 2, 34). Keď sa 12 ročný stratil v chráme, matka Mária povie: „Tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali.“ (Lk 2, 48). Jozef je označený výrazom „tvoj otec“ a hovorí sa o bolesti pri hľadaní. Udalosť prestavuje obraz nádherného starostlivého Jozefovho otcovstva.
Zázemie Svätej rodiny
Evanjelista Matúš hovorí, že Ježiš bol „tesárov syn“ (porov. Mt 13, 55). Grécky jazyk, v ktorom boli napísané všetky novozákonné spisy, používajú výraz „tekton“. Zvyčajne to označuje stolára, alebo jednoducho remeselníka, ktorý pracuje s drevom od tesárskych hrubých prác až po jemné opracovanie. Toto remeslo bolo v Ježišových časoch veľmi žiadané, lebo v regióne Galilei vznikali nové mestá (napr. Tiberias, Seforis), kde sa stavali domy.
Na túto skutočnosť je dobré pamätať, lebo rodina potrebovala živobytie. Sväté písmo hovorí aj o tom, že každý rok Svätá rodina chodievala na púť do Jeruzalema. Bolo to možné len v tom prípade, že úspory jej to umožnili. Pri obetovaní v chráme na 40. deň po Ježišovom narodení rodičia priniesli ako obetný dar pár hrdličiek. Zvyčajne sa obetoval jednoročný baránok. Mojžišov zákon však pamätal aj na menej majetné rodiny a umožnil im obetovať dva holúbky alebo dve hrdličky (porov. Lv 12, 8). Ježiš teda vyrastal v skromných ekonomických podmienkach. Podľa židovskej tradície otec naučil syna remeslo a zvyčajne po smrti otca syn prevzal jeho činnosť.
Máme teda pred sebou obraz muža, ktorý sa nehrá na „náhradného“ otca, ale po boku svojej manželky stal sa so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou pre Ježiša jeho pozemským otcom.
Svätý Jozef ako odovzdávateľ viery
Bolo bežné, že otec mal na starosti aj náboženskú formáciu syna, ako zase matka niesla zodpovednosť za ľudskú a náboženskú formáciu dcér. Môžeme si teda predstaviť, ako Jozef učil Ježiša prvé modlitby, rozprával mu príbehy vlastného národa, učil ho sláviť náboženské sviatky a vysvetľoval Božie prikázania. Každú sobotu kráčali uličkami Nazareta do tamojšej synagógy. Približne od 12. roku života sa spolu s rodičmi Ježiš zúčastňoval aj pravidelných pútí do chrámu v Jeruzaleme. V tomto ohľade je svätý Jozef vzorom pre všetkých otcov, aby aj oni (spolu so svojimi manželkami) odovzdávali svojim deťom hlbokú vieru i zbožnosť a učili ich pracovitosti.
Veľkou pomocou pri odovzdávaní viery bol aj život Jozefa a Márie skrze konkrétne skutky. Sväté písmo nám podáva o Jozefovi a Márii obraz mimoriadne zbožných ľudí, ktorí zachovávali predpisy Pánovho zákona. Boli zasnúbení, ale nežili ešte v jednej domácnosti. Bolo to možné až po svadbe presne podľa toho, ako to požadoval Mojžišov zákon. Svadba sa konala zvyčajne do jedného roka po zásnubách. Obdobie jedného roka bol prípravou na spoločný život. Žena po svadbe odchádzala z domu otca a bývala v dome svojho manžela.. Manžel sa staral o živobytie a manželka viedla domácnosť. Jozefov dom v Nazarete sa teda stal príbytkom Svätej rodiny. Z udalostí vo Svätom Písme vidíme, že Jozef a Mária stále konajú to, čo káže Pánov, resp. Mojžišov zákon, (lebo Pán Boh ho dal Izraelitom prostredníctvom Mojžiša na vrchu Sinaj). Teda vidíme v ich životoch ozajstnú vernosť Pánovmu zákonu.
Svätý Jozef a jeho starostlivosť
Evanjelium podľa Matúša pri Jozefovi viackrát používa slovo „vziať“. Jozef si vzal Máriu za svoju manželku. Pred prenasledovaním Herodesa Jozef vzal svoju manželku a dieťa a utiekol do Egypta, aby po Herodesovej smrti znova vzal manželku a dieťa a vrátil sa do Izraela a usadil sa v galilejskom Nazarete. Toto slovo „vziať“ charakterizuje Jozefa ako človeka, ktorý sa vie postarať o druhých, dokáže vziať na seba zodpovednosť a stotožniť sa s poslaním, ktoré mu je určené.
V tejto súvislosti je potrebné všimnúť si aj ďalší drobný, ale krásny detail, ktorý vystihuje Jozefovu povahu. Keď Svätá rodina uteká pred kráľom Herodesom, evanjelista Matúš píše, že Jozef „vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.“ (Mt 2, 14)
Výraz „za noci“ nie je len časový údaj. Má hlbokú symboliku. Jozef je skutočne Ježišov otec a to síce nie v biologickom význame, ale otec ako ten, ktorý stráži a chráni svoju rodinu. Nerobí to iba „vo dne“, keď je všetko viditeľné a predvídateľné, ale robí to aj „za noci“, pričom vieme, že „noc“ a „temnota“ sú v Biblii často symbolom neistoty a strachu.
Sväté písmo tak k jemnosti matky Márie, bezbrannosti dieťaťa Ježiša kladie aj obetavosť, odvahu, odhodlanie, múdrosť a prezieravosť otca Jozefa. Aj z tohto dôvodu je svätý Jozef patrónom rodín.
Paralela medzi Abrahámom a svätým Jozefom
Evanjelista Matúš sa pozerá na osobu a konanie svätého Jozefa očami Starého zákona. Na začiatku Ježišovho rodokmeňa v jeho evanjeliu stojí patriarcha Abrahám a na konci je to „patriarcha“ Jozef. Preto aj do modlitieb o svätom Jozefovi vkladáme oslovenie „patriarcha“. Môžeme vidieť istú podobnosť medzi týmito dvoma postavami.
Abrahám je známy svojou vernosťou a poslušnosťou voči Bohu. Poslúcha Boží hlas a odchádza z rodnej krajiny do krajiny Kanaán (porov. Gn 12). Poslušne plní Boží príkaz, aby obetoval svojho syna Izáka (porov. Gn 22).
Podobným spôsobom je vyobrazená Jozefova poslušnosť Božím príkazom. Poslušne plní Božiu vôľu a prijíma Máriu, svoju manželku, a jej dieťa. Berie malého Ježiša a jeho matku a odchádza do Egypta, aby sa odtiaľ po istom čase poslušne vrátil do Palestíny. Putovanie Jozefa pripomína starozákonné putovanie patriarchov Abraháma, Izáka, Jakuba a Jozefa, ktorí taktiež zišli do Egypta, aby sa napokon vrátili a usadili v zasnúbenej krajine. Jozef je napokon označený ako spravodlivý muž, čo je vlastnosť, ktorú udeľuje Kniha Genezis patriarchovi Abrahámovi (porov. Gn 15, 6).
Do popredia tak má vystúpiť jeho poslušnosť Božiemu slovu. Evanjelistovi Matúšovi záležalo na tom, aby nám Jozefa predstavil ako toho, ktorý do bodky vyplnil Božiu vôľu, a tak slúžil dôstojne ako otec Božiemu Synovi.
Podobnosť v životoch svätého Jozefa a Jozefa Egyptského
V životoch týchto dvoch postáv vidíme podobnosť nielen podľa mena, ale aj podľa konania.
Patriarcha Jozef Egyptský, jeden z dvanástich synov patriarchu Jakuba, ktorého mal jeho otec najradšej spomedzi svojich synov, bol bratmi predaný zo žiarlivosti do egyptského otroctva (porov. Gn 37).
Jozef mával sny a mal aj schopnosť vykladať ich význam. Faraónovi vysvetlil význam slov a predpovedal mu, že po siedmich úrodných rokoch príde sedem rokov neúrody. Faraón ho ustanovil za správcu egyptských sýpok a zmenil mu meno na „Živiteľ zeme“. Keď na krajinu doľahol hlad, faraón odkázal hladujúcim: „Choďte k Jozefovi a urobte všetko, čo vám povie.“ (Gn 41, 55)
Preto v tejto charakteristike vidíme podobnosť s novozákonným Jozefom. Boh aj s nazaretským Jozefom komunikoval cez sny, ktoré niektorí vysvetľovatelia Svätého písma považujú za zvláštny druh zjavenia, ktorý sa zreteľne líši od obyčajného sna.
Matúšovo evanjelium spomína tri Jozefove sny. V jednom mu anjel oznamuje, aby si vzal Máriu za manželku, v druhom, aby utiekol do Egypta a v treťom, aby sa vrátil naspäť do izraelskej krajiny. Môžeme povedať, že Jozef je človekom snov. Je mužom ktorý vie snívať. V svojej odvahe prijal Boží príbeh do svojho života a stal sa aj jeho súčasťou.
Smrť svätého Jozefa
Svätý Jozef sa už nespomína počas Ježišovho verejného účinkovania. Niektorí odborníci usudzujú, že zomrel skôr, než Boží Syn začal ohlasovať Božie kráľovstvo. Tradícia učí, že počas hlásania náuky Ježiša Krista o nebeskom Otcovi (keďže svätý Jozef už nežil) nevznikali zmätočné domnienky, že Ježiš hovorí o Jozefovi.
Svätý Jozef sa lúčil s týmto svetom v ovzduší božskej lásky a milosti, v opatere a úteche milovaného Syna a Panny Márie. Je to obraz, ktorý je veľmi blízky celej Cirkvi a aj z tohto dôvodu uctievajú kresťania svätého Jozefa ako patróna dobrej smrti.
Aj z týchto naznačených biblických skutočností je zrejmé, že život sv. Jozefa charakterizuje predovšetkým jednoduchosť, tichosť, skromnosť, pracovitosť a vernosť svojmu povolaniu. Žiadne zvláštne zázraky, ktorými by ohromoval svet, len nenápadný, ale plnohodnotný každodenný všedný život v prítomnosti Ježiša a Márie. A toto je hodné nasledovania aj v našich životoch. Pretože len v zodpovednom plnení si svojich každodenných povinností je skutočná cesta k tomu, aby sa muž – otec stal obrazom Boha Otca pre svoje dieťa.
Sv. Jozef bol hlavou Svätej rodiny. To je bezpochyby jedinečná hodnosť, v ktorej sa mu nik nevyrovná a pre ktorú si sv. Jozef zasluhuje osobitnú úctu. Svätý Ján Pavol II. o sv. Jozefovi povedal: „Hoci je príbeh sv. Jozefa úplne výnimočný, jeho osobnosť môže byť vzorom pre všetkých otcov. Veď Jozef je skutočným otcom Svätej rodiny: aj keď jeho otcovstvo nebolo biologické, predsa nebolo len „náhradné“ či len „zdanlivé“, bolo to autentické ľudské otcovstvo. Jozef naozaj spĺňal úlohu otca rodiny.“ Svätý Jozef, ochranca katolíckej Cirkvi, pros Boha za nás hriešnych!
