(6) Zelený štvrtok
Jeden z vás ma zradí.
Mária Valtorta - Evanjelium, ako mi bolo odhalené, 9.diel,str.417
Ježiš vstane a povie: „Zostaňte na miestach. Vrátim sa hneď."
Vezme trinásty kúsok chleba, vezme kalich a vyjde z večeradla.
„Ide za matkou," zašepká Ján.
A Júda Tadeáš povzdychne: „Úbohá žena!"
Peter sa šeptom spýta: „Myslíš, že vie?"
„Všetko vie. Vždy všetko vedela."
Všetci sa rozprávajú veľmi potichu, ako pri mŕtvom.
„Ale myslíte si, že naozaj... ?" spýta sa Tomáš, ktorý ešte stále nechce uveriť.
„A pochybuješ o tom? Je jeho hodina," odpovie Jakub Zebedejov.
„Boh nech nám dá silu, aby sme boli verní," povie Horlivec.
„Och! Ja…," ide hovoriť Peter.
Ale Ján, ktorý dáva pozor, povie: „Pst. Je tu."
Ježiš sa vracia. V ruke má prázdny kalich. Len na dne je sotva tieň vína a vo svetle lustra sa javí presne ako krv.
Judáš Iškariotský, ktorý má kalich pred sebou, fascinovane naň hľadí a potom od neho odtrhne zrak.
Ježiš ho pozoruje a prebehne ním triaška, ktorú Ján, opretý na jeho hrudi, zacíti. „No povedz to! Ty sa trasieš..." zvolá.
16 „Nie. Netrasiem sa od horúčky... Všetko som vám povedal a všetko som vám dal. Viac som vám už dať nemohol. Dal som vám seba samého." Ruky urobia nežné gesto, prv ich mal spojené, teraz ich rozpojí a vystrie, a skloní hlavu, akoby chcel povedať: „Odpusťte, ak už nemôžem viac. Tak to je."
„Všetko som vám povedal a všetko som vám dal. A opakujem. Nový obrad je zavŕšený. Toto robte na moju pamiatku. Umyl som vám nohy, aby som vás naučil byť pokornými a čistými ako váš Učiteľ. Lebo veru, hovorím vám, aký je Učiteľ, takí musia byť učeníci. Pamätajte si to, pamätajte si to. Aj keď budete zastávať významné miesta, pamätajte si to. Učeník nie je väčší ako Učiteľ. Ako som vás ja umyl, tak robte i vy medzi sebou. Teda milujte sa ako bratia, navzájom si pomáhajte, vzájomne sa ctite a buďte jeden druhému príkladom. A buďte čistí. Aby ste boli hodní požívať živý chlieb, ktorý zostúpil z neba, a aby ste mali v sebe a skrze neho silu byť mojimi učeníkmi v nepriateľskom svete, ktorý vás bude nenávidieť pre moje meno. Ale jeden z vás nie je čistý. Jeden z vás ma zradí. Z tohto sa mi duch chveje... Ruka toho, kto ma zrádza, je so mnou na tomto stole a ani moja láska, ani moje telo a moja krv, ani moje slovo ho nenapravia a neprivedú k ľútosti. Ja by som mu odpustil, lebo idem na smrť aj za neho."
Učeníci na seba vydesene pozerajú. Vzájomne sa skúmajú, podozrievajú jeden druhého. Peter uprie na Iškariotského pohľad, ktorý prebudí všetky jeho pochybnosti. Júda Tadeáš vyskočí na nohy, aby sa aj on sponad Matúšovho tela pozrel na Iškariotského.
No Iškariotský je taký istý! Aj on uprene hľadí na Matúša, akoby ho podozrieval. Potom uprie zrak na Ježiša a s úsmevom sa ho spýta: „Som to azda ja?" Tvári sa najistejší svojou poctivosťou a že to povedal len preto, aby neviazol rozhovor.
Ježiš zopakuje svoje gesto slovami: „Sám si to povedal, Judáš Šimonov. Nie ja. Ty to hovoríš. Ja som ťa nemenoval. Prečo sa obviňuješ? Skúmaj svoj vnútorný hlas, svoje ľudské svedomie, svedomie, ktoré ti dal Boh Otec, aby ťa viedol ako človeka, a načúvaj, či ťa obviňuje. Ty sa to dozvieš skôr než všetci. No ak ťa ono ubezpečuje, prečo hovoríš a myslíš na niečo, čo je kliatbou hoc i len zo žartu povedať či myslieť?"
Ježiš hovorí pokojne. Vyzerá, akoby hájil predložené tvrdenie, ako to robieva učiteľ pred svojimi žiakmi. Rozrušenie je silné. Ale Ježišov pokoj ho utíši.
17 Avšak Peter, ktorý najviac podozrieva Judáša — možno i Tadeáš, no ten sa nezdá až natoľko, lebo neostýchavá drzosť Iškariotského ho odzbrojila —, potiahne Jána za rukáv a keď sa Ján, ktorý, keď počul hovoriť o zrade, sa celkom pritisol k Ježišovi, obráti, Peter mu zašepká: „Spýtaj sa ho, kto je to."
Ján sa znova pritisne k Ježišovi, iba jemne zodvihne hlavu, akoby chcel Ježiša pobozkať, a zašepká mu do ucha: „Učiteľ, kto je to?"
A Ježiš, tichučko, opätujúc mu bozk do vlasov: „Ten, komu podám namočenú smidku chleba."
A vezme ešte celý chlieb, nie zvyšok toho, ktorý použil na Eucharistiu, odlomí veľké sústo, namočí ho do šťavy z baránka, ktorá zostala v mise, vystrie ruku ponad stôl a povie: „Vezmi si, Judáš. Toto máš rád."
„Vďaka, Učiteľ. Áno, to mám rád." A vôbec si neuvedomuje, čo je to za sústo, a zje ho. Zhrozený Ján dokonca zavrie oči, aby nevidel ten hrozný úškrn Iškariotského, kým silnými zubami hryzie usvedčujúci chlieb.
„Dobre. Teraz, keď som ťa potešil, choď," povie Ježiš Judášovi. „Všetko je splnené tu (veľmi to zdôrazní). Čo ešte zostáva urobiť inde, urob to čo najskôr, Judáš Šimonov."
„Poslúchnem ťa hneď, Učiteľ. Potom prídem za tebou do Getsemani. Ideš tam, však? Ako vždy?"
„Idem tam... ako vždy... áno."
„Čo má urobiť?" spýta sa Peter. „Ide sám?"
„Nie som decko," výsmešne prehodí Judáš a oblieka si plášť.
„Nechaj ho ísť. Ja a on vieme, čo sa má urobiť," povie Ježiš.
„Áno, Učiteľ." Peter zmĺkne. Možno si myslí, že sa prehrešil podozrievaním spoločníka. Premýšľa s rukou na čele.
Ježiš si Jána pritúli na srdce a znova mu šepká do vlasov: „Petrovi zatiaľ nič nehovor. Vyvolalo by to zbytočný škandál."
„Zbohom, Učiteľ. Zbohom, priatelia," pozdraví Judáš.