1, máj - Spomienka na svätého Jozefa, robotníka, ženícha Panny Márie, vyznávača, patróna robotníkov.
SvätýJozef, človek pre druhých Svätý Jozef bol tesárom (porov. Mt 13,55). Touto prácou obstarával živobytie pre rodinu. Vychovávateľom Ježiša nebol nejaký intelektuál, šľachtic alebo kráľ. Bol to jednoduchý tesár, ktorý pochádzal z chudobnej rodiny. Práve to sa páčilo Bohu. Práve tu Boh ukázal, že si ctí každú prácu.
Bože, stvoriteľ vesmíru, ty si nám dal prácu ako životný údel, prosíme ťa, pomáhaj nám nasledovať príklad svätého Jozefa, a pod jeho ochranou svedomite vykonávať všetky svoje povinnosti, aby sme dosiahli prisľúbenú odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, Tvojho Syna, ktorý je Boh a s Tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Spomni, sv. Jozef (modlitba) Spomni si, ó najodvážnejší manžel Panny Márie, že nikdy nebolo počuť, že by každý, kto prosil o tvoju pomoc a tvoj príhovor, zostal bez pomoci. Plne dôverujem v tvoju moc, náhlim k tebe a prosím o tvoju ochranu. Nepohŕdaj, strážca môjho Vykupiteľa, mojou pokornou prosbou, ale vo svojej dobrote ma vypočuj. Amen. Sv.Jozef Ty si Nás nikdy nesklamal, prosíme Ťa o pomoc i v tento dnešný deň.Ďakujem Ti svätý Jozef Ty verný pomocník a priateľ.
Svätý Jozef, prosím oroduj, žehnaj a chráň naše rodiny i našich kňazov, oroduj prosím i za duše v očistci.Amen Svätý Jozef pestún Ježiša Krista a opravdivý ženích Panny Márie, oroduj za nás a za tých, ktorí tento deň (túto noc) umierajú. Amen.
Sv. Gertrúda sa narodila 6. januára 1256 v Durínsku. O jej rodičoch nevieme nič. Ako päťročná vstúpila do cisterciánskeho kláštora v Helfte pri Eislebene, ktorý bol pravdepodobne aj miestom jej narodenia. V tomto kláštore zostala potom celý život. Do opatery ju zverili opátke Gertrúde von Hackeborn a jej sestre sv. Mechtilde, ktorá bola v tom čase riaditeľkou školy a učiteľkou noviciek. Gertrúda s obľubou študovala a modlila sa. Kedy sa stala mníškou, nevieme. Koncom roka 1280 doľahla na ňu hlboká kríza, mala pocit osamelosti a pokorenia. Tento pocit pretrvával niekoľko týždňov. Keď toto obdobie prešlo, definitívne sa rozhodla, že všetko vo svojom živote venuje len Bohu. Premena sa začala 27. októbra 1281, keď mala svoje prvé zjavenie. V ňom sa jej zjavil Božský Spasiteľ v podobe mladíka. Prišiel ju potešiť a sľúbil jej spásu. O tomto všetkom píše Gertrúda vo svojom diele Zjavenia. Odvtedy opustila svetské učebné odbory a začala sa venovať výlučne štúdiu Svätého písma, diel svätých otcov a teológie.
Napísala niekoľko spisov, z ktorých dva sa nám zachovali: Zjavenia (Revelationes – Legatus Divinae Pietatis) a Duchovné cvičenia (Exercitia spiritualia). Často bývala chorá, no nesťažovala sa. Naopak, jej slová boli útechou pre mnohých. Dokázala zmierovať protivníkov, posilňovať bezradných a tešiť zarmútených. Mala mnoho mystických zážitkov. Veľa sa modlila a bdela. Dobrovoľne podstupovala pôst. Začiatkom februára 1288 ochorela. Z tejto choroby sa už nedostala. Jej zdravotný stav sa pomaly, ale neustále zhoršoval. Nakoniec zomrela na ľadvinové komplikácie. Presný dátum smrti nevieme určiť, bolo to možno 17. novembra 1302, kedy sa končia zjavenia, opísané v jej knihe. Keďže v roku 1346 bol kláštor v Helfte zničený, zničili sa aj jej telesné pozostatky. Je jedinou svätou nemeckou ženou, ktorá má titul „Veľká“, ktorý oceňuje jej duchovnú veľkosť, mimoriadnu osobnosť, zázračné duchovné zážitky a mystické spisy. Do zoznamu svätých bola zapísaná v roku 1678.
Učená sestra benediktínskeho rádu prežívala za svojho života mnohé mystické zážitky a extázy. Prijímala vízie a počula hlas nášho Pána Ježiša, ako aj iných svätých. Bola veľkou milovníčkou duší v očistci. Titul „Veľká“, ktorý jej udelil pápež Benedikt XIV.
Vízia svätého Jozefa Raz, na sviatok Zvestovania, mala svätá Gertrúda videnie, počas ktorého jej Nebeská Matka odhalila slávu svojho manžela, svätého Jozefa, aby v nej vzbudila ešte väčšiu lásku k nemu a povzbudila ju v dôvere v jeho príhovor. O tomto videní napísala: „Na sviatok Zvestovania Pána som videla otvorené nebo a svätého Jozefa sedieť na nádhernom tróne. Cítila som sa tým úžasne zasiahnutá, lebo zakaždým, keď bolo spomenuté jeho meno, všetci svätí sa mu hlboko uklonili. Ich vzhľad sa pritom naplnil pokojom a sladkosťou, lebo sa radovali z jeho vznešenej dôstojnosti.“
Modlitba Ó, svätý Jozef, ty Ježišov panenský otec a najčistejší manžel Najsvätejšej Panny Márie, oroduj za nás každý deň u toho istého Ježiša, Božieho Syna, aby sme boli chránení mocou Jeho milosti, žili svedomitým životom, a tak boli Ním v hodine smrti korunovaní. Amen.
Zjavenie sestričke Faustíne V celej Cirkvi slávime v sobotu 19. marca slávnosť svätého Jozefa, ženícha Preblahoslavenej Panny Márie. Svätý Jozef je aj hlavným patrónom našej kongregácie. Na bočnom oltári kláštornej kaplnky v Krakove na pravej strane je obraz sv. Jozefa s Dieťatkom (viď foto). Od začiatku bol patrónom tejto kaplnky a celého areálu, ktorý sa kedysi na jeho počesť nazýval „Jozefov“. Svätá sestra Faustína vo svojom Denníčku spomína tri zjavenia sv. Jozefa. Prvé zjavenie bolo 2. februára 1936: Keď sa však skončila svätá omša, v mojej duši zavládol podivuhodný pokoj a radosť. Vtom som uvidela Pannu Máriu s malým Ježiškom a svätého Deduška, ktorý stál za Pannou Máriou. Najsvätejšia Panna mi povedala: „Tu máš najvzácnejší poklad” (Den. 608). Druhé zjavenie mala počas Vianoc v roku 1937: Svätý Jozef ma požiadal, aby som mala k nemu stálu úctu. Sám mi povedal, aby som sa každý deň pomodlila trikrát Otčenáš, Zdravas’, Sláva Otcu a raz „Rozpomeň sa”. Hľadel na mňa s veľkou dobroprajnosťou a dal mi poznať, ako veľmi podporuje toto dielo. Prisľúbil mi svoju zvláštnu pomoc a ochranu. Každý deň sa modlím tieto modlitby a cítim jeho zvláštnu ochranu (Den. 1203). A posledné zjavenie mala v júli 1937 v Rabke: Keď som prišla na polnočnú, hneď na začiatku svätej omše som sa pohrúžila do hlbokej sústredenosti, v ktorej som videla betlehemskú maštaľku plnú veľkého svetla. Panna Mária vinula Ježiška do plienočiek, naplnená veľkou láskou, ale svätý Jozef ešte spal. Až keď Božia Matka uložila Ježiška do jasličiek, Božie svetlo zobudilo Jozefa a aj on sa začal modliť (Den. 1442). Modlime sa:Slávny patriarcha sv. Jozef, ktorého moc dokáže urobiť možnými veci nemožné, príď mi na pomoc v týchto chvíľach úzkosti a ťažkostí. Vezmi pod svoju ochranu situácie tak ťažké a náročné, ktoré ti zverujem, aby mali šťastlivé vyriešenie. Môj milovaný Otec, všetku svoju dôveru vkladám do teba. Nech sa nepovie, že som ťa vzýval márne; a pretože ty všetko môžeš u Ježiša a Márie, ukáž mi, že tvoja dobrota je taká veľká ako tvoja moc. Amen.
Svätý Jozef, pestún Ježiša Krista, opravdivý ženích Panny Márie. Oroduj za nás, aj za tých, čo tohto dňa (tejto noci) zomierajú.
„Spoľahnime sa na svätého Jozefa!“
Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť výrok svätej Terézie od Ježiša: «Svätý Jozef mi zadováži vždy viac ako som sa odvážila prosiť.»
ĎAKUJEM sv. Jozef za orodovanie u Nebeského Otca za vyprosovanie milostí.Každodenná modlidba adoptívneho rodiča:
Pane Ježišu,pod ochranou Tvojej Matky Márie, ktorá Ta porodila s láskou a sv, Jozefa, muža dôvery, ktorý sa staral o Teba po narodení, prosim Ta za mnou duchovne adoptované dieťa, ktoré sa nachádza v nebezpečenstve smrti . Prosím , daj jeho rodičom lásku a odvahu, aby svoje dieťa nechali žiť život, ktorý si mu určil Ty sám .Amen.Sv.Jozef opravdivý ženích P. Márie Oroduj za nás všetkých i naše rodiny si skry nás pod svoj Nebeský Plášť.Vyslyš naše úpenlivé prosby!
Svätý Jozef, ktorý si pozemský život zakončil na rukách Ježiša a Márie, vypros nám trvalú lásku k Bohu do konca nášho pozemského putovania, a spolu s Ježišom a Máriou príď pre nás v poslednej hodine nášho života, aby sme mohli šťastne vojsť do kráľovstva svetla a pokoja.
Zverujeme ti všetkých, ktorí sa blížia ku koncu svojho pozemského putovania. Nech šťastne odídu z tohto sveta v prítomnosti Ježiša, Márie i teba, svätý Jozef – patrón umierajúcich.Amen.
Kto potrebuje vodcu na ceste k vnútornej modlitbe a k vnútornému životu, nech si zvolí svätého Jozefa. Vo veľmi krátkom čase dospeje k cieľu. /Sv.Terézia z Avily/
Svätý Jozef najvernejší, najmúdrejší, najmocnejší… V litániách k sv. Jozefovi nájdeme množstvo invokácií, ktoré hovoria o výnimočných cnostiach tohto mocného orodovníka. O tomto svätcovi by sa dalo veľmi veľa písať, avšak ja by som sa chcel v tomto príhovore zamerať konkrétne na 2 invokácie, ktoré ma špeciálne zaujali, a zároveň by som chcel vyzdvihnúť pokoru, ktorou nám svätý Jozef môže byť veľkou inšpiráciou.
Svätý Jozef – Ozdoba domáceho života. Táto invokácia sa na prvý pohľad môže zdať oproti ostatným akási príliš obyčajná, možno dokonca aj trochu vtipná, avšak myslím, že keď ju správne uchopíme, môže byť pre nás aj v dnešnej dobe povzbudením. Na to, aby sme mohli byť ozdobou domáceho života, musíme byť doma, a to doslovne… fyzicky. V dnešnej pracovnej kultúre je to veľká výzva a obeta. Venovať čo najviac času svojej rodine, manželke, deťom a podobne. Myslím, že v tomto si môžeme najmä my, muži a potenciálni otcovia, brať od sv. Jozefa príklad.„Ak sa rozhodneš byť ako muž, ako manžel a otec, naplno súčasťou života vašej rodiny, staneš sa aj ty ozdobou vášho domáceho života. Budeš požehnaním pre svojich domácich a vaša rodina bude požehnaním pre ďalšie rodiny a ďalších ľudí.“(str. 130)
Svätý Jozef – Patrón zomierajúcich. Keď som mal asi 9 rokov, boli u nás na návšteve rodinní známi. Modlili sme sa ruženec a jeden z nich pred jeho modlitbou vyslovil viaceré prosebné úmysly, a túto krátku sériu úmyslov zakončil slovami: „…a hlavne, aby sme sa všetci raz stretli v nebi.“ Táto prosba sa ma vtedy veľmi dotkla a už dlhšiu dobu sa na tento úmysel pravidelne modlím. Predstava, že sa raz stretnem v nebeskej vlasti s celou svojou rodinou, priateľmi, kamarátmi a napokon všetkými ľuďmi, ma napĺňa veľkou nádejou a chuťou obetovať svoje snaženia aj na tento úmysel „Keďže zomrieť je nevyhnutné – najdôležitejšie je dobre zomrieť.“ Kto iný nám môže účinnejšie pomôcť vyprosiť túto veľkú milosť, ak nie sv. Jozef, ktorý mal najkrajšiu smrť zo všetkých ľudí, keďže pravdepodobne zomrel v prítomnosti Panny Márie a samotého Krista?
Posledná z vecí, na ktorú by som chcel upriamiť pozornosť, je pokora sv. Jozefa. Ak by svätý Jozef nebol taký pokorný, ťažko by mohol byť oceňovaný všetkými tými titulmi, ktorými ho oslavujeme pri modlitbe litánií. Sv. Ján Mária Vianney raz povedal: „Pokora je ako ruženec. Keď sa roztrhne ruženec, zrnká sa rozkotúľajú. Keď sa pominie pokora, všetky cnosti sa stratia.“ Svätý Jozef podľa mňa mohol byť vo veľkom pokušení pýchy – veď predsa bol pestúnom samého Boha. Bol Božím vyvolencom. On si však zachoval postoj pokory a Boh ho hojne požehnal a oslávil.
Na záver nám všetkým prajem, aby sme pri modlitbe nezabúdali prosiť sv. Jozefa o pomoc. Myslím, že nám môže byť veľkým orodovníkom v rôznych oblastiach nášho života a bola by škoda, keby sme nevyužili túto pomoc, ktorú nám skrze neho Boh ponúka.
Modlitba k sv. Jozefovi
Svätý Jozef, pestún Ježiša Krista, opravdivý ženích Panny Márie. Oroduj za nás, aj za tých, čo tohto dňa (tejto noci) zomierajú. Bez poškvrny dedičného hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás hriešnych,
ktorí sa k tebe utiekame, aj za tých, ktorí sa k tebe neutiekajú.
pravdepodobne pred začatím Ježišovho verejného učinkovania a určite pred Ukrižovaním Ježiša Uctievanie Atribúty
tesárske nástroje, novorodený Ježiš, kvety ľalie a i. Patronát
katolíckej cirkvi, nenarodených detí, otcov, imigrantov, robotníkov, zamestnaných, prieskumníkov, pútnikov, cestovateľov, tesárov, realitných kancelárií; proti pochybnostiam a váhaniu, za dobrú smrť; Belgicka, Chorvátska, Kanady, Kórei, Indonézie, Vietnamu a mnohých ďalších Cirkev
Svätý Jozef je patrónom: dobrej smrti, tesárov, stolárov, rezbárov, robotníkov.
Jozef bol s Pannou Máriou zasnúbený, ale skôr ako „sa zišli“ počala z Ducha Svätého (Mt 1,18). Pretože Jozef bol spravodlivý a nechcel ju vystaviť hanbe, rozhodol sa ju potajomky prepustiť. Zjavil sa mu však anjel Pána a povedal, že sa nemá báť Máriu k sebe prijať za manželku, pretože to, čo v nej bolo počaté, bolo z Ducha Svätého, a že sa jej narodí syn, ktorému má dať meno Ježiš.
To sa potom stalo. Medzi tým ale podľa nariadenia cisára Augusta (Lk 2,1) prebiehalo v Izraeli sčítanie ľudu a pretože Jozef bol z Dávidovho rodu, musel sa ísť s tehotnou Máriou nechať zapísať do Júdska, do Betlehema a vyšlo to akurát tak, že sa tam Ježiš narodil. Po narodení sa mu prišli klaňať mudrci od východu - traja králi a keď odišli, zjavil sa Jozefovi opäť anjel, ktorý mu povedal, že má zobrať dieťa a matku a utiecť do Egypta, pretože Herodes bude v Betleheme hľadať dieťa a bude ho chcieť zavraždiť. Potom utiekla Svätá rodina do Egypta, kde boli až do Herodesovej smrti.
Keď Herodes zomrel, Jozefovi to opäť oznámil anjel Pána, s tým, že sa má vrátiť späť do Izraelskej zeme (Mt 2,21). Pretože ale v Júdsku kráľoval Archealos, Herodesov syn, išiel Jozef radšej (na pokyn ktorý dostal vo sne) do Galiley, do Nazaretu.
Sv. Jozef bol pestúnom Pána Ježiša a pred zákonom bol jeho otcom a manželom Panny Márie. Vieme o ňom veľmi málo, len to, čo je o ňom napísané v Sv. Písme. Pochádzal z kráľovského rodu, bol potomkom kráľa Dávida. Narodil sa v Betleheme, no potom neskôr sa presťahoval do Nazareta, pravdepodobne kvôli práci. Bol chudobným tesárom. V Nazarete sa zasnúbil s Máriou, tradícia hovorí, že vtedy už bol v pokročilom veku. Keď Mária počala, bolo to tajomstvo, takže ani Jozef o tom nevedel. Tam sa ukázal Jozefov charakter. Spolu totiž nebývali ani nežili, a on videl, že čaká dieťa. Zrejme ho to trápilo; podľa vtedajších zvyklostí ju mal dať ukameňovať. On sa však rozhodol, že ju radšej potajomky prepustí, aby jej neublížil. Vtedy sa mu zjavil Pánov anjel a povzbudil ho, aby si ju nebál zobrať za manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je od Boha. Jozef poslúchol. Ďalšia zmienka o ňom je vtedy, keď išiel na základe vládneho nariadenia do Betlehema, keďže bolo veľké sčítanie ľudu v Rímskej ríši, do ktorej vtedy patrila aj Palestína. Tam Mária porodila svoje dieťa – Ježiša, dlho očakávaného Mesiáša. Jozef vždy vystupuje ako hlava rodiny, ako ten, ktorý sa má zodpovedne postarať o svoju rodinu. Na štyridsiaty deň išli do Jeruzalema, aby obetovali Ježiša v chráme Bohu. Potom sa vrátili do Betlehema. Do Nazareta zrejme nechceli ísť kvôli jeho neslávnej povesti. V evanjeliu sa spomína aj príbeh mudrcov, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa kráľovi. Bolo to asi dva roky po narodení Ježiša. Keďže kráľ Herodes potom číhal na život malému Ježišovi, Jozef sa zobral s celou rodinou do Egypta. Tradícia hovorí, že tam sa usídlili v niektorej zo židovských osád, asi na severovýchode od Káhiry. Keď nebezpečenstvo pominulo, vrátili sa z Egypta, ale usadili sa v Nazarete, keďže krutovláda Herodesovho nástupcu Archelaa pokračovala. Ďalej sa sv. Jozef spomína už iba raz, a to keď sa dvanásťročný Ježiš stratil v chráme. Táto krátka správa hovorí o tom, že Svätá rodina viedla usporiadaný život – každý rok chodievali do chrámu, ako kázal židovský zákon. V ďalších rokoch sa Ježiš vyučil popri Jozefovi tesárskemu remeslu.Viac zmienok v Evanjeliu o sv. Jozefovi nemáme. Nezachytávajú ani jedno jeho slovo. Nevieme ani to, kde a kedy zomrel. Asi sa to stalo ešte pred verejným vystúpením Ježiša.
O úcte k sv. Jozefovi v prvých storočiach nevieme. Až v 12.-13. storočí si ho niektoré rehole vyvolili za patróna, uctieval ho napr. sv. František Assiský, františkáni, dominikáni, sv. Terézia z Avily. Jeho sviatok, ktorý slávime 19.marca, patrí medzi prikázané (u nás na Slovensku je tento sviatok dišpenzovaný, čiže nie prikázaný). Pápež Pius XII. zaviedol sviatok sv. Jozefa Robotníka 1. mája, ktorý je však len ľubovoľnou spomienkou.
Svätý Jozef, najčistejší snúbenec Panny Márie, pestún Pána nášho Ježiša Krista a náš láskavý patrón, s dôverou dieťaťa prichádzame k tebe a vzdávame ti úctu. Žehnaj nášmu úprimnému úmyslu, ktorým chceme tebe slúžiť, tvoje cnosti nasledovať a denne ti získavať nových ctiteľov. Dúfame, že budeš láskavo ochraňovať a po celý život sprevádzať nás i všetkých tých, ktorí s poctou a prosbou k tebe prichádzajú, že nám i našim blížnym poskytneš pomoc v hodine smrti. Vypros nám u tvojho chránenca, nášho drahého Spasiteľa, tú zvláštnu milosť o ktorú ťa tak veľmi prosíme. (Tu každý môže dodať svoju osobnú prosbu.) Bože môj, ty si nám dal sv. Jozefa za patróna a ochrancu. Vzdávame ti za to najúprimnejšie vďaky a dúfame, že pre zvelebenie jeho mena vyslyšíš naše prosby. Amen.