„Zbohom," odpovie Ježiš.
A Peter: „Zdravím ťa, chlapče."
Ján, s hlavou takmer v Ježišovom lone, zašepká: „Satan!" Počuje to len Ježiš a povzdychne.
Tu mi všetko prestáva, no Ježiš povie: „Zo súcitu k tebe videnie prerušujem. Koniec večere ti ukážem inokedy."
18 (Večera pokračuje).
Chvíľu zostane hrobové ticho. Ježiš má hlavu sklonenú a rytmicky pohládza Jána po plavých vlasoch.
Potom sa strasie. Zodvihne hlavu a s úsmevom, ktorý učeníkov poteší, sa poobzerá. Povie: „Poďme od stola. A posadajme si všetci vedľa seba ako mnohí synovia okolo otca."
Vezmú ležadlá-sedadlá, ktoré boli za stolom (Ježišovo, Jánovo, Jakubovo, Petrovo, Šimonovo, Ondrejovo a bratranca Jakuba) a prenesú ich na druhú stranu.
Ježiš zaujme svoje miesto, stále medzi Jakubom a Jánom. No keď vidí, že Ondrej si ide sadnúť na miesto po Iškariotskom, skríkne: „Nie, tam nie!" Impulzívny výkrik, ktorý nezadrží ani pri najväčšej obozretnosti. Následne však pozmení hlas a povie: „Netreba toľko miesta. Keď budeme sedieť, postačia nám iba tieto. To bude dosť. Chcem vás mať veľmi blízko."
Teraz sa vzhľadom na stôl usadili takto: Teda sú v takomto tvare (obrázok),s Ježišom uprostred a pred nimi je stôl, už bez nápojov, a Judášovo miesto.
Jakub Zebedejov zavolá Petra: „Posaď sa sem. Ja si sadnem na tento stolček k Ježišovým nohám."
„Nech ťa Boh žehná, Jakub! Tak veľmi som po tom túžil!" povie Peter a pritisne sa k svojmu Učiteľovi, ktorý sa tak ocitne v zovretí Jána a Petra, s Jakubom pri nohách.
Ježiš sa usmieva:
„Vidím, že slovo, ktoré som vám povedal prv, už začína účinkovať. Dobrí bratia sa milujú. Aj ja ti hovorím, Jakub: ,Nech ťa Boh požehná.' Ani tento tvoj čin Večný neprehliadne a nájdeš ho hore.
19 Môžem dosiahnuť všetko, o čo požiadam. Videli ste to. Stačila moja túžba, aby Otec dožičil Synovi dať sa ľuďom za pokrm. Tým, čo sa teraz udialo, bol Syn človeka oslávený, lebo tento zázrak je svedectvom moci a môžu ho dosiahnuť jedine Boží priatelia. Čím je zázrak väčší, tým istejšie a hlbšie je Božie priateľstvo. Toto je zázrak, ktorý svojou formou, trvaním a prirodzenosťou, ako aj svojou výškou a ďalekosiahlosťou je taký veľký, že väčší už ani nemôže byť. Ja vám to hovorím: je taký mocný, nadprirodzený a nepochopiteľný pre pyšného človeka, že len ozaj málo ľudí ho pochopí tak, ako mu treba rozumieť, a mnohí ho budú popierať. Čo teda poviem? Odsúdim ich? Nie. Poviem: Súcit!
No čím väčší je zázrak, tým väčšej slávy sa dostáva jeho tvorcovi. Sám Boh hovorí: ,Hľa, tento môj milovaný dostal, čo chcel, a ja som mu to umožnil, pretože má veľkú milosť v mojich očiach.' A tu hovorí: ,Má bezhraničnú milosť tak, ako je nekonečný zázrak ním vykonaný.' Takisto sláve, ktorá na tvorcu zázraku prichádza od Boha, je rovná sláva, ktorej sa dostáva Otcovi od tvorcu zázraku. Pretože každá nadprirodzená sláva, keďže prichádza od Boha, sa vracia k svojmu prameňu. A Božia sláva, hoci je už nekonečná, stále sa zväčšuje a žiari slávou svojich svätých. Preto hovorím: ,Ako Boh oslávil Syna človeka, tak Syn človeka oslávil Boha. Ja som Boha oslávil v sebe samom. A rovnako aj Boh oslávi svojho Syna v sebe. A čoskoro ho oslávi.
20 Zaplesaj, ty, ktorý sa vraciaš na svoju Stolicu, duchovná podstata druhej Osoby! Jasaj, ó, telo, ktoré sa po dlhom vyhnanstve v blate vraciaš vystúpiť! A za príbytok dostaneš už nie Adamov raj, ale vznešený Raj Otca. Pretože keď bolo povedané, aby sa zastavilo slnko a na Boží príkaz daný ústami človeka ustrnulo (Pozri Joz 10, 12 — 14), čo sa potom stane s hviezdami, keď uzrú zázrak tela Človeka vystupovať a zasadnúť po pravici Otca v dokonalosti jeho oslávenej hmoty?
Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Vy ma potom budete hľadať, ako siroty hľadajú mŕtveho rodiča. A plačky budete chodiť a rozprávať o ňom, a zbytočne budete udierať na nemý hrob a neskôr i na belasé brány nebies so svojou dušou úpenlivo pátrajúcou po láske: ,Kde je náš Ježiš? Chceme ho. Bez neho vo svete už niet svetla, niet radosti, niet lásky. Alebo nám ho vráťte, alebo nás nechajte vojsť. Chceme byť tam, kde je on.' No zatiaľ tam vy nemôžete prísť, kam ja idem. Ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: ,Potom ma budete hľadať, ale kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.'
21 Pamätajte na matku... Ani ona nebude môcť prísť tam, kam ja idem. A predsa, zanechal som Otca, aby som prišiel k nej a stal sa Ježišom v jej nepoškvrnenom lone. A predsa, prišiel som z Neporušenej v žiarivej extáze môjho narodenia. A jej láskou, ktorá sa stala mliekom, som sa živil. Som utvorený z čistoty a lásky, lebo Mária ma živila svojím panenstvom oplodneným dokonalou Láskou, ktorá žije v nebi. A predsa skrze ňu som vyrástol, stál som ju námahu a slzy... A predsa žiadam od nej také hrdinstvo, aké ešte nikdy nik nevykonal. A v porovnaní s ním je hrdinstvo Judity a Jahel hrdinstvom biednych žien, súperiacich so sokyňou pri dedinskej studni. A predsa nik sa jej nevyrovná v tom, ako ma miluje. A napriek tomu ju zanechávam a idem tam, kam ona príde až za dlhú dobu. Pre ňu neplatí príkaz, ktorý dávam vám: ,Posväcujte sa rok čo rok, mesiac čo mesiac, deň čo deň, hodinu čo hodinu, aby ste mohli prísť ku mne, keď nadíde vaša hodina.' V nej je každá milosť a svätosť. Je to človek, ktorý všetko dostal a všetko dal. Nemožno mu nič pridať či odňať. Je najsvätejším svedectvom toho, čo môže Boh.