V svätom písme nenájdeme žiadne detaily o detstve svätého Jozefa ani o jeho dospievaní. Takisto tu nie sú žiadne informácie o jeho počatí a narodení. V tomto zmysle sa teda musíme pozrieť na iné Bohom inšpirované zdroje. Čo sa týka malého Jozefa, isté odhalenie nám poskytuje ctihodná Mária de Agredy, blahoslavená Anna Katarína Emmerichová a božia služobníčka Matka Cecilia Baijová. Všetky nám vykresľujú Jozefa ako pokorného a svätého chlapca, ktorý mal v mladom veku veľké vnímanie Boha a vedomie o Ňom. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová hovorí: Jozef, ktorého som videla vo svojej vízii, mal okolo osem rokov. Bol veľmi nadaný a veľmi šikovný žiak, pritom bol jednoduchý, tichý, zbožný a vôbec nie ambiciózny. Často som ho videla, ako kľačí tvárou k stene a modlí sa s natiahnutými rukami. Ctihodná Maria de Agreda hovorí: Sväté dieťa Jozef sa narodilo v krásnom a dokonalom tele. Bol mimoriadnou potechou svojim rodičom a dokonalý vo všetkých svojich vzťahoch s okolím… Pán ho obdaroval rozumom už v skorom veku, napĺňal ho intelektom a jeho dušu neustále potešoval novými a novými milosťami a cnosťami. … Dieťa začalo poznávať Boha ako príčinu a pôvodcu všetkých vecí. Dychtivo načúval a hlboko chápal všetko, čo ho naučili vo vzťahu k Bohu a jeho skutkom.
Božia služobníčka Matka Cecilia Baijová hovorí: … Jozef mal tie najlepšie dispozície … Jeho život bol charakteristický veľmi vyspelým spôsobom fyzického i duchovného vyzrievania … Boh ho utvoril podľa vzoru vlastného srdca a ducha, aby ho nakoniec urobil za hodného ženícha Matky Božieho Slova. Dieťa Jozef vďačne prijímalo dary, ktoré dostalo od Boha. …
Jozef mal dar užívania rozumu spolu s darom posväcujúcej milosti a v dôsledku toho oplýval väčším chápaním Boha a dôsledkov priestupkov spáchaných ľudstvom proti nemu. V tomto ohľade obetoval veľa sĺz a ponúkal ich Bohu s prosbou, aby sa zmiloval nad úbohými hriešnikmi, a aby ich osvietil a umožnil im vidieť ich ťažké pochybenia …
Ctihodná Mária de Agreda hovorí: Mladý sv. Jozef bol milý, láskavý, prívetivý, úprimný, s prejavmi svätca, ale aj anjela. Oplýval čoraz väčšími cnosťami a dokonalosťami. Svoj bezúhonný život tak nasmeroval k snúbenici, Panne Márii.
Božia služobníčka, matka Cecilia Baijová hovorí: Svätý Jozef nikdy nespôsobil Bohu žiadnu nespokojnosť, nespáchal ani smrteľný ani žiadny úmyselný hriech. Vynaložil všetko úsilie na to, aby sa vyhýbal dokonca i tieňu hriechu. Vždy si vzal k srdcu vnuknutie Ducha Svätého: „Ktokoľvek ignoruje malé chyby, nakoniec padne do väčších.“ V tomto ohľade bol vždy opatrný a veľmi svedomitý i v najmenších veciach.
Ako dospieval, učinil veľké kroky v cnostiach, v láske k Bohu a v štúdiu svätého písma, najmä v Dávidových žalmoch. Často ich opakoval, väčšinu vedel naspamäť. Život Jozefa sa takto vyvíjal pätnásť rokov. Stále si v srdci zachovával čistú nevinnosť.
Najpozornejšie sledoval svoje zmysly, hlavne oči, pričom sa inšpiroval Dávidom a mnohými inými, ktorí padli do zvedavého pohľadu, čomu by sa mal človek vyhýbať. Čím viac umŕtvoval svoje zmysly, aby zostal verný Bohu, tým viac milostí prijímal od Boha a intenzívnejšie sa rozvíjala jeho láska k Nemu ako jedinému objektu všetkej lásky a túžby.
Akonáhle ucítil nutkanie pozerať sa na niečo, čo by potešilo oko, ale zároveň by sa stalo príležitosťou na výčitku, vzhľadom na pravdepodobnosť, že zhreší, rýchlo pozdvihol svoje oči k nebu a hľadal uspokojenie v kontemplácii nad nestvorenou krásou Boha. Všetko toto vnímal očami ducha. Prostredníctvom rozjímania o nebeských veciach sa z jeho života postupne vytratil všetok pôžitok vo stvorenstve. Stále viac bol zapálený láskou k Bohu, zažíval radosť z toho, že sa ocital výhradne v Bohu a hľadal v Ňom radosť človeka.
Okrem iného dostal Jozef zvláštny dar poskytovania účinnej pomoci sužovaným ľuďom. Kedykoľvek sa s takýmito ľuďmi rozprával, jeho postoj a zaobchádzanie s nimi zmierňovali ich bolesti. Samozrejme, že v tomto sa vždy obrátil na Boha prosiac o útechu pre tých, ktorým pomáhal. Jeho schopnosť uľahčiť biedu utláčaných sa stala známou v celom kraji a mnohých zaviedla smerom k jeho príbytku, aby ho mohli počúvať a získať od neho pomoc.
Povzbudzoval všetkých, aby znášali vlastné útrapy, a aby sa s istotou oddali Bohu, od ktorého by mali očakávať všetko dobro a útechu a ktorý vo svojej moci štedro obdarúva každého človeka. Zároveň ich prosil o modlitby, aby Boh vo svojej dobrote urýchlil prejav svojho milosrdenstva zoslaním prisľúbeného Mesiáša, pretože všetci sa v Ňom dočkajú tej najväčšej útechy. Nejeden človek strápený chudobou, ktorému chýbali aj tie najmenšie životné potreby, sa nakoniec obrátil na Jozefa a bol presvedčený, že mu pomôže. Jozef potom vždy musel pokorne požiadať svojich rodičov, aby poskytli, čo žiadateľ potreboval. A oni vždy ľahko splnili priania svojho syna.
Keď rozdeľoval pomoc chudobným, vždy povedal: „Pozrite sa, aké veľké veci dostávate od dobrého Boha! On mi to všetko daroval skrze ruky môjho pozemského otca iba preto, aby vám pomohol. Je viac než správne, ak mu za tieto veci ďakujete, ako aj ja ďakujem.“ Týmto spôsobom dúfal, že sa vyhne chvále za akékoľvek dobročinné skutky, lebo sám sa tiež považoval za chudobného, biedneho a veľmi požehnaného nebeskými darmi. No s jediným cieľom – aby ich zdieľal s ostatnými.
Nie je teda prekvapením, že Jozef naliehal, že všetko by malo byť prijaté ako dar zo štedrej ruky Boha, ktorému chcel vzdať všetku česť a vďakyvzdanie. Tí, ktorí k nemu prišli po almužnu, si ho vážili a chválili ho po celej obci.
To všetko vyvolávalo určité zlomyseľné pohľady plné závisti a prenasledovania. Niektorí hovorili zle o Jozefovi a vyhlasovali, že robil všetko len preto, aby bol chválený a poctený. Diabol dobre využil tieto zle zmýšľajúce stvorenia, aby poškvrnil povesť a cnosť tohto svätého mladíka. Keď sa Jozef o tom všetkom dozvedel, odporučil všetkých svojich ohováračov Bohu, a keď sa musel konfrontovať s týmito kritikmi, bol k nim vždy zdvorilý a priateľský. Ak sa niekedy s nimi pustil do reči, vždy poznamenal: „Len málo záleží na tom, čo urobíte mne, ale mali by ste sa viac báť, aby ste neurazili Boha.“ Niektorí z týchto ľudí začali mať Jozefa postupne radi kvôli jeho jemnému a láskavému postoju. Bol vždy pokorný a slušný voči každému. Bol skutočne presvedčený, že iní majú viac cností ako on. Niet divu, že mnohé tvrdé srdcia sa pod vplyvom jeho milých a milujúcich slov obmäkčili. Bolo zrejmé, že svätý žil v modlitbe s Bohom a že jeho duša bola naplnená Duchom Svätým.
Čo sa týka smrti rodičov Jozefa, úplne sa spoliehame na zjavenia matky Cecilie Baijovej, pretože neexistuje žiadny iný ctihodný alebo svätý s takýmto zjavením.
Podľa nich vieme, že svätý Jozef mal 18 rokov, keď jeho rodičia odišli z tejto zeme. Jeho matka zomrela na chorobu. Bol to Jozef, ktorý sa jedného dňa stane patrónom šťastnej smrti. On jej v posledných dňoch slúžil. Takéto šťastie a útechu zažila jeho matka vo svojich posledných chvíľach. Svojej matke Ráchel poskytol chvályhodnú pomoc a službu, posilňoval ju a utešoval v jej bolesti, neustále prosil Boha, aby jej daroval trpezlivosť v bolestnej chorobe. Svätý mládenec strávil veľa večerov, pozoroval svoju matku na smrteľnom lôžku a pomáhal jej. Alebo sa za ňu modlil. Rovnako, ako predtým preukázal svoju vďačnosť za jej dobrotu, tak aj v posledných chvíľach jej života bolo jeho správanie príkladné. Nechcel ju opustiť a nikdy nebol unavený v službe pre ňu. Jozef zostal s ňou až do jej smrti. Bol veľkou pomocou nielen pre ňu, ale aj pre svojho otca, ktorý bol veľmi zarmútený nad stratou takého ctihodného životného spoločníka.
Svätý Jozef, trpiaci a oslabený stratou svojej matky, mal len málo času na trápenie, keďže po smrti jeho matky ochorel aj jeho otec. Pokračoval vo svojej úlohe oddaného syna a slúžil svojmu otcovi tak ako pomáhal aj svojej matke a slúžil mu v posledných chvíľach. Jozef sa cítil oslabený z obdobia bolestivej choroby svojej matky. Teraz sa k jeho bolesti pridalo toto vážne utrpenie. Horlivo prosil Boha o Jeho milosti a za silu pomôcť svojmu otcovi počas jeho poslednej choroby. Slúžil svojmu otcovi s láskou dňom i nocou a povzbudzoval ho v trpezlivosti a vytrvalosti v jeho utrpení a úzkosti. Ako prichádzali posledné hodiny jeho otca, s láskou ho povzbudzoval k stále väčšej dôvere v Božiu dobrotu a milosrdenstvo a utešoval ho presvedčením, že čoskoro vstúpi do pokoja a radosti. V pevnej nádeji na získanie večného života zomiera aj Jozefov otec. Akonáhle vydýchol, Jozef sa utiahol a vo svojej zarmútenosti našiel úľavu v slzách. V skutočnosti mal dôvod byť zarmútený, keďže stratil veľkorysého a milujúceho otca. Po jeho smrti máme obraz 18-ročného Jozefa, ktorý padá pod váhou svojich slz na kolená, pretože cíti zármutok a strach zo straty svojich rodičov, ktorých tak veľmi miloval, ale tiež sa v dôvere odporúča do starostlivosti Nebeského Otca.
Potom, čo sa mu podarilo ovládnuť smútok, padol na kolená a so slzami prosil Boží Majestát o pomoc týmito slovami: „Bože Abraháma, Izáka a Jakuba – a môj Boh! Pozri na mňa, ktorému si vzal otca aj matku. Milostivo si ich odviedol od starostí o tento smrteľný život. Teraz ťa prosím, aby si ma vo svojej dobrote úplne vzal pod svoju ochranu. Dávam a znovu sa odovzdávam úplne Tebe. Vždy som bol Tvoj a Ty si ma ochraňoval a obhajoval. Chcem sa ti nanovo oddať a túžim, aby si nado mnou úplne vládol, pretože už nie som poddaný nikomu okrem Teba, môj Bože. Daj mi prosím milosť, aby som aj ja mohol povedať s kráľovským prorokom: „Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme.“ (Ž 27, 10). Odteraz si môj otec, môj ochranca, moja matka, moje útočisko, moja opora. Urob so mnou, čo uznáš za najlešie. Nech vo mne dokončí všetko tvoja svätosť. Dovoľ, aby som vždy rozpoznal Tvoju vôľu, lebo ju túžim plne a dokonale nasledovať iba teba.“
Sv. Jozef – starý vdovec?
Vzhľadom na zvyky Jozefových čias sa traduje, že Mária nemala viac ako šestnásť, keď sa vydala. Ctihodná Mária de Agredou, matka Mária Cecilia Baijová a blahoslavená Anna Katarína Emmerichová tvrdia, že Jozef bol mladým mužom v čase svojho sľubu Márii. V priebehu vekov ho umelci zobrazovali ako staršieho človeka hrbiaceho sa s palicou, sotva schopného stáť. Jozef ale nebol starým človekom. Boh si ho vybral ako silného, energického muža, ktorý bol schopný podporovať svoju rodinu. Prečo bol teda Jozef v priebehu stáročí zobrazovaný ako starý človek na toľkých dielach? Existujú dva dôvody:
Prvým dôvodom bolo vysvetliť „bratov a sestry“ Pána, uvedených v Biblii. Apokryfná kniha s názvom „História tesára Jozefa“ hovorí, že kedysi bol kňazom ako aj tesárom, ktorý bol zároveň vdovcom so štyrmi synmi a dvoma dcérami, čo by znamenalo, že Máriine nevlastné deti by boli oveľa staršie než ona. Je omyl domnievať sa, že Jozef bol tak starý, že by mohol byť jej starým otcom. No niektorí kresťania si veci nechcú nechať vysvetliť a pochopiť tieto súvislosti.
Druhým dôvodom, prečo sa Jozef zobrazuje ako starší muž je, že mal ochraňovať Pannu Máriu. Myšlienka, že by Mária žila s pekným a robustným mužom, nebola prijateľná, pretože ľudia by si hneď pomysleli, že by mohol mať záujem mať s ňou sexuálny vzťah, ktorý by ju okradol o jej panenský titul. Takýto prístup uráža Jozefa i jeho nevestu. Biblia nám hovorí, že Mesiáš sa narodí z panny (Iz 7, 14). Mária nám o tom hovorí sama, keď odpovedá anjelovi Gabrielovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1, 34)
Sv. Hieronym (347-420), učiteľ cirkvi, vysvetľuje panenský vzťah medzi Jozefom a Máriou: Veríme, že Boh sa narodil z panny, pretože o tom čítame. Neveríme, že Mária po pôrode ukončila manželstvo, pretože o tom nečítame. Ani to nehovoríme preto, aby sme odsúdili manželstvo, lebo panenstvo je samo o sebe manželstvom, ale preto, že neexistuje žiadne oprávnenie, ktorým by sme mohli vyvodiť neuvážené závery o svätých. Lebo ak chceme brať do úvahy iba túto možnosť, môžeme tvrdiť, že Jozef mal niekoľko manželiek, pretože Abrahám i Jakub mali tiež niekoľko manželiek a že z týchto manželiek sa narodili „bratia Pána” – fikcia, ktorú väčšina ľudí vymýšľa v bezbožnosti a v ohavnej odvahe. Hovoríte, že Mária nebola panna. Ja však ešte s väčším dôrazom tvrdím, že Jozef bol panicom skrze Máriu, aby sa z panenského manželstva narodil syn panny. Lebo ak neexistuje o tomto svätom človeku obvinenie zo smilstva a ak nie je napísané, že mal inú ženu a ak bol viac ochrancom než manželom Márie, ktorá bola považovaná za jeho manželku, zostáva tvrdiť, že ten, kto si zaslúžil, aby sa stal otcom Pána, si zachoval panenstvo s ňou. Toľko slová Svätého Hieronyma.
Sľub čistoty
Prví svätí v cirkvi, ktorí mali kontakt s pôvodnými dvanástimi apoštolmi, boli všetci jednotného názoru, že Ježišova matka bola panna pred i po narodení Krista. Taktiež cirkevné tradície plne podporujú to, že Jozef, vedený Duchom Svätým, sa rozhodol ponúknuť všetko zo seba samého Bohu a odovzdal sľub panenstva vo svojom ranom veku. Vzhľadom k tomu, že bol posvätený Bohom a dostal veľa zvláštnych milostí, nezdá sa to byť tak zvláštne. Ctihodná Maria de Agreda hovorí: Vo svojich dvanástich rokoch Jozef odovzdal a dodržiaval sľub cudnosti … a bol známy maximálnou čistotou svojho života, svätosťou v očiach Boha a ľudí.
Svätý František Saleský hovorí: Aký vznešený musel byť vo svojej cnosti sv. Jozef, ktorý bol určený večným Otcom ako spoločník Panny Márie! Obaja sa zaviazali zachovať panenstvo po celý svoj život a bola to Božia vôľa, ktorá ich dala dohromady – do spojenia svätého manželstva …
Toto nebola bežná prax. Ježiš však nebol bežným človekom, tak prečo by sme mali pochybovať o neobvyklých sľuboch jeho rodičov? Jozef a Mária boli Židia, a áno, bolo neobvyklé, že v ich kultúre si snúbenci dávali sľuby panenstva, ale aj dnes je to v našej kultúre rovnaké! Ak vám niekto povie, že zložil sľub panenstva, pochybujeme o nich? Môžete pochybovať o nich, možno aj nie, ale mali by ste sa ich spýtať, prečo to hovoria. Prečo by niekto chcel žiť bez sexu? Pretože sex, vo svojom správnom kontexte „milovať“, je jedným z najkrajších pokladov v živote a niektorí ľudia, ktorí sú vyzvaní slúžiť Bohu jedinečným spôsobom, sa rozhodnú ponúknuť tento dar Pánovi namiesto seba. Jozef dal jeden z najkrajších darov, ktoré mohol ponúknuť Bohu. Panenstvo v našej kultúre je vnímané ako prudérnosť alebo „stará škola“!
Pápež sv. Ján Pavol II. hovorí: V liturgii sa Mária oslavuje ako „spojená s Jozefom, spravodlivým mužom, vo zväzku manželskej a panenskej lásky“. Existujú tu dva druhy lásky, ktoré spolu predstavujú tajomstvo Cirkvi – panna a manželka – symbolizované v manželstve Márie a Jozefa.“ Panenstvo alebo celibát v záujme Božieho kráľovstva nielenže nie je v rozpore s dôstojnosťou manželstva, ale predpokladá a potvrdzuje ho. Manželstvo a panenstvo sú dva spôsoby, ako vyjadriť a žiť jedno tajomstvo spojenia Boha s človekom, spojenia, ktoré je spoločenstvom lásky medzi Bohom a ľudskými bytosťami.
Biblia nám dáva príklady ľudí, ktorí odovzdali svoj dar panenstva Bohu a nehanbili sa za to. Boli vnímaní ako svätí, nie preto, že sex je zlý a zdržiavajú sa ho, ale preto, že videli tento dar od Boha ako úžasný a chceli ho úplne ponúknuť Bohu. Je to nesebecký akt lásky!
Potom som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsatštyritisíc tých, čo mali na čele napísane jeho meno a meno jeho Otca. (Zjv 14,1)
To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. (Zjv 14,4)
Panenská trojica
Veľký sv. Gregor Naziánsky (329-389) vyhlásil, že prvé panenstvo bola vždy Najsvätejšia Trojica. Boh Otec je panenstvom, ktorý stvoril Syna vo všetkej jeho dobrote. Boh, Syn, je panenstvom, ktorý existoval v nebi bez matky; Boh Duch Svätý je panenstvom, ktorý vychádza v sláve od Otca a Syna. Keďže Nebeská Trojica je prvým a úplným panenstvom, tak existuje aj druhá Trojica na zemi. Pozemská Trojica – Ježiš, Mária a Jozef, ktorí sú odrazom Nebeskej Trojice Otca, Syna a Ducha Svätého. A Ježiš (Boh Syn) spája tieto dve trojice. Ak je Ježiš a Mária panna, prečo by Jozef, ktorý dopĺňa túto panenskú Trojicu, nebol takým, ako Oni?
Sv. Josemaria Escrivá hovorí: Nemusíte čakať na to, kým zostarnete a stratíte svoj život, aby ste sa začali cvičiť v cnosti cudnosti. Čistota pochádza z lásky a sila a veselosť mladíka nie je prekážkou ušľachtilej lásky. Jozef mal mladé srdce a mladé telo, keď sa oženil s Máriou, keď sa dozvedel o tajomstve jej božského materstva, keď žil v jej spoločnosti rešpektujúc celistvosť, ktorú Boh chcel dať svetu ako ďalší znak, že prišiel zdieľať život svojho stvorenia. Každý, kto nedokáže pochopiť takúto lásku, vie veľmi málo o skutočnej láske a je úplne mimo chápania kresťanského významu cudnosti.
Vo Svätom písme neexistuje zmienka o smrti sv. Jozefa, pestúna Ježiša Krista. Samotný svätý Jozef je spomenutý v Novom zákone iba na pár miestach a nikdy nie tak, že by niečo hovoril. Napriek tomu Cirkev verí, že sv. Jozef zomrel skôr, ako bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Vychádza sa pritom z dvoch nepriamych okolností.
Prvá, že evanjelisti nespomínajú sv. Jozefa pri Ježišovom kríži a druhá, že Ježiš z kríža zveruje svoju matku do opatery apoštolovi Jánovi. Keby Panna Mária mala iné deti, bolo by veľkým hriechom podľa židovských zákonov, ak by sa deti o vlastnú matku nepostarali alebo nechceli postarať. Skutočnosť, že Ježiš zveruje vlastnú matku niekomu mimo vlastnej rodiny, je logickým dôkazom, že Ježiš bol jej jedinou rodinou.
Tradícia hovorí, že Jozef zomrel v náručí Ježiša a Márie a preto sa tento spôsob smrti považuje za tú najšťastnejšiu formu a z tohto titulu sa stal patrónom “hodiny šťastnej smrti.”
Aj napriek tomu, že existuje viacero zaujímavých zdrojov tohto príbehu, azda najväčšiu pozornosť si zaslúži mystické dielo “Mystické Božie mesto” od ctihodnej Márii z Agredy zo Španielska. Ide o známu mystičku, rehoľnú sestru, ktorá aj napriek tomu, že neopustila brány konventu bola identifikovaná, vďaka daru bilokácie, ako hlavná misionárka na juhu USA v indiánskych komunitách. V súčasnosti je v procese svätorečenia a jej dielo “Mystické Božie mesto”, dostalo schválenie od viacerých pápežov. V tomto diele prerozprávala podľa videní udalosti z čias života Ježiša Krista a Panny Márie. Ide o súkromné zjavenia a toto dielo patrí medzi najviac prekladané cirkevné knihy.