22 Ale aby ste si boli istí, že ste schopní ku mne prísť a zabudnúť na bolesť smútku z odlúčenia od vášho Ježiša, dávam vám nové prikázanie. A to je, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Tak, ako som ja miloval vás, rovnako i vy milujte jeden druhého. Podľa toho spoznajú, že ste moji učeníci. Keď má otec veľa detí, podľa čoho sa spozná, že sú jeho? Nie tak podľa fyzickej podoby — lebo sú ľudia, ktorí sa celkom podobajú na iného, s ktorým nemajú žiadny pokrvný, ba ani len národný vzťah —, ale pre spoločnú lásku k rodine, k ich otcovi a medzi sebou navzájom. Aj keď otec zomrie, dobrá rodina sa nerozpadne, pretože sú jednej krvi a tá je stále z otcovho semena a udržuje zväzky, ktoré ani smrť nerozviaže, pretože láska je silnejšia než smrť. Teda ak sa budete milovať aj potom, čo vás opustím, všetci spoznajú, že ste moji synovia, a teda i moji učeníci a medzi sebou bratia, pochádzajúci od jediného otca."
23 „Pane Ježišu, ale kam ideš?" opýta sa Peter.
„Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr."
„A prečo nie teraz? Vždy som ťa nasledoval, odkedy si mi povedal: ,Nasleduj ma.' Všetko som zanechal a nebanoval som... A že chceš teraz odísť bez tvojho úbohého Šimona, že ma chceš ponechať bez teba, ktorý si moje Všetko, potom, čo som pre teba zanechal tú trochu majetku, čo som mal predtým, to od teba nie je správne ani pekné. Ideš na smrť? V poriadku. Tak idem aj ja. Pôjdeme na druhý svet spolu. Ale najskôr ťa budem brániť. Som pripravený aj život položiť za teba."
„Ty za mňa položíš svoj život? Teraz? Teraz nie. Veru — ó, veru, hovorím ti —, nezaspieva ešte kohút, kým ma tri razy zaprieš. Teraz je ešte prvá vigília. Potom príde druhá... a potom tretia. Skôr než sa ozve ranný spev kohúta, trikrát svojho Pána zaprieš."
„Nemožné, Učiteľ! Verím všetkému, čo hovoríš. Ale tomu nie. Som si sebou istý."
„Teraz, nateraz si istý. Pretože teraz máš ešte mňa. Máš pri sebe Boha. Onedlho vtelený Boh bude zajatý a už ho nebudete mať. A Satan potom, ako spôsobí, že zmalátniete — už sama tvoja istota je Satanovou ľstivosťou, záťažou, aby si zmalátnel —, vás vyľaká. Bude vám vnukať: ,Boh nejestvuje. Ja som.' A keďže akokoľvek otupení strachom budete ešte uvažovať, tak pochopíte, že Satan sa stal nateraz pánom, dobro umrelo a pôsobí zlo, duch je zrazený a triumfuje ľudské. Vtedy ostanete ako bojovníci bez vodcu, prenasledovaní nepriateľom a v zdesenosti porazených skloníte chrbty k víťazovi a aby vás nezabili, zapriete aj padnutého hrdinu.
24 No, prosím vás o to. Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha a verte aj vo mňa. Napriek všetkému, čo sa vám bude javiť, verte vo mňa. Nech verí v moje i v Otcovo milosrdenstvo ten, kto zostane, ako aj ten, čo utečie. Tak ten čo mlčí, ako i ten, čo otvorí ústa, aby povedal: ‚Ja ho nepoznám.' Takisto verte v moje odpustenie. A verte, že akékoľvek budú vaše budúce skutky, v dobre a v mojej náuke, a teda v mojej Cirkvi, ony vám pripravia rovnaké miesto v nebi.
V dome môjho Otca je veľa príbytkov. Keby to tak nebolo, povedal by som vám to. Lebo ja idem popredu. Pripraviť vám miesto. Nerobia tak azda dobrí otcovia, keď musia odviesť svoje malé potomstvo inam? Idú dopredu, pripravia dom, zariadenie, zásoby. A potom sa vrátia vziať svoje najdrahšie stvorenia. Konajú tak z lásky. Preto, aby maličkým nič nechýbalo a nezakusovali v novom kraji nepohodu. Práve tak konám i ja. A z toho istého dôvodu. Teraz idem. A keď v nebeskom Jeruzaleme pripravím miesto pre každého, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli so mnou tam, kde som ja, kde už nebude ani smrť, ani smútok, ani slzy, ani výkriky, ani hlad, ani bolesť, ani temnoty, ani pálčivý smäd, ale iba svetlo, pokoj, blaženosť a spev.
Ó! Spev nebeských výsostí, keď dvanásť vyvolených bude na trónoch s dvanástimi patriarchami kmeňov Izraela a v žiare ohňa duchovnej lásky budú vztýčení nad morom blaženosti spievať večný spev, sprevádzaný harmóniou večného aleluja zástupov anjelov...
25 Chcem, aby ste aj vy boli tam, kde budem ja. A vy viete, kam idem, a poznáte tam cestu."
„Ale, Pane! My nevieme nič. Ty nám nehovoríš, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu, ktorou máme ísť, aby sme prišli k tebe a skrátili očakávanie?" spýta sa Tomáš.
„Ja som cesta, pravda a život. Neraz ste ma to počuli hovoriť i vysvetľovať, a veru niektorí, čo ani nevedeli, že Boh je, kráčali dopredu, po mojej ceste a sú už pred vami. Ó! kdeže si, stratená Božia ovečka, ktorú som priviedol do ovčinca? A kde ty, vzkriesená na duši?"
„Kto? O kom hovoríš? O Márii Lazárovej? Je tam, s tvojou matkou. Želáš si ju? Alebo Janu? Určite je vo svojom paláci. Ale ak chceš, ideme ju zavolať..."
„Nie. Nie o nich... Myslím na tú, ktorá bude odhalená iba v nebi... a na Fotinai...(samaritánka Fotinai, druhá je Aglae) Ony ma našli. A už nezišli z mojej cesty. Jednej som ukázal Otca ako pravého Boha a ako sa duch povznáša do tejto osobnej adorácie. Druhej, ktorá ani len nevedela, že má ducha, som povedal: ,Moje meno je Záchranca a zachraňujem toho, kto má dobrú vôľu zachrániť sa. Som ten, kto vyhľadáva stratených, kto dáva život, som čistota a pravda. Kto ma hľadá, nájde ma.' A obidve našli Boha... Žehnám vás, krehké Evy, ktoré ste sa stali silnejšie než Judita... Prídem tam, kde ste, prídem... Ste mi útechou... Buďte požehnané...!"
26 „Pane, ukáž nám Otca a budeme ako ony," povie Filip.
„Filip, toľký čas som s vami, a ty ma ešte nepoznáš?! Kto vidí mňa, vidí môjho Otca. Ako môžeš hovoriť: ,Ukáž nám Otca?!' Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná všetky moje skutky. Neveríte, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Čo mám povedať, aby ste uverili? No ak neveríte slovám, verte aspoň tým skutkom.