Poslednú hodinu smrti svätého Jozefa opisuje Mária z Agredy nasledujúcim spôsobom:
“Potom sa tento Boží muž obrátil ku Kristovi, nášmu Pánovi, v najhlbšej vážnosti a túžil si k nemu pokľaknúť. Najmilší Ježiš však prišiel k nemu, podoprel ho rukami a hlava mu na nich spočinula. Jozef Ježišovi povedal: Môj najväčší Pán a Boh, Syn večného Otca, Tvorca a Spasiteľ sveta, požehnaj svojho služobníka a stvorenie Tvojich rúk, odpusť, najmilosrdnejší Kráľ, chyby, ktorých som sa v službe dopustil. Velebím Teba a vzdávam Ti večné a vrúcne vďaky za tvoju nevýslovnú blahosklonnosť, že si ma vybral, aby som bol ženíchom Tvoje Matky. Nech Tvoja veľkosť a sláva je mojou večnou vďakou.”
Spasiteľ sveta mu následne dal požehnanie a povedal: Nech prebývaš v pokoji a milosti môjho večného Otca a aby si svätým a prorokom, ktorí ťa očakávajú v limbe (miesto, kde sa zdržiavali duše spravodlivých po smrti očakávajúc spasiteľnú obetu Krista, aby sa mohli dostať do neba) priniesol radostnú zvesť o blížiacom sa vykúpení.”
Po týchto slovách najšťastlivejší Jozef zosnul a Pán mu zavrel oči, obklopený najmilovanejšou ženou, Pannou Máriou a v objatí Ježiša. Svätý Jozef je považovaný za patróna za blaženú hodinu smrti.
K tebe sa utiekame, svätý Jozef K tebe sa utiekame, svätý Jozef, vo svojich súženiach a prosíme o pomoc teba i tvoju nevestu. S dôverou voláme k tebe, aby si nás ochraňoval. Pre lásku, ktorá ťa spájala s nepoškvrnenou Pannou, Božou Rodičkou, a pre otcovskú nežnosť, ktorou si objímal Božie dieťa Ježiša, zhliadni na dedičstvo, ktoré svojou krvou nadobudol Ježiš Kristus, a svojou mocnou podporou prispej nám na pomoc v našich biedach. Ty, starostlivý ochranca Svätej rodiny, stráž vyvolené pokolenie Ježiša Krista, odvracaj od nás, láskavý otec, všetku nákazu bludu a hriechu. Pomáhaj nám z neba, mocný náš ochranca, v boji s mocnosťami temnosti; a tak ako si dieťa Ježiša vyslobodil z veľkého nebezpečenstva života, obhajuj aj svätú Božiu Cirkev pred nepriateľskými úkladmi a pred každým protivenstvom a nás všetkých prijmi do svojej trvalej ochrany, aby sme podľa tvojho príkladu a s tvojou pomocou mohli viesť svätý život, nábožne umrieť a v nebi dosiahnuť večnú blaženosť. Amen.
Mária Cecília Baij bola abatyša benediktínskeho kláštora svätého Petra v Montefiascone v Taliansku. V rokoch 1743 - 1766 jej náš Pán zjavil celý život svätého Jozefa, priameho svedka Ježišovho narodenia, detstva a dospievania.
Na základe týchto zjavení vznikla kniha Život sv. Jozefa podľa zjavení nášho Pána Ježiša Krista Márii Cecílii Baij, OSB. V šesťdesiatich dvoch kapitolách nás oboznamuje s rôznymi udalosťami, ktoré sa postupne udiali od čias krátko pred Jozefovým narodením až po jeho neobyčajne šťastnú smrť a slávu v nebi. Svätého Jozefa tak môžeme spoznať ako výnimočného človeka, ktorého si Boh vybral za hlavu Svätej rodiny a na toto poslanie ho pripravoval už od jeho narodenia.
Kniha je cirkevne schválená.
Zjavenie svätého Jozefa a prísľuby jeho srdca (pobožnosť prvej stredy)
Mnohým sú známe schválené zjavenia našej preblahoslavenej Matky. Ale iba málokto si uvedomuje, že v Itapiranga v Brazílii boli v rokoch 1994 – 1998 zjavenia, v ktorých sa popri Ježišovi a Márii zjavil aj sv. Jozef. V januári 2010 biskup Carillo Gritti po dlhšom štúdiu, modlitbe, úvahách, pozorovaní a po tom, čo videl nárast viery tisícok ľudí, vyhlásil dekrét o bohoslužbách na počesť zjavení v Itapiranga. Vo svojich predchádzajúcich dokumentoch jasne hovorí o „nadprirodzenom“ pôvode. V inom dokumente uvádza, že s ohľadom na zjavenia Panny Márie z rokov 2005 – 2010, kedy povzbudila k úcte k trom posvätným srdciam Ježiša, Márie a Jozefa, podniká prvý krok k vybudovaniu novej svätyne s istotou, že sa stane miestom pútí a obrátení, ktoré môže konať iba Boh na príhovor Márie.
S týmto cirkevným schválením učinil svätý Jozef ďalší krok, v ktorom naďalej dostáva poctu, akú si zaslúži, pretože sa Božím rozhodnutím dostal do čela Svätej rodiny. V roku 1962 sa jeho meno ocitlo v prvej eucharistickej modlitbe a v roku 2013 ho pápež František pri príležitosti jeho sviatku – 1. mája – vložil do všetkých ostatných eucharistických modlitieb.
V roku 1994 sa študentovi z brazílskeho Manause, 22-ročnému Edsonovi Glauberovi, zjavila preblahoslavená matka s Ježišom a sv. Jozefom. Zjavenia pokračovali, keď sa vrátil do svojho rodného mesta Itapiranga vzdialeného asi 650 míľ juhozápadne od Sao Paulo a asi 880 míľ od Rio de Janeiro. Ďalšie miesto vzdialené 770 míľ juhozápadne sa stalo miestom ďalších schválených zjavení v San Nicolás, Argentína.
Edsonova matka Maria do Carmo dostala takisto zjavenia. Biskup Gritti sa s nimi niekoľkokrát stretol. Verejne slávil omšu na mieste zjavení a pomáhal tam vystavať svätyňu. Mária sa zjavila pod názvom „Kráľovná ruženca a mieru” – rovnako ako aj vo Fatime. Vo svojich posolstvách zdôrazňovala potrebu obrátenia, modlitby, ruženca, omše, sviatosti zmierenia, svätého prijímania a pokánia, aby sa svet zasiahnutý neverou a hriechom zachránil. Ona a Ježiš vyzvali k úcte k najčistejšiemu srdcu sv. Jozefa.
Zjavenia a sľuby
Zjavenia svätého Jozefa začali 1. marca 1998. V nich Jozef hovorí o oddanosti k jeho čistému srdcu a pridáva k tomu niekoľko sľubov. Začal: „Môj drahý synu, náš Pán Boh ma poslal, aby som ti rozpovedal o všetkých milostiach, ktoré veriaci obsiahnu z môjho najčistejšieho srdca. Ježiš a moja požehnaná manželka si želajú túto úctu. Mnohé duše budú skrze úctu k môjmu čistému srdcu zachránené z rúk diabla. Boh, náš Pán, mi dovolil mi odhaliť ti zasľúbenia môjho srdca.”
„Rovnako ako som spravodlivý a čistý v Božích očiach, tak aj všetci, ktorí si budú uctievať moje srdce, budú v Jeho očiach spravodliví, čistí a svätí. Naplním ich týmito milosťami a cnosťami, vďaka čomu budú každý deň rásť po ceste svätosti.“
Nasledujúci deň sa zjavil sv. Jozef s malým Ježiškom, ktorý ležal na jeho srdci. Jozef tu povedal, že Boh chce darovať nespočetné milosti skrze úctu k jeho srdcu. “Môj syn a Pán Ježiš, ktorého som s otcovskou láskou vychoval tu na zemi, túži po tom, aby si všetci ľudia uctievali moje srdce kvôli tým všetkým, ktorí potrebujú milosti z neba.”
V predošlých zjaveniach Panna Mária a Ježiš potvrdili Edsonovi, že Jozef dostal veľkú moc a slávu, a v tejto dobe chce Boh, aby sa ľudia a svet zasvätili srdcu sv. Jozefa. Potom prišiel druhý sľub. „Sľubujem všetkým, ktorí si budú ctiť toto moje najčistejšie srdce, že budú konať dobré skutky v prospech tých, ktorí to najviac potrebujú, najmä chorých a umierajúcich, pre ktorých som utešiteľom a ochrancom, že im vyprosím v ich poslednej chvíli života milosť dobrej smrti. Ja sám budem týmto dušiam ich obhajcom pred mojím Synom Ježišom a spolu s mojou manželkou, Najsvätejšou Máriou, ich potešíme v posledných hodinách tu na zemi skrze našu svätú prítomnosť a oni spočinú v pokoji našich sŕdc.”
„Tak, ako si videl môjho Syna Ježiša s hlavou položenou na mojom srdci, tak ja a moja manželka, Svätá Mária, vezmem tieto duše do slávy raja, do prítomnosti ich Spasiteľa, môjho Syna Ježiša Krista, aby si tu mohli oddýchnuť a pritúliť sa k Jeho Najsvätejšiemu Srdcu…“
Hrozné varovania
Svätý Jozef sa neštítil hovoriť o stave ľudských sŕdc. Vysvetlil, „ako sa len hriech hrozným spôsobom šíri! Ľudia sa nechali zvádzať najzákernejšími trikmi diabla. Nepriateľ spasenia chce zničiť všetkých ľudí, aby sa takto zatratili všetci. Je závistlivý a nenávidí celú ľudskú rasu. Tak veľa ľudí prechádza skúškami a pokušeniami, ktoré Boží nepriateľ vrhá každú chvíľu, lebo sa snaží zničiť duše ľudí stvorené Bohom.“
Svätý Jozef odhalil prvotný útok proti nám, ktorý sa od roku 1998 neustále zvyšuje. „Prostriedky, ktoré Zlý najviac využíva, sú hriechy proti svätej čistote, pretože čistota je jednou z cností, ktoré Boh najviac miluje, a týmto spôsobom túži zničiť obraz Boha prítomný v každom stvorení. A práve preto Boh žiada, aby si celé ľudstvo uctievalo moje cudné srdce. Chce dať ľuďom milosť, aby prekonali pokušenia a diabolské útoky v každodennom živote.“
Svätý Jozef nás môže pri týchto útokoch ochraňovať. V litániách sa nachádza invokácia, ktorou ho nazývame „najčistejším“ a tiež „postrachom démonov“. Svätý Jozef dal tento sľub. „Vzývajte moje meno, lebo stačí na to, aby sa démoni rozutekali! Sľubujem všetkým verným, ktorí si budú ctiť moje najčistejšie srdce s vierou a láskou, milosť života vo svätej čistote duše a tela a tiež silu odolávať všetkým útokom a pokušeniam diabla. Ja osobne ich budem chrániť.“ Dodal potom, že túto milosť dostanú aj ich rodinní príslušníci, ktorí potrebujú Božiu pomoc.
Nádej pre hriešnikov
Sv. Jozef si želá, aby sa všetci hriešnici obrátili a boli spasení. „Je mnoho takých, ktorí sú vzdialení od Boha kvôli svojim smrteľným hriechom. Mnohí z týchto mojich detí sú v tomto stave, pretože sa nechali zvábiť diabolskými lesťami. Nepriateľ spasenia ich núti myslieť si, že neexistuje riešenie ani návrat, pretože zúfajú a neveria v Božie milosrdenstvo. Pre diabla sú tak ľahkým cieľom.“
Ale hovorí: „Nech všetci hriešnici, dokonca aj tí, ktorí spáchali tie najstrašnejšie hriechy, dôverujú v lásku a Božie odpustenie a tiež nech dôverujú vo mňa a môj príhovor. Všetci, ktorí sa s dôverou obrátia na mňa, si budú istí mojou pomocou pri obnovení Božej milosti a milosrdenstva.“
Sv. Jozef nechce, aby hriešnici zúfali, preto prisľúbil tým, ktorí dôverujú v jeho najčistejšie Srdce a vzdajú mu úctu, „milosť potechy v ich najväčších utrpeniach duše a v nebezpečenstve odsúdenia, keď z nešťastia stratia Božiu milosť kvôli smrteľným hriechom. Týmto hriešnikom, ktorí sa ku mne obracajú, sľubujem milosti môjho srdca, že sa obrátia, budú konať pokánie a úprimne oľutujú svoje hriechy. A teraz hovorím všetkým hriešnikom: nebojte sa diabla a nezúfajte kvôli svojim zločinom, ale poďte, vrhnite sa do môjho náručia a utiahnite sa do môjho srdca, aby ste získali všetky milosti k svojmu večnému spaseniu.”
Pomoc so súčasnými problémami
Svätý Jozef sa sústredil na životné ťažkosti a ponúkol útechu. „Môj Syn Ježiš chce prostredníctvom môjho srdca odovzdať všetkým ľuďom svoje Božie požehnania. Viem, že mnohí z vás trpia veľkými ťažkosťami, pretože v týchto posledných časoch sa ľudia už viac nemilujú a nepomáhajú si, ale žijú so srdcom plným pýchy, klamstva, intríg, ambícií, ohovárania, malichernosti a mnohých zlých vecí, ktoré sú následkami života ďaleko od Boha.“
Svätý Jozef prisľúbil všetkým, ktorí si ctia jeho srdce a veria v neho a jeho príhovor, toto: „Sľubujem, že ich neopustím v ťažkostiach a skúškach života. Poprosím nášho Pána, aby im pomohol skrze Božku prozreteľnosť v ich materiálnych a duchovných problémoch.“
Matkám a otcom, ktorí zasvätili seba a svoje rodiny srdcu sv. Jozefa, ubezpečil o pomoci v utrpeniach a problémoch a o pomoci pri výchove detí.
Hriech: Dôsledky a jeho ochrana
Manžel Márie neignoroval súčasnú svetovú situáciu, ktorá bola v roku 1998 úplne iná ako dnešný množiaci sa duchovný chaos. Zdôraznil: „Môjho Syna Ježiša veľmi rozhorčujú hriechy ľudstva. Chce vyliať svoju Božiu spravodlivosť na všetkých ľudí, ktorí nechcú činiť pokánie a zatvrdilo zotrvávajú vo svojich hriechoch. Pozri, môj syn, hľa, držím Jeho pravú ruku a bránim Mu v tom, aby svoju spravodlivosť vylial na celé toto ľudstvo. Prosím Ho skrze milosti môjho Srdca a skrze tú česť žiť po jeho boku, starať sa o neho s otcovskou láskou na tomto svete a skrze Jeho lásku ku mne, aby netrestal svet za jeho zločiny, ale pre všetkých mojich najmenších, ktorí si ctia toto moje čisté srdce, aby vylial svoje milosrdenstvo na svet.“
Mnohé hriechy sveta volajú ľudstvo k pokániu, povedal: „pretože Boha neustále urážajú títo nevďační ľudia. Dnes existuje toľko násilností, znesvätení a ľahostajnosti ľudstva. Z toho dôvodu sa objavuje toľko katastrof, akými sú vojna, hlad a choroby, a toľko iných smutných vecí, ktoré človek trpí kvôli vzbure proti Bohu.“
Svätý Jozef objasnil následky tohto povstania. Boh umožňuje ľuďom, aby nasledovali svoje vlastné cesty, aby všetkým ukázal, že bez neho nebudú nikdy šťastní. Necháva ľudí prechádzať takým utrpením, aby im ukázal následky, ktoré hriech prináša do ich životov, a tak Božia spravodlivosť trestá ľudstvo, pretože nechcú počúvať Božiu vôľu. Poukázal na to, že ľudstvo viac a viac pritvrdzuje vo svojich zločinoch, pretože sa zaujímajú iba o svetské potešenia, než o lásku k Bohu a jeho prikázania. Božia spravodlivosť je však na dosah ruky spôsobom, ktorú nikto nikdy predtým nevidel, až kým sa zrazu neobjaví po celom svete.
To by nami malo zatriasť. Ale tento najmocnejší svätý dáva riešenie naplnené nádejou. Všetci, ktorí si budú ctiť jeho čisté srdce, dostanú milosť jeho ochrany pred všetkým zlom a nebezpečenstvom. “Tí, ktorí sa mi odovzdajú, nebudú usmrtení nešťastiami, vojnami, hladom, chorobami a inými pohromami, moje srdce im bude útočiskom a ich ochranou. Tu, v mojom srdci, budú všetci v nasledujúcich dňoch chránení pred Božou spravodlivosťou. Môj Syn Ježiš bude pozerať očami milosrdenstva na všetkých tých, ktorí sa zasvätia môjmu srdcu a budú si ho ctiť. Ježiš vyleje svoju lásku a vezme do slávy svojho kráľovstva všetkých, ktorých som vložil do svojho srdca.“
Prvé stredy – žiadosť a prísľub
Keď sa sv. Jozef zjavil v prvú stredu v marci 1998, vyslovil osobitnú žiadosť. S oddanosťou prvých piatkov a soboty nám daroval ďalšiu úctu. Povedal: „Každú prvú stredu v mesiaci bude moje čisté srdce vylievať mnoho milosti na všetkých, ktorí sa spoliehajú na môj príhovor. V tieto stredy nedostanú ľudia iba malé milosti, ale veľmi silné prúdy mimoriadnych milostí! Dám ich tým, ktorí si ma ctia a spoliehajú sa na mňa. Dám im všetky požehnania, všetky cnosti a všetku lásku, ktorú som dostal od svojho Božieho Syna Ježiša a od mojej manželky, Panny Márie, kým som žil s ňou tu na tomto svete a všetky tie milosti, ktoré aj naďalej dostávam v sláve raja.“
Žiadosť prišla s veľkým „prísľubom, že sa budem prihovárať pred Ježišom za tých, ktorí prišli ku mne, a ctili si toto moje srdce. Dám im milosti, aby dokázali vyriešiť aj najťažšie problémy a naliehavé potreby, ktoré sa človeku javia ako nemožné, ale všetko to bude možné prostredníctvom môjho príhovoru u Boha. Dám milosti môjho srdca všetkým hriešnikom, aby sa mohli obrátiť.“
Svätý Jozef predložil tú istú žiadosť, ktoré odznela počas zjavení Panny Márie v Amerike v marci 1958, a požiadal nás, aby sme sa modlili radostné tajomstvá ruženca na pamiatku jeho života s Ježišom a Máriou a lásky, ktorú k nim prechovával, a zármutku, ktorý s nimi trpel. K tomu prijímať sväté prijímanie s láskou, ktorú prijal Spasiteľa, a vždy, keď držal Ježiška v náručí.
Potvrdené manželkou Máriou
Na konci zjavení svojho manžela blahoslavená Panna Mária dala sama prísľub. “Všetci, ktorí si ctia najčistejšie srdce svätého Jozefa, budú mať z mojej materskej prítomnosti vo svojom živote mimoriadny úžitok. Tým, ktorí s dôverou prosia Jeho srdce, sľubujem, že sa prihovorím pred Večným Otcom, mojím Božským Synom Ježišom a u Ducha Svätého a vyprosím pre nich milosť dosiahnuť dokonalosť svätosti podľa cností sv. Jozefa, aby tak sami dosiahli dokonalú lásku, v ktorej žil. Ľudia sa naučia milovať môjho Syna Ježiša a mňa s rovnakou láskou ako môj najodvážnejší manžel Jozef, ktorý prijímal najčistejšiu lásku našich Sŕdc. Môj syn Ježiš, môj čistý manžel Jozef a ja sme na vašej strane. Nebojte sa ničoho, pretože naše srdcia vás vždy ochránia.“
Odmena pre tých, ktorí šíra úctu k sv. Jozefovi
Jozef ešte povedal, aby sme neprehliadli jednu dôležitú vec: „Všetci, ktorí šíria oddanosť k môjmu srdcu a praktizujú ju s láskou, nech majú istotu, že v ňom budú vryté ich mená, presne tak, ako je v ňom vrytý kríž môjho Syna Ježiša a M ako Mária. Lebo aj Boh si žiada, aby všetci šírili úctu k môjmu Srdcu.“
Rok svätého Jozefa Cirkev dodnes oficiálne uznala len jediné zjavenie svätého Jozefa
Francúzska obec Cotignac je výnimočná tým, že pred sv. Jozefom sa tam zjavila aj Božia Matka s dieťaťom Ježišom.
Guido Reni – Svätý Jozef s Jezuliatkom. Zdroj: Wikipedia
Cotignac v Provensálsku je jediným miestom na svete, kde sa udialo cirkevne uznané zjavenie Jozefa z Nazareta. Dobrých 140 rokov po tom, čo sa tam ukázala Matka Božia s dieťaťom Ježišom na rukách.
Táto obec na juhovýchode Francúzska je pomerne málo známa. So svojimi niečo vyše 2 000 obyvateľmi je Cotignac ešte aj dnes prehliadnuteľným miestom, ďaleko od turistického ruchu Azúrového pobrežia, približne päťdesiat kilometrov vzdušnou čiarou od pobrežného mesta Hyères.
So svojou previsnutou skalou nad domami a jaskyňami z doby kamennej, s riečkou Cassolle, ktorá preteká dedinou, a s desať metrov vysokým vodopádom za dedinou, však predstavuje absolútnu atrakciu v malebnom regióne Provensálsko.
Neznáme miesto zjavenia
Cotignac je zároveň obľúbeným pútnickým miestom nielen pre Francúzov, pretože bol dejiskom hneď dvoch cirkvou uznaných zjavení. Jedným z nich je jediné a jednorazové zjavenie svätého Jozefa z Nazareta, snúbenca Božej Matky, ochrancu a živiteľa blahoslavenej Panny a božského Dieťaťa.