Hovorím vám, a veru pravdivo: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť Otca v mojom mene, aby bol Otec oslávený v svojom Synovi. A ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím. Moje meno, jeho skutočný význam, poznám iba ja sám, Otec, ktorý ma splodil, a Duch, ktorý vychádza z našej lásky. A skrze toto meno je všetko možné. Kto myslí na moje meno s láskou, miluje ma a dostane to.
No aby ste mali pravú lásku, nestačí ma len milovať, treba zachovávať moje prikázania. Lebo pravosť citov potvrdzujú skutky. A pre túto lásku poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky, toho, voči ktorému Satan ani svet nič nezmôžu svojou zúrivosťou, Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať a nemôže ho zasiahnuť, lebo ho nevidí ani nepozná. Bude sa mu vysmievať. No on je natoľko vznešený, že výsmech ho nemôže zraniť, a zároveň je tak nesmierne milosrdný, že vždy bude s tými, čo ho milujú, i keď budú biedni a slabí. Vy ho spoznáte, pretože už prebýva s vami a čoskoro bude vo vás.
27 Nenechám vás ako siroty. Už som vám povedal: ,Vrátim sa k vám.' Ale prídem prv, než nastane čas prísť si vás vziať do môjho kráľovstva. Ku vám prídem. Onedlho ma svet už neuvidí. Ale vy ma vidíte a uvidíte. Lebo ja žijem a aj vy žijete, lebo ja budem žiť a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. Pretože kto prijíma moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje, a kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec, a bude vlastniť Boha, pretože Boh je láska a kto miluje, má Boha v sebe. A ja ho budem milovať, pretože v ňom uvidím Boha a zjavím sa mu a dám sa mu spoznať v tajomstvách mojej lásky, mojej múdrosti, môjho vteleného božstva. To budú moje návraty medzi synov človeka, ktorých milujem napriek tomu, že sú slabí a tiež nepriateľskí. No tí budú len slabí. A ja ich posilním. Poviem im: ,Vstaň!' poviem: ,Poď von!' poviem: ,Nasleduj ma!' poviem: ,Počúvaj!' poviem: ,Píš!' . . . a vy ste medzi nimi.
„Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?" spýta sa Júda Tadeáš.
„Aby ste ma milovali a zachovávali moje slová. Kto tak bude robiť, toho bude Otec milovať a my prídeme k nemu a urobíme si uňho, v ňom príbytok. Zato ten, kto ma nemiluje, nezachováva moje slová a koná podľa tela a sveta. Nuž vedzte, že to, čo som vám povedal, nie je slovo Ježiša Nazaretského, ale slovo Otcovo, lebo ja som Slovo Otca, ktorý ma poslal. Povedal som vám tieto veci a hovoril som s vami takto, pretože sám vás chcem pripraviť na to, aby ste pravdu a múdrosť vlastnili úplne. Ale ešte nemôžete chápať ani si to zapamätať. Avšak keď k vám príde Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, vtedy budete môcť pochopiť a on vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.
28 Svoj pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. A ja vám ho nedávam, ako ho svet dáva. Ani ako som vám ho doteraz dával: požehnaný pozdrav Požehnaného požehnaným. Pokoj, ktorý vám teraz dávam, je hlbší. V tomto zbohom vám odovzdávam seba samého, svojho Ducha pokoja, tak ako som vám odovzdal svoje telo a svoju krv, aby vo vás zostala sila na nadchádzajúci boj. Satan a svet vypovedajú vojnu vášmu Ježišovi. Je to ich hodina. Majte v sebe Pokoj, môjho Ducha, ktorý je duchom pokoja, pretože ja som Kráľ pokoja. Majte ho, aby ste neboli príliš bezradní. Kto trpí s Božím pokojom v sebe, ten trpí, ale nezlorečí a nezúfa.
Neplačte. Veď ste počuli, že som povedal: ,Odchádzam k Otcovi a potom sa vrátim.' Keby ste ma milovali viac než telo, radovali by ste sa, že po toľkom vyhnanstve idem k Otcovi... Idem k tomu, ktorý je väčší než ja a ktorý ma miluje. Povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, tak ako som vám povedal o všetkých utrpeniach Vykupiteľa prv, než na ne pôjdem, aby ste uverili čoraz viac vo mňa, keď sa to stane. Nevzrušujte sa tak! Nestrachujte sa! Vaše srdce potrebuje rovnováhu. . .
29 Ešte chvíľku vám môžem hovoriť... a ešte toľko vám mám povedať! Som na konci tejto mojej evanjelizácie a zdá sa mi, že som vám ešte nič nepovedal a že zostáva ešte toľko, toľko, toľko urobiť. A vaše rozpoloženie tento môj pocit ešte umocňuje. Čo teda poviem? Že som nesplnil svoje poslanie? Alebo že vaše srdcia sú také zatvrdnuté, že ono ničomu neprospelo? Budem pochybovať? Nie. Zverím sa Bohu a jemu zverím i vás, moji milovaní. On dovŕši dielo svojho Slova. Nie som ako otec, ktorý umiera a má len ľudské svetlo. Ja dúfam v Boha. A hoci v sebe cítim, ako naliehavo potrebujete všetky rady, a cítim, ako uniká čas, idem pokojne k svojmu údelu. Viem, že na semená, ktoré do vás padli, sa chystá padnúť rosa, ktorá im všetkým dá vyklíčiť, a potom príde slnko Tešiteľa a stanú sa mohutným stromom. Prichádza knieža tohto sveta, ten, s ktorým nemám nič dočinenia. A keby to nebolo pre vykúpenie, nemal by nado mnou nijakú moc. No udeje sa to, lebo svet má poznať, že milujem Otca a že ho milujem až po poslušnosť na smrť, a preto robím, ako mi prikázal.
30 Je čas ísť. Vstaňte. A počujte posledné slová.
Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás, aby ste boli aj naďalej takí. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva spojený so mnou, prináša veľa ovocia. Ale ak sa niekto oddelí, stane sa z neho suchá ratolesť, ktorú hodia do ohňa a tam zhorí. Pretože bez spojenia so mnou nemôžete nič urobiť. Ostaňte teda vo mne a moje slová nech zostanú vo vás, a potom proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec bude tým viac oslávený, čím viac ovocia budete prinášať a budete mojimi učeníkmi.
31 Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske, ktorá zachraňuje. Ak ma budete milovať, budete poslušní a poslušnosť zväčší vzájomnú lásku. Nehovorte, že sa opakujem. Poznám vašu slabosť. A chcem, aby ste sa spasili. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť, ktorú som vám chcel dať, a aby vaša radosť bola úplná. Milujte sa, milujte sa! Toto je moje nové prikázanie. Milujte sa navzájom viac, než každý miluje sám seba. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia a ja za vás dávam život. Robte, čo vás učím a čo vám prikazujem.
Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán, zatiaľ čo vy viete, čo robím. Viete o mne všetko. Nezjavil som vám len seba samého, ale aj Otca a Tešiteľa a všetko, čo som počul od Otca.
Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vybral a vyvolil vás, aby ste išli medzi národy a prinášali ovocie vo vás a v srdciach evanjelizovaných, a aby vaše ovocie zostalo a aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.
Mária Valtorta - Evanjelium, ako mi bolo odhalené, 9.diel,str.417
Ježiš vstane a povie: „Zostaňte na miestach. Vrátim sa hneď."
Vezme trinásty kúsok chleba, vezme kalich a vyjde z večeradla.
„Ide za matkou," zašepká Ján.
A Júda Tadeáš povzdychne: „Úbohá žena!"
Peter sa šeptom spýta: „Myslíš, že vie?"
„Všetko vie. Vždy všetko vedela."
Všetci sa rozprávajú veľmi potichu, ako pri mŕtvom.
„Ale myslíte si, že naozaj... ?" spýta sa Tomáš, ktorý ešte stále nechce uveriť.
„A pochybuješ o tom? Je jeho hodina," odpovie Jakub Zebedejov.
„Boh nech nám dá silu, aby sme boli verní," povie Horlivec.
„Och! Ja…," ide hovoriť Peter.
Ale Ján, ktorý dáva pozor, povie: „Pst. Je tu."
Ježiš sa vracia. V ruke má prázdny kalich. Len na dne je sotva tieň vína a vo svetle lustra sa javí presne ako krv.
Judáš Iškariotský, ktorý má kalich pred sebou, fascinovane naň hľadí a potom od neho odtrhne zrak.
Ježiš ho pozoruje a prebehne ním triaška, ktorú Ján, opretý na jeho hrudi, zacíti. „No povedz to! Ty sa trasieš..." zvolá.
16 „Nie. Netrasiem sa od horúčky... Všetko som vám povedal a všetko som vám dal. Viac som vám už dať nemohol. Dal som vám seba samého." Ruky urobia nežné gesto, prv ich mal spojené, teraz ich rozpojí a vystrie, a skloní hlavu, akoby chcel povedať: „Odpusťte, ak už nemôžem viac. Tak to je."
„Všetko som vám povedal a všetko som vám dal. A opakujem. Nový obrad je zavŕšený. Toto robte na moju pamiatku. Umyl som vám nohy, aby som vás naučil byť pokornými a čistými ako váš Učiteľ. Lebo veru, hovorím vám, aký je Učiteľ, takí musia byť učeníci. Pamätajte si to, pamätajte si to. Aj keď budete zastávať významné miesta, pamätajte si to. Učeník nie je väčší ako Učiteľ. Ako som vás ja umyl, tak robte i vy medzi sebou. Teda milujte sa ako bratia, navzájom si pomáhajte, vzájomne sa ctite a buďte jeden druhému príkladom. A buďte čistí. Aby ste boli hodní požívať živý chlieb, ktorý zostúpil z neba, a aby ste mali v sebe a skrze neho silu byť mojimi učeníkmi v nepriateľskom svete, ktorý vás bude nenávidieť pre moje meno. Ale jeden z vás nie je čistý. Jeden z vás ma zradí. Z tohto sa mi duch chveje... Ruka toho, kto ma zrádza, je so mnou na tomto stole a ani moja láska, ani moje telo a moja krv, ani moje slovo ho nenapravia a neprivedú k ľútosti. Ja by som mu odpustil, lebo idem na smrť aj za neho."
Učeníci na seba vydesene pozerajú. Vzájomne sa skúmajú, podozrievajú jeden druhého. Peter uprie na Iškariotského pohľad, ktorý prebudí všetky jeho pochybnosti. Júda Tadeáš vyskočí na nohy, aby sa aj on sponad Matúšovho tela pozrel na Iškariotského.
No Iškariotský je taký istý! Aj on uprene hľadí na Matúša, akoby ho podozrieval. Potom uprie zrak na Ježiša a s úsmevom sa ho spýta: „Som to azda ja?" Tvári sa najistejší svojou poctivosťou a že to povedal len preto, aby neviazol rozhovor.
Ježiš zopakuje svoje gesto slovami: „Sám si to povedal, Judáš Šimonov. Nie ja. Ty to hovoríš. Ja som ťa nemenoval. Prečo sa obviňuješ? Skúmaj svoj vnútorný hlas, svoje ľudské svedomie, svedomie, ktoré ti dal Boh Otec, aby ťa viedol ako človeka, a načúvaj, či ťa obviňuje. Ty sa to dozvieš skôr než všetci. No ak ťa ono ubezpečuje, prečo hovoríš a myslíš na niečo, čo je kliatbou hoc i len zo žartu povedať či myslieť?"
Ježiš hovorí pokojne. Vyzerá, akoby hájil predložené tvrdenie, ako to robieva učiteľ pred svojimi žiakmi. Rozrušenie je silné. Ale Ježišov pokoj ho utíši.
17 Avšak Peter, ktorý najviac podozrieva Judáša — možno i Tadeáš, no ten sa nezdá až natoľko, lebo neostýchavá drzosť Iškariotského ho odzbrojila —, potiahne Jána za rukáv a keď sa Ján, ktorý, keď počul hovoriť o zrade, sa celkom pritisol k Ježišovi, obráti, Peter mu zašepká: „Spýtaj sa ho, kto je to."
Ján sa znova pritisne k Ježišovi, iba jemne zodvihne hlavu, akoby chcel Ježiša pobozkať, a zašepká mu do ucha: „Učiteľ, kto je to?"
A Ježiš, tichučko, opätujúc mu bozk do vlasov: „Ten, komu podám namočenú smidku chleba."
A vezme ešte celý chlieb, nie zvyšok toho, ktorý použil na Eucharistiu, odlomí veľké sústo, namočí ho do šťavy z baránka, ktorá zostala v mise, vystrie ruku ponad stôl a povie: „Vezmi si, Judáš. Toto máš rád."
„Vďaka, Učiteľ. Áno, to mám rád." A vôbec si neuvedomuje, čo je to za sústo, a zje ho. Zhrozený Ján dokonca zavrie oči, aby nevidel ten hrozný úškrn Iškariotského, kým silnými zubami hryzie usvedčujúci chlieb.
„Dobre. Teraz, keď som ťa potešil, choď," povie Ježiš Judášovi. „Všetko je splnené tu (veľmi to zdôrazní). Čo ešte zostáva urobiť inde, urob to čo najskôr, Judáš Šimonov."
„Poslúchnem ťa hneď, Učiteľ. Potom prídem za tebou do Getsemani. Ideš tam, však? Ako vždy?"
„Idem tam... ako vždy... áno."
„Čo má urobiť?" spýta sa Peter. „Ide sám?"
„Nie som decko," výsmešne prehodí Judáš a oblieka si plášť.
„Nechaj ho ísť. Ja a on vieme, čo sa má urobiť," povie Ježiš.
„Áno, Učiteľ." Peter zmĺkne. Možno si myslí, že sa prehrešil podozrievaním spoločníka. Premýšľa s rukou na čele.
Ježiš si Jána pritúli na srdce a znova mu šepká do vlasov: „Petrovi zatiaľ nič nehovor. Vyvolalo by to zbytočný škandál."
„Zbohom, Učiteľ. Zbohom, priatelia," pozdraví Judáš.
„Zbohom," odpovie Ježiš.