Udialo sa 7. júna 1660 vo veľmi horúci deň skorého leta. Mladý pastier Gaspard Ricard d'Etienne strážil ako vždy svoje malé stádo oviec severne od obce, na úpätí horského svahu Bessillon. Zvieratá sotva nachádzali čerstvú zelenú pašu, všetko bolo vyschnuté z páľavy, len divé borievky a saturejka poskytovali zvieratám trocha potravy.
Pastierova fľaša s vodou bola už dlho prázdna. A tak stúpal s ovcami vyššie, aby našiel tieň pod stromami a vodný tok pre seba a bahnice so svojimi jahniatkami. Nával slabosti však zrazu spôsobil, že 22-ročný pastier padol na zem. Mučivý smäd a náročné teplo ho vyčerpali, bol takmer presvedčený o tom, že nadišla jeho posledná hodina.
Zachránený svätým Jozefom
Tu sa pred ním zjavil pôsobivý vysoký muž silnej postavy s vľúdnym hlasom. Tento cudzinec sa predstavil slovami „Som Jozef“, pričom hovoril provensálskym dialektom tohto regiónu. Potom ukázal na balvan v blízkosti a povedal: „Zodvihni tento balvan a budeš sa môcť napiť.“ Ale pastier mu skľúčený odpovedal, že to nedokáže urobiť, pretože veľký kameň je nad jeho sily.
Cudzinec ho ešte raz nežným hlasom povzbudil: „Zodvihni tento balvan a budeš sa môcť napiť.“ Tu sa Gaspard z posledných síl postavil, prešiel k balvanu, na ktorý cudzinec ukázal, a bez námahy ho zodvihol už pri prvom pokuse a hodil na bok. Pod balvanom našiel živý bublajúci prameň s veľmi chutnou vodou, pri ktorom on a jeho ovce uhasili svoj smäd.
Keď sa Gaspard chcel poďakovať, ako sa patrilo, cudzinec bol už preč. Pretože mu v jeho rodnej obci nikto nechcel veriť, lebo všetci obyvatelia si boli istí, že pri Bessillone nie sú ani pramene, ani potoky, vyzval ich, aby s ním prišli na to miesto. Tam voda tiekla prúdom a ľudia sa veľmi divili, a ešte viac, keď si uvedomili, že balvanom, na ktorý Gaspard ukázal, dokázalo pohnúť spoločnými silami osem mužov.
Liečivá voda
„Bol tu svätý Jozef, on mi k tomu dal silu,“ vyhlasoval Gaspard. Všetci si pokľakli, aby predniesli ďakovné modlitby snúbencovi Božej Matky. Keď sa voda z tohto prameňa ukázala ako mimoriadne liečivá, Besillon navštevovalo čoraz viac veriacich. Z darov vďačných pútnikov bolo možné vymurovať studňovú obrubu okolo prameňa a kaplnku zasvätenú Jozefovi z Nazareta.
Zjavením svätého Jozefa sa Cotignac stal celosvetovo jedinečným milostivým miestom, pretože sa tam ukázala celá Svätá rodina. V roku 1519 sa totiž remeselníkovi Jeanovi de la Baume zjavila Matka Božia s dieťaťom Ježišom na rukách . Stalo sa tak na hore lemovanej dubmi Mont Verdaille, keď sa tam modlil.
Madona stála v sprievode archanjela Michala, Kataríny Alexandrijskej a Bernarda z Clairvaux na kríži zo svetla. Jean najskôr nepovedal nikomu o tomto zjavení, no na druhý deň sa vrátil na to isté miesto, aby sa modlil. Tentoraz Mária prehovorila, lebo mala pre neho úlohu: „Som Panna Mária. Povedz duchovným a radným v Cotignac, aby mi tu postavili kaplnku Notre Dame de Grace. Nech konajú procesie, aby dostali milosti, ktoré mám rozdať.“
Vypočutie modlitieb kráľovského páru
Kaplnka Notre Dame de Grace v Cotignac, postavená podľa Máriinej požiadavky, mala ešte zohrať dôležitú rolu v dejinách francúzskej kráľovskej dynastie. Kráľ Ľudovít XIII., ktorý bol nazývaný aj Ľudovít Spravodlivý, sa vo veľmi mladom veku oženil s Annou Rakúskou. Zbožný kráľovský pár zúfalo čakal dlhých 23 rokov na narodenie dedičného princa, ktorý mal pokračovať v rodovej línii.
Práve v Cotignac 27. októbra 1637 augustiniánsky mních, známy ako brat Fiacre, prijal Božie zjavenie cez blahoslavenú Pannu: kráľovský pár má v Cotignac verejne vykonať tri novény v mene Notre Dame de Grace. Tak sa aj stalo.
A skutočne o deväť mesiacov neskôr sa narodil následník trónu. Preto neskorší Ľudovít XIV., nazývaný Kráľ Slnko, dostal aj krstné meno Dieudonné – darovaný od Boha. Práve on, keď sa dozvedel o nadprirodzenom príbehu v Cotignac, zaviedol pre Francúzsko 19. marec ako záväzný sviatok.
Brat Fiacre rozhodol, že po jeho smrti má byť jeho srdce pochované v kaplnke Notre Dame de Grace. Pamätná tabuľa dodnes pripomína jeho i nebeské milosti, ktoré boli cez neho darované jeho vlasti.
LITÁNIE K SV. JOZEFOVI
Pane, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, zmiluj sa nad nami Duch Svätý, Bože, zmiluj sa nad nami Svätá Trojica, jeden Boh, zmiluj sa nad nami Svätá Mária, oroduj za nás Svätý Jozef, oroduj za nás Preslávny potomok Dávidov, oroduj za nás Svetlo patriarchov, oroduj za nás Ženích Božej Rodičky, oroduj za nás Šľachetný strážca Panny, oroduj za nás Pestún Božieho Syna, oroduj za nás Starostlivý ochranca Kristov, oroduj za nás Hlava slávnej Rodiny, oroduj za nás Jozef najspravodlivejší, oroduj za nás Jozef najčistejší, oroduj za nás Jozef najmúdrejší, oroduj za nás Jozef najmocnejší, oroduj za nás Jozef najposlušnejší, oroduj za nás Jozef najvernejší, oroduj za nás Zrkadlo trpezlivosti, oroduj za nás Milovník chudoby, oroduj za nás Príklad robotníkov, oroduj za nás Ozdoba domáceho života, oroduj za nás Ochranca panien, oroduj za nás Opora rodín, oroduj za nás Útecha ubiedených, oroduj za nás Nádej chorých, oroduj za nás Patrón umierajúcich, oroduj za nás Postrach zlých duchov, oroduj za nás Ochranca svätej Cirkvi, oroduj za nás Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane. Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, vyslyš náš, Pane. Baránok Boží, Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. V: Ustanovil ho za pána svojho domu. R: A za správcu všetkého svojho majetku. – 8 – Modlime sa: Všemohúci Bože, vo svojej prozreteľnosti si vyvolil svätého Jozefa za ženích preblahoslavenej Panny Márie. S dôverou ho uctievame tu na zemi ako svojho ochrancu a prosíme Ťa, aby bol naším mocným orodovníkom v nebi. Skrze Krista, nášho Pána. Amen. - - - - - Pane, nech nám pomôžu zásluhy ženícha Tvojej najsvätejšej Rodičky. A čo by sme sami nemohli dosiahnuť, daj nám milostivo na jeho orodovanie. Lebo Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen. - - - - - K tebe sa utiekame, svätý Jozef, vo svojich súženiach a prosíme o pomoc teba i tvoju nevestu. S dôverou voláme k tebe, aby si nás ochraňoval. Pre lásku, ktorá ťa spájala s nepoškvrnenou Pannou, Božou Rodičkou, a pre otcovskú nežnosť, ktorou si objímal Božie dieťa Ježiša, zhliadni na dedičstvo, ktoré svojou krvou nadobudol Ježiš Kristus, a svojou mocnou podporou prispej nám na pomoc v našich biedach. Ty, starostlivý ochranca Svätej rodiny, stráž vyvolené pokolenie Ježiša Krista, odvracaj od nás, láskavý otec, všetku nákazu bludu a hriechu. Pomáhaj nám z neba, mocný náš ochranca, v boji s mocnosťami temnosti; a tak, ako si dieťa Ježiša vyslobodil z veľkého nebezpečenstva života, obhajuj aj svätú Božiu Cirkev pred nepriateľskými úkladmi a pred každým protivenstvom a nás všetkých prijmi do svojej trvalej ochrany, aby sme podľa tvojho príkladu a s tvojou pomocou mohli viesť svätý život, nábožne umrieť a v nebi dosiahnuť večnú blaženosť. Amen.
4:26 V čom spočíva krása mlčania Písma o sv. Jozefovi? Aký aspekt ducha Cirkvi žiari v tomto tichu? Svätý Jozef bol najväčším svätým alebo jedným z ...
Modlitba k Tebe sa Sv. Jozef utiekame - YouTube youtube.com› watch
1:42 Litánie k sv. Jozefovi · Bach - Classical Music for Relaxation · Prosby na počesť skrytého života Sv. Jozefa s Ježišom a Máriou · Litánie k ...
2:13 Svätý Jozef, najčistejší snúbenec Panny Márie, pestún Pána nášho Ježiša Krista a náš láskavý patrón, s dôverou dieťaťa prichádzame k tebe a vzdávame ti úctu ...
Verbisti · Spoločnosť Božieho Slova / Verbisti · 30. 3. 2021
V Roku sv. Jozefa o sv. Jozefovi, o jeho tmavej noci, o našich ... upac.sk/wp/› ...
Sv.Jozef umrel krátko pred verejným vystúpením Ježiša...už sa nedožil na tejto zemi vidieť a počuť kázať svojho Syna pred svetom...Ježišovi odovzdal svoju remeselnícku dieľňu a sladko umiera v náručí dvoch najvzácnejších osôb,aké kedy táto zem v celých dejinách nosila....Božieho Syna a svojej panenskej,svätej manželky Panny Márie...a to mu plne stačilo k blaženosti a najväčšiemu šťastiu,aké …Viac
Sv.Jozef umrel krátko pred verejným vystúpením Ježiša...už sa nedožil na tejto zemi vidieť a počuť kázať svojho Syna pred svetom...Ježišovi odovzdal svoju remeselnícku dieľňu a sladko umiera v náručí dvoch najvzácnejších osôb,aké kedy táto zem v celých dejinách nosila....Božieho Syna a svojej panenskej,svätej manželky Panny Márie...a to mu plne stačilo k blaženosti a najväčšiemu šťastiu,aké môže mať človek na zemi...
Panícky,čistý snúbenec,ženích,milujúci vzorný,oddaný manžel,láskavý ,starostlivý otec,pestún,tvrdo pracujúci robotník-tesár...ochránca a patrón celej svätej Katolíckej cirkvi -to bol skromný,zrobený tesár z Nazaretu .náš veľký ochránca,ktorý sa za nás prihovára a prosí u nebeskeho Otca...svätý Jozef...