A Peter: „Zdravím ťa, chlapče."
Ján, s hlavou takmer v Ježišovom lone, zašepká: „Satan!" Počuje to len Ježiš a povzdychne.
Tu mi všetko prestáva, no Ježiš povie: „Zo súcitu k tebe videnie prerušujem. Koniec večere ti ukážem inokedy."
18 (Večera pokračuje).
Chvíľu zostane hrobové ticho. Ježiš má hlavu sklonenú a rytmicky pohládza Jána po plavých vlasoch.
Potom sa strasie. Zodvihne hlavu a s úsmevom, ktorý učeníkov poteší, sa poobzerá. Povie: „Poďme od stola. A posadajme si všetci vedľa seba ako mnohí synovia okolo otca."
Vezmú ležadlá-sedadlá, ktoré boli za stolom (Ježišovo, Jánovo, Jakubovo, Petrovo, Šimonovo, Ondrejovo a bratranca Jakuba) a prenesú ich na druhú stranu.
Ježiš zaujme svoje miesto, stále medzi Jakubom a Jánom. No keď vidí, že Ondrej si ide sadnúť na miesto po Iškariotskom, skríkne: „Nie, tam nie!" Impulzívny výkrik, ktorý nezadrží ani pri najväčšej obozretnosti. Následne však pozmení hlas a povie: „Netreba toľko miesta. Keď budeme sedieť, postačia nám iba tieto. To bude dosť. Chcem vás mať veľmi blízko."
Teraz sa vzhľadom na stôl usadili takto: Teda sú v takomto tvare (obrázok),s Ježišom uprostred a pred nimi je stôl, už bez nápojov, a Judášovo miesto.
Jakub Zebedejov zavolá Petra: „Posaď sa sem. Ja si sadnem na tento stolček k Ježišovým nohám."
„Nech ťa Boh žehná, Jakub! Tak veľmi som po tom túžil!" povie Peter a pritisne sa k svojmu Učiteľovi, ktorý sa tak ocitne v zovretí Jána a Petra, s Jakubom pri nohách.
Ježiš sa usmieva:
„Vidím, že slovo, ktoré som vám povedal prv, už začína účinkovať. Dobrí bratia sa milujú. Aj ja ti hovorím, Jakub: ,Nech ťa Boh požehná.' Ani tento tvoj čin Večný neprehliadne a nájdeš ho hore.
19 Môžem dosiahnuť všetko, o čo požiadam. Videli ste to. Stačila moja túžba, aby Otec dožičil Synovi dať sa ľuďom za pokrm. Tým, čo sa teraz udialo, bol Syn človeka oslávený, lebo tento zázrak je svedectvom moci a môžu ho dosiahnuť jedine Boží priatelia. Čím je zázrak väčší, tým istejšie a hlbšie je Božie priateľstvo. Toto je zázrak, ktorý svojou formou, trvaním a prirodzenosťou, ako aj svojou výškou a ďalekosiahlosťou je taký veľký, že väčší už ani nemôže byť. Ja vám to hovorím: je taký mocný, nadprirodzený a nepochopiteľný pre pyšného človeka, že len ozaj málo ľudí ho pochopí tak, ako mu treba rozumieť, a mnohí ho budú popierať. Čo teda poviem? Odsúdim ich? Nie. Poviem: Súcit!
No čím väčší je zázrak, tým väčšej slávy sa dostáva jeho tvorcovi. Sám Boh hovorí: ,Hľa, tento môj milovaný dostal, čo chcel, a ja som mu to umožnil, pretože má veľkú milosť v mojich očiach.' A tu hovorí: ,Má bezhraničnú milosť tak, ako je nekonečný zázrak ním vykonaný.' Takisto sláve, ktorá na tvorcu zázraku prichádza od Boha, je rovná sláva, ktorej sa dostáva Otcovi od tvorcu zázraku. Pretože každá nadprirodzená sláva, keďže prichádza od Boha, sa vracia k svojmu prameňu. A Božia sláva, hoci je už nekonečná, stále sa zväčšuje a žiari slávou svojich svätých. Preto hovorím: ,Ako Boh oslávil Syna človeka, tak Syn človeka oslávil Boha. Ja som Boha oslávil v sebe samom. A rovnako aj Boh oslávi svojho Syna v sebe. A čoskoro ho oslávi.
20 Zaplesaj, ty, ktorý sa vraciaš na svoju Stolicu, duchovná podstata druhej Osoby! Jasaj, ó, telo, ktoré sa po dlhom vyhnanstve v blate vraciaš vystúpiť! A za príbytok dostaneš už nie Adamov raj, ale vznešený Raj Otca. Pretože keď bolo povedané, aby sa zastavilo slnko a na Boží príkaz daný ústami človeka ustrnulo (Pozri Joz 10, 12 — 14), čo sa potom stane s hviezdami, keď uzrú zázrak tela Človeka vystupovať a zasadnúť po pravici Otca v dokonalosti jeho oslávenej hmoty?
Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Vy ma potom budete hľadať, ako siroty hľadajú mŕtveho rodiča. A plačky budete chodiť a rozprávať o ňom, a zbytočne budete udierať na nemý hrob a neskôr i na belasé brány nebies so svojou dušou úpenlivo pátrajúcou po láske: ,Kde je náš Ježiš? Chceme ho. Bez neho vo svete už niet svetla, niet radosti, niet lásky. Alebo nám ho vráťte, alebo nás nechajte vojsť. Chceme byť tam, kde je on.' No zatiaľ tam vy nemôžete prísť, kam ja idem. Ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: ,Potom ma budete hľadať, ale kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.'
21 Pamätajte na matku... Ani ona nebude môcť prísť tam, kam ja idem. A predsa, zanechal som Otca, aby som prišiel k nej a stal sa Ježišom v jej nepoškvrnenom lone. A predsa, prišiel som z Neporušenej v žiarivej extáze môjho narodenia. A jej láskou, ktorá sa stala mliekom, som sa živil. Som utvorený z čistoty a lásky, lebo Mária ma živila svojím panenstvom oplodneným dokonalou Láskou, ktorá žije v nebi. A predsa skrze ňu som vyrástol, stál som ju námahu a slzy... A predsa žiadam od nej také hrdinstvo, aké ešte nikdy nik nevykonal. A v porovnaní s ním je hrdinstvo Judity a Jahel hrdinstvom biednych žien, súperiacich so sokyňou pri dedinskej studni. A predsa nik sa jej nevyrovná v tom, ako ma miluje. A napriek tomu ju zanechávam a idem tam, kam ona príde až za dlhú dobu. Pre ňu neplatí príkaz, ktorý dávam vám: ,Posväcujte sa rok čo rok, mesiac čo mesiac, deň čo deň, hodinu čo hodinu, aby ste mohli prísť ku mne, keď nadíde vaša hodina.' V nej je každá milosť a svätosť. Je to človek, ktorý všetko dostal a všetko dal. Nemožno mu nič pridať či odňať. Je najsvätejším svedectvom toho, čo môže Boh.
22 Ale aby ste si boli istí, že ste schopní ku mne prísť a zabudnúť na bolesť smútku z odlúčenia od vášho Ježiša, dávam vám nové prikázanie. A to je, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Tak, ako som ja miloval vás, rovnako i vy milujte jeden druhého. Podľa toho spoznajú, že ste moji učeníci. Keď má otec veľa detí, podľa čoho sa spozná, že sú jeho? Nie tak podľa fyzickej podoby — lebo sú ľudia, ktorí sa celkom podobajú na iného, s ktorým nemajú žiadny pokrvný, ba ani len národný vzťah —, ale pre spoločnú lásku k rodine, k ich otcovi a medzi sebou navzájom. Aj keď otec zomrie, dobrá rodina sa nerozpadne, pretože sú jednej krvi a tá je stále z otcovho semena a udržuje zväzky, ktoré ani smrť nerozviaže, pretože láska je silnejšia než smrť. Teda ak sa budete milovať aj potom, čo vás opustím, všetci spoznajú, že ste moji synovia, a teda i moji učeníci a medzi sebou bratia, pochádzajúci od jediného otca."
23 „Pane Ježišu, ale kam ideš?" opýta sa Peter.
„Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr."
„A prečo nie teraz? Vždy som ťa nasledoval, odkedy si mi povedal: ,Nasleduj ma.' Všetko som zanechal a nebanoval som... A že chceš teraz odísť bez tvojho úbohého Šimona, že ma chceš ponechať bez teba, ktorý si moje Všetko, potom, čo som pre teba zanechal tú trochu majetku, čo som mal predtým, to od teba nie je správne ani pekné. Ideš na smrť? V poriadku. Tak idem aj ja. Pôjdeme na druhý svet spolu. Ale najskôr ťa budem brániť. Som pripravený aj život položiť za teba."
„Ty za mňa položíš svoj život? Teraz? Teraz nie. Veru — ó, veru, hovorím ti —, nezaspieva ešte kohút, kým ma tri razy zaprieš. Teraz je ešte prvá vigília. Potom príde druhá... a potom tretia. Skôr než sa ozve ranný spev kohúta, trikrát svojho Pána zaprieš."
„Nemožné, Učiteľ! Verím všetkému, čo hovoríš. Ale tomu nie. Som si sebou istý."
„Teraz, nateraz si istý. Pretože teraz máš ešte mňa. Máš pri sebe Boha. Onedlho vtelený Boh bude zajatý a už ho nebudete mať. A Satan potom, ako spôsobí, že zmalátniete — už sama tvoja istota je Satanovou ľstivosťou, záťažou, aby si zmalátnel —, vás vyľaká. Bude vám vnukať: ,Boh nejestvuje. Ja som.' A keďže akokoľvek otupení strachom budete ešte uvažovať, tak pochopíte, že Satan sa stal nateraz pánom, dobro umrelo a pôsobí zlo, duch je zrazený a triumfuje ľudské. Vtedy ostanete ako bojovníci bez vodcu, prenasledovaní nepriateľom a v zdesenosti porazených skloníte chrbty k víťazovi a aby vás nezabili, zapriete aj padnutého hrdinu.
24 No, prosím vás o to. Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha a verte aj vo mňa. Napriek všetkému, čo sa vám bude javiť, verte vo mňa. Nech verí v moje i v Otcovo milosrdenstvo ten, kto zostane, ako aj ten, čo utečie. Tak ten čo mlčí, ako i ten, čo otvorí ústa, aby povedal: ‚Ja ho nepoznám.' Takisto verte v moje odpustenie. A verte, že akékoľvek budú vaše budúce skutky, v dobre a v mojej náuke, a teda v mojej Cirkvi, ony vám pripravia rovnaké miesto v nebi.
V dome môjho Otca je veľa príbytkov. Keby to tak nebolo, povedal by som vám to. Lebo ja idem popredu. Pripraviť vám miesto. Nerobia tak azda dobrí otcovia, keď musia odviesť svoje malé potomstvo inam? Idú dopredu, pripravia dom, zariadenie, zásoby. A potom sa vrátia vziať svoje najdrahšie stvorenia. Konajú tak z lásky. Preto, aby maličkým nič nechýbalo a nezakusovali v novom kraji nepohodu. Práve tak konám i ja. A z toho istého dôvodu. Teraz idem. A keď v nebeskom Jeruzaleme pripravím miesto pre každého, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli so mnou tam, kde som ja, kde už nebude ani smrť, ani smútok, ani slzy, ani výkriky, ani hlad, ani bolesť, ani temnoty, ani pálčivý smäd, ale iba svetlo, pokoj, blaženosť a spev.
Ó! Spev nebeských výsostí, keď dvanásť vyvolených bude na trónoch s dvanástimi patriarchami kmeňov Izraela a v žiare ohňa duchovnej lásky budú vztýčení nad morom blaženosti spievať večný spev, sprevádzaný harmóniou večného aleluja zástupov anjelov...
25 Chcem, aby ste aj vy boli tam, kde budem ja. A vy viete, kam idem, a poznáte tam cestu."
„Ale, Pane! My nevieme nič. Ty nám nehovoríš, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu, ktorou máme ísť, aby sme prišli k tebe a skrátili očakávanie?" spýta sa Tomáš.
„Ja som cesta, pravda a život. Neraz ste ma to počuli hovoriť i vysvetľovať, a veru niektorí, čo ani nevedeli, že Boh je, kráčali dopredu, po mojej ceste a sú už pred vami. Ó! kdeže si, stratená Božia ovečka, ktorú som priviedol do ovčinca? A kde ty, vzkriesená na duši?"
„Kto? O kom hovoríš? O Márii Lazárovej? Je tam, s tvojou matkou. Želáš si ju? Alebo Janu? Určite je vo svojom paláci. Ale ak chceš, ideme ju zavolať..."
„Nie. Nie o nich... Myslím na tú, ktorá bude odhalená iba v nebi... a na Fotinai...(samaritánka Fotinai, druhá je Aglae) Ony ma našli. A už nezišli z mojej cesty. Jednej som ukázal Otca ako pravého Boha a ako sa duch povznáša do tejto osobnej adorácie. Druhej, ktorá ani len nevedela, že má ducha, som povedal: ,Moje meno je Záchranca a zachraňujem toho, kto má dobrú vôľu zachrániť sa. Som ten, kto vyhľadáva stratených, kto dáva život, som čistota a pravda. Kto ma hľadá, nájde ma.' A obidve našli Boha... Žehnám vás, krehké Evy, ktoré ste sa stali silnejšie než Judita... Prídem tam, kde ste, prídem... Ste mi útechou... Buďte požehnané...!"
26 „Pane, ukáž nám Otca a budeme ako ony," povie Filip.
„Filip, toľký čas som s vami, a ty ma ešte nepoznáš?! Kto vidí mňa, vidí môjho Otca. Ako môžeš hovoriť: ,Ukáž nám Otca?!' Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná všetky moje skutky. Neveríte, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Čo mám povedať, aby ste uverili? No ak neveríte slovám, verte aspoň tým skutkom.
Hovorím vám, a veru pravdivo: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť Otca v mojom mene, aby bol Otec oslávený v svojom Synovi. A ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím. Moje meno, jeho skutočný význam, poznám iba ja sám, Otec, ktorý ma splodil, a Duch, ktorý vychádza z našej lásky. A skrze toto meno je všetko možné. Kto myslí na moje meno s láskou, miluje ma a dostane to.
No aby ste mali pravú lásku, nestačí ma len milovať, treba zachovávať moje prikázania. Lebo pravosť citov potvrdzujú skutky. A pre túto lásku poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky, toho, voči ktorému Satan ani svet nič nezmôžu svojou zúrivosťou, Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať a nemôže ho zasiahnuť, lebo ho nevidí ani nepozná. Bude sa mu vysmievať. No on je natoľko vznešený, že výsmech ho nemôže zraniť, a zároveň je tak nesmierne milosrdný, že vždy bude s tými, čo ho milujú, i keď budú biedni a slabí. Vy ho spoznáte, pretože už prebýva s vami a čoskoro bude vo vás.
27 Nenechám vás ako siroty. Už som vám povedal: ,Vrátim sa k vám.' Ale prídem prv, než nastane čas prísť si vás vziať do môjho kráľovstva. Ku vám prídem. Onedlho ma svet už neuvidí. Ale vy ma vidíte a uvidíte. Lebo ja žijem a aj vy žijete, lebo ja budem žiť a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. Pretože kto prijíma moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje, a kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec, a bude vlastniť Boha, pretože Boh je láska a kto miluje, má Boha v sebe. A ja ho budem milovať, pretože v ňom uvidím Boha a zjavím sa mu a dám sa mu spoznať v tajomstvách mojej lásky, mojej múdrosti, môjho vteleného božstva. To budú moje návraty medzi synov človeka, ktorých milujem napriek tomu, že sú slabí a tiež nepriateľskí. No tí budú len slabí. A ja ich posilním. Poviem im: ,Vstaň!' poviem: ,Poď von!' poviem: ,Nasleduj ma!' poviem: ,Počúvaj!' poviem: ,Píš!' . . . a vy ste medzi nimi.
„Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?" spýta sa Júda Tadeáš.
„Aby ste ma milovali a zachovávali moje slová. Kto tak bude robiť, toho bude Otec milovať a my prídeme k nemu a urobíme si uňho, v ňom príbytok. Zato ten, kto ma nemiluje, nezachováva moje slová a koná podľa tela a sveta. Nuž vedzte, že to, čo som vám povedal, nie je slovo Ježiša Nazaretského, ale slovo Otcovo, lebo ja som Slovo Otca, ktorý ma poslal. Povedal som vám tieto veci a hovoril som s vami takto, pretože sám vás chcem pripraviť na to, aby ste pravdu a múdrosť vlastnili úplne. Ale ešte nemôžete chápať ani si to zapamätať. Avšak keď k vám príde Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, vtedy budete môcť pochopiť a on vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.
28 Svoj pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. A ja vám ho nedávam, ako ho svet dáva. Ani ako som vám ho doteraz dával: požehnaný pozdrav Požehnaného požehnaným. Pokoj, ktorý vám teraz dávam, je hlbší. V tomto zbohom vám odovzdávam seba samého, svojho Ducha pokoja, tak ako som vám odovzdal svoje telo a svoju krv, aby vo vás zostala sila na nadchádzajúci boj. Satan a svet vypovedajú vojnu vášmu Ježišovi. Je to ich hodina. Majte v sebe Pokoj, môjho Ducha, ktorý je duchom pokoja, pretože ja som Kráľ pokoja. Majte ho, aby ste neboli príliš bezradní. Kto trpí s Božím pokojom v sebe, ten trpí, ale nezlorečí a nezúfa.
Neplačte. Veď ste počuli, že som povedal: ,Odchádzam k Otcovi a potom sa vrátim.' Keby ste ma milovali viac než telo, radovali by ste sa, že po toľkom vyhnanstve idem k Otcovi... Idem k tomu, ktorý je väčší než ja a ktorý ma miluje. Povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, tak ako som vám povedal o všetkých utrpeniach Vykupiteľa prv, než na ne pôjdem, aby ste uverili čoraz viac vo mňa, keď sa to stane. Nevzrušujte sa tak! Nestrachujte sa! Vaše srdce potrebuje rovnováhu. . .
29 Ešte chvíľku vám môžem hovoriť... a ešte toľko vám mám povedať! Som na konci tejto mojej evanjelizácie a zdá sa mi, že som vám ešte nič nepovedal a že zostáva ešte toľko, toľko, toľko urobiť. A vaše rozpoloženie tento môj pocit ešte umocňuje. Čo teda poviem? Že som nesplnil svoje poslanie? Alebo že vaše srdcia sú také zatvrdnuté, že ono ničomu neprospelo? Budem pochybovať? Nie. Zverím sa Bohu a jemu zverím i vás, moji milovaní. On dovŕši dielo svojho Slova. Nie som ako otec, ktorý umiera a má len ľudské svetlo. Ja dúfam v Boha. A hoci v sebe cítim, ako naliehavo potrebujete všetky rady, a cítim, ako uniká čas, idem pokojne k svojmu údelu. Viem, že na semená, ktoré do vás padli, sa chystá padnúť rosa, ktorá im všetkým dá vyklíčiť, a potom príde slnko Tešiteľa a stanú sa mohutným stromom. Prichádza knieža tohto sveta, ten, s ktorým nemám nič dočinenia. A keby to nebolo pre vykúpenie, nemal by nado mnou nijakú moc. No udeje sa to, lebo svet má poznať, že milujem Otca a že ho milujem až po poslušnosť na smrť, a preto robím, ako mi prikázal.
30 Je čas ísť. Vstaňte. A počujte posledné slová.
Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás, aby ste boli aj naďalej takí. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva spojený so mnou, prináša veľa ovocia. Ale ak sa niekto oddelí, stane sa z neho suchá ratolesť, ktorú hodia do ohňa a tam zhorí. Pretože bez spojenia so mnou nemôžete nič urobiť. Ostaňte teda vo mne a moje slová nech zostanú vo vás, a potom proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec bude tým viac oslávený, čím viac ovocia budete prinášať a budete mojimi učeníkmi.
31 Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske, ktorá zachraňuje. Ak ma budete milovať, budete poslušní a poslušnosť zväčší vzájomnú lásku. Nehovorte, že sa opakujem. Poznám vašu slabosť. A chcem, aby ste sa spasili. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť, ktorú som vám chcel dať, a aby vaša radosť bola úplná. Milujte sa, milujte sa! Toto je moje nové prikázanie. Milujte sa navzájom viac, než každý miluje sám seba. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia a ja za vás dávam život. Robte, čo vás učím a čo vám prikazujem.
Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán, zatiaľ čo vy viete, čo robím. Viete o mne všetko. Nezjavil som vám len seba samého, ale aj Otca a Tešiteľa a všetko, čo som počul od Otca.
Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vybral a vyvolil vás, aby ste išli medzi národy a prinášali ovocie vo vás a v srdciach evanjelizovaných, a aby vaše ovocie zostalo a aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.